,,Odpadlíčky v chráme” – Nezáleží vedúcemu zboru na pohanskom pôvode viac ako Jehovovi?
,,Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Jehova pozeral na konanie týchto odpadlíčok? Ak chceme uctievať Boha čistým spôsobom, nikdy nesmieme miešať jeho uctievanie s nečistými pohanskými zvykmi. Preto by sme nemali mať nič spoločné s oslavami, ktoré majú pôvod v pohanských náboženstvách. Ale naozaj tak záleží na pôvode zvykov? Niektoré zvyky spojené s takými sviatkami, ako sú napríklad Vianoce alebo Veľká noc, nám môžu pripadať neškodné. Nezabúdajme však, že Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv. Z Jehovovho pohľadu sa pohanské zvyky nestanú menej ohavnými len preto, že od ich vzniku uplynulo veľa času alebo boli zmiešané s čistým uctievaním. (2. Kor. 6:17; Zjav. 18:2, 4)” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 5, s. 58, ods. 14
Pisatelia zdôrazňujú, že “Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv.” Jehovovi svedkovia odmietajú sláviť väčšinu bežne oslavovaných sviatkov pre ich pohanský pôvod. Keďže väčšina týchto sviatkov skutočne pramení v rozličných predkresťanských náboženstvách, svedkovia ich kategoricky odmietajú. V článku Naozaj je oslava narodenín “nebiblická” sme analyzovali základné argumenty, ktoré svedkovia pri obhajobe svojich stanovísk zastávajú. Tu len v stručnosti zhrnieme niekoľko hľadísk, s ktorými by sa svedkovia mali vyrovnať:
Pôvod nie je kritériom významu v súčasnosti – Z racionálno-logického hľadiska je zarážajúce, že sa Jehovovi svedkovia nebúria voči do očí bijúcej nelogickosti argumentácie svojich čelných predstaviteľov. To, že nejaký zvyk vznikol v inom náboženskom prostredí neznamená, že si svoje významy uchoval do súčasnosti, resp. že ľudia praktizujúci daný sviatok tejto činnosti prisudzujú pôvodné pohanské významy. Napríklad Vianoce si dnes nikto nespája so Saturnáliami, preto je absurdné tvrdiť, že Vianoce v sebe zahŕňajú pôvodný význam Saturnálii:
To, že niečo malo v minulosti nejaký význam a funkciu neznamená, že to automaticky má aj dnes. Veci samé o sebe nie sú nositeľom žiadnych významov, ale sme to práve my, ľudia, kto im význam prisudzuje. Preto v jednej kultúre môže mať tá istá vec či udalosť iný význam ako pre spoločenstvo inej kultúry. Svedkovia však narábajú s významami ako so statickými – nezmeniteľnými veličinami, ktoré vec, jav alebo udalosť sprevádzajú neustále. Akoby ich sémanticky (významovo) zmrazili – archivovali v čase. (Naozaj je oslava narodenín ,,nebiblická“)
Hranica medzi náboženstvom a kultúrou je relatívna – Jehovovi svedkovia na medzinárodných zjazdoch bežne môžu vidieť spolukresťanov pestrých a rôznorodých kultúr, ku ktorým sa prítomní skrze svoj odev hlásia. Bez toho, aby sme tu pôsobili ako fanatici, je na mieste otázka, prečo to vedúcemu zboru nevadí, že sa svedkovia identifikujú so svojou kultúrou. Je to snáď problém? V rámci honu na pohanský pôvod by to problém byť mal, keďže ľudské kultúry sa nevyvíjali izolovane od náboženského vplyvu. Farby, oblečenie, vzory, tance, spev, spôsob zdravenia, architektúra, sviatky, dokonca aj delenie času, podliehali náboženskej interpretácii, ktorá ovplyvňovala bežný život. Ak pôjdete študovať nejaký kultúrny fenomén, máte garantované, že sa buď priamo alebo minimálne nepriamo dotknete sféry náboženstva. Ak je toto už pre vás moc, mali by ste si položiť otázku, na základe akých kritérií Jehovovi svedkovia (resp. vedúci zbor) rozhodli, kedy je pohanský pôvod relevantný a pre kresťana neprípustný, a kedy to nie je potrebné riešiť. Nemá snáď kresťan vlastné svedomie pred Bohom?
