Nebiblické postupy

V tomto článku si rozoberieme niektoré nebiblické postupy, ktoré organizácia uplatňuje pri vylučovaní. Tie zahŕňajú:

Dôvody, o ktorých v biblii nie je zmienka

Vždy by mal existovať jasný biblický dôvod pre vylúčenie, keďže Ján pokarhal Diotrefesa za to, že sa pokúšal vylúčiť ľudí zo zboru, keď to nebolo nevyhnutné. (3. Jána 9-10) Biblický opis vyhýbania sa hriešnikom je limitovaný na tieto oblasti: smilstvo, chamtivosť, modlárstvo, nadávanie, opilstvo, vydieračstvo a ten kto nezostáva v učení Krista.(1. Kor. 5:11; 2. Jána 10) Ak by niekto namietal a chcel by zahrnúť ešte skutky z 1.Korinťanom 6:9 a Zjavenia 21:8 (aj keď kontext nehovorí o vyhýbaní sa) zoznam by bol doplnený o: cudzoložstvo, muži vydržiavaní na neprirodzené účely, muži, ktorí ležia s mužmi, zlodeji, zbabelci, tí bez viery, tí, ktorí sú odporní vo svojej nečistote, špiritizmus a luhári. Ak by sa aj malo niekoho vylúčiť, určite by sa nemalo ísť nad rámec týchto dôvodov. Ale dlhý zoznam dôvodov stanovených organizáciou zahŕňa niekoľko skutkov, o ktorých sa Biblia v súvislosti s vyhýbaním vôbec nezmieňuje, ako napríklad prijatie krvi alebo niektorej z jej častí. Organizácia ide oveľa ďalej. Bežné skutky, ktoré Biblia ani náznakom nešpecifikuje ako hriechy, sú takisto dôvodom pre vylúčenie. Napríklad:

  • orálny sex
  • hazard – známa vec aj za čias Ježiša (napr. hádzanie lósom o Ježišov odev)
  • užitie látok ako napr. marihuana – rovnako bežná praktika v prvom storočí (okrem toho je dnes dostupných kvantum informácií a vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú pozitívny účinok niektorých psychotropných látok na ľudské zdravie)
  • sviatkyRimanom 14:1-18 konkrétne hovorí, aby nikto nebol súdení ohľadom dodržiavania nejakých dní.

Ak by Boh chcel, aby sa jeho nasledovníci striktne vyhýbali tým, ktorí robia vyššie uvedené skutky, Biblia ako Božie Slovo by to spomenula. Má teda vedúci zbor Jehovových svedkov oprávnenie vytvárať zákony pre vylúčenie ktoré sú nad rámec Biblie? Ježiš odsúdil farizejov za to, že vytvorili veľké množstvo zákonov pre každú situáciu, namiesto toho, aby podporovali Božie zásady a chápali význam milosrdenstva. Keď farizej vyjadril prekvapenie, že Ježiš pred večerou neurobil rituálne umývanie, Ježišovo pokarhanie bolo obzvlášť drsné:

,,Ale beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty a ruty a každej [inej] zeleniny, ale obchádzate právo a Božiu lásku!“ Lukáš 11:42 (pozri tiež Matúš 12:1-10)

,,Keby ste však boli rozumeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť,‘ neboli by ste odsúdili nevinných.“ Matúš 12:7 

Ak by Boh priamo komunikoval s vedúcim zborom, ako to robil s niektorými apoštolmi a boli by tak neomylní a inšpirovaní, potom by hádam mohlo byť obhájiteľné to, čo robia. Ale toto nie je ten prípad. Vedúci zbor o sebe sám hovorí, že nie je neomylný ani inšpirovaní (pozri Strážna veža, 2017, február, s.26, ods. 12) Teda nemá právomoc písať doplňujúce pravidlá, o ktorých Biblia nehovorí, a nielen že nehovorí, ale Ježišovými slovami priamo odsudzuje takých, ktorí by také pravidlá vytvárali.

Zoznam pravidiel sa naďalej zväčšuje ako možno pozorovať v Strážnej veži 2006 z 15. júla s. 29-31. Článok vysvetľuje, že ,,hrubá nečistota“ a „nenásytné páchanie nečistoty“ zahŕňa ,,náruživý peting”, pozeranie hrubej pornografie a rozprávanie nemravných vecí cez telefón, čo sú skutky, ktoré môžu viesť k vylúčeniu. V najnovšom videu pre Bételitov boli medzi smilstvo zaradené veľmi detailné situácie, ako napríklad:

  • obtieranie pohlavného orgánu cez oblečenie o nohu inej osoby
  • ak sú dve osoby oblečené a obtierajú sa o seba a ich pohlavné orgány sú stimulované
  • niektoré provokatívne