Svedkovia idú nad to, čo je napísané – Kritika svedkov voči iným kresťanským denomináciám zväčša stojí na kritike ich správania a kritike učenia, ktoré nemožno jednoznačne biblicky preukázať. Na druhú stranu svedkovia sami skĺzavajú do extrémov, keď rovnako hlásajú názory, ktoré nevedia nijako jednoznačne v Biblii preukázať. Argumentácia proti narodeninám je toho exemplárnym príkladom. Biblia o narodeninách mlčí, nie je im venovaná priamo ani jedna veta. O Božom či Ježišovom názore sa nikde nedopočujeme, napriek jasnému historickému faktu, že okolité národy v čase existencie Izraela bežne narodeniny slávili. Toto mlčanie svedkom nestačí, preto museli zlepením niekoľkých textov a fiktívnych konštruktov o biblických zásadách krkolomne vytvoriť pseudoargument o pohanskom pôvode narodenín a Božom názore na ne. V tomto ako aj v iných prípadoch idú ďaleko nad to, čo explicitne Biblia učí a držia sa viac svojho názoru ako obsahu Biblie. Nemusia podporovať ich oslavu, no exkomunikovať ľudí, ktorí ich oslavujú, je ďaleko nad rámec toho, ako sa Biblia narodeninám vôbec nevenuje.
Vedúci zbor nie je Boh – Arogancia vedúceho zboru je povestná. Zatiaľ čo svojim členom pravidelne prízvukuje, aby boli pokorní a podriadení, sám sa rád štylizuje do úlohy toho, kto vie, čo si Boh o tom či onom myslí. Tvrdenie “Z Jehovovho pohľadu sa pohanské zvyky nestanú menej ohavnými len preto, že od ich vzniku uplynulo veľa času alebo boli zmiešané s čistým uctievaním” je toho krásnym príkladom. Vedúci zbor nevie o nič menej ako ktokoľvek iný, aký je Jehovov pohľad, keďže Biblia obsahuje na rôzne témy viacero perspektív. Toto nie je Jehovov pohľad, ale pohľad skupiny mužov, ktorí ho vyžadujú akceptovať od miliónov ľudí po celom svete.
,,Muži uctievajúci slnko” – Odpadlíci musia byť iba zlí
,,Aké poučenie si môžeme vziať zo správy o mužoch, ktorí v chráme uctievali slnko? Ak chceme uctievať Jehovu čistým spôsobom, vedenie a duchovné svetlo musíme hľadať uňho. Pamätajme, že „Boh Jehova je slnko“ a že jeho Slovo je „svetlom“ nášmu chodníku. (Žalm 84:11; 119:105) Pomocou svojho Slova a biblických publikácií, ktoré vydáva jeho organizácia, nám osvetľuje cestu, ktorá vedie k šťastnému životu už dnes i k večnému životu v budúcnosti. Keby sme rady do života hľadali vo svete, a nie u Jehovu, vlastne by sme sa mu obracali chrbtom. Takým správaním by sme ho veľmi urazili a zranili by sme jeho city. A to by sme nášmu Bohu určite nechceli urobiť! Ezechielovo videnie nám môže byť aj výstrahou, aby sme sa vyhýbali odpadlíkom, ktorí sa k pravde obracajú chrbtom. (Prísl. 11:9)” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 5, s. 59, ods. 17
V tomto odseku nás zaujíma predovšetkým záverečná veta, ktorá je “decentným” kopnutím si do odpadlíkov. Spoločnosť Strážna veža sa netají svojou otvorenou nenávisťou voči bývalým členom a táto “kresťanská” emócia sa tiahne naprieč jej literatúrou už dlhé desaťročia. Môžete byť vylúčený za to, že ste vo svojom čase neverili v učenie, ktoré aj tak dnes svedkovia nakoniec nepovažujú za pravdivé (napríklad učenie o roku 1878?), aj tak je problém vo vás. V logike Jehovových svedkov nemôže byť problém v systéme, iba v jednotlivcoch. Organizácia môže robiť chyby, no pre odchod nikdy neexistujú legitímne dôvody. Keďže odpadlíci ako málokto iní zo svedkov majú dosť skúseností so zborovými staršími – so spôsobom, ako k podozrivým pristupujú, akým spôsobom argumentujú a čo všetko sú si schopní dovoliť – predstavujú veľmi nebezpečnú vrstvu ľudí. Keďže sa pýtajú otázky, ktoré im pred krstom nenapadli a dostali sa k informáciám, o ktorých Spoločnosť nechce, aby svedkovia vedeli, musí byť ich image v mysliach svedkov len zlý. Podobne ako ktorýkoľvek autoritársky režim siahajúci k totalitným praktikám, aj svedkovia majú svojho nepriateľa v podobe odpadlíkov. Možno keby mali svedkovia “dovolené” komunikovať s bývalými členmi, mali by viac realistické predstavy o dôvodoch, pre ktoré mnohí z organizácie odišli a o spôsobe života, ktorí po odchode vedú.
Prečo by nemali členovia cirkví podporiť svoje náboženstvá?
,,Z Ezechielovho proroctva sa učíme i to, že keď nastane útok na náboženstvo, členovia cirkví nepôjdu „do boja“, aby ho bránili. Práve naopak. Keď uvidia, že na ich volanie „Pane, Pane“ nikto neodpovedá, ich ruky „bezvládne ovisnú“ a „zachváti ich triaška“. (Ezech. 7:3, 14, 17, 18; Mat. 7:21–23) Čo ešte urobia? (Prečítajte Ezechiela 7:19–21.) Jehova hovorí: „Svoje striebro vyhádžu na ulice.“ Hoci sa tieto slová týkali obyvateľov starovekého Jeruzalema, živo opisujú aj to, čo sa bude diať vo veľkom súžení. V tom čase si ľudia uvedomia, že peniaze ich nezachránia pred blížiacim sa nešťastím.” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 6, s. 69, ods. 17
Prenasledovanie a kritika nie je dôkazom pravosti náboženstva
,,Môžeme počítať s tým, že vlády sa budú aj naďalej snažiť zakázať našu zvestovateľskú činnosť a budú nás posielať do väzenia alebo aj na smrť. Malo by nás to zastrašiť alebo zničiť našu vieru? Nie, veď Jehova ochráni svoj verný ľud. (Prečítajte Matúša 10:28–31.) Už sme boli svedkami toho, ako mocné vlády, ktoré prenasledovali Božích služobníkov, zmizli zo scény, zatiaľ čo Jehovov ľud tu stále je a darí sa mu. Zakrátko všetky ľudské vlády zažijú to, čo zažili Filištínci – budú nútené „spoznať Jehovu“. A tak ako Filištínci, aj ony zaniknú.” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 7, s. 76, ods. 17
Môže sa diať čokoľvek, vždy to svedkovia, resp. vedúci zbor otočí vo svoj prospech. Kritika a prenasledovanie sú dôkazom pravosti, nárast členov či počtu hodín sú tiež dôkazom pravosti. Keďže Jehovovi svedkovia neskúmajú bežne do hĺbky ostatné cirkvi a náboženstvá, nevedia, že túto metódu bežne používajú aj iné cirkvi. Stretneme sa u nich u Mormónov, ktorí prenasledovaním, technologicky aj počtom členov Jehovových svedkov dávno predbehli. Príbeh o prenasledovanej cirkvi platil u Mormónov skôr ako u svedkov, pretože boli kritizovaní a prenasledovaní v čase, keď sa ešte len Ch. T. Russell hľadal. Cirkev zjednotenia (Moonisti), ktorá sa intenzívne angažovala po páde režimu na Slovensku, tiež používa kritiku zo strany médií či odborníkov ako dôkaz pravosti svojho učenia. Scientológovia k tejto interpretácii siahajú rovnako. Začínajúce náboženské skupiny zväčša v spoločnosti čelia podozreniam a kritike, neraz aj neoprávnene, a tento jav využívajú na svoju obranu v duchu: hania nás, a preto sme na strane pravdy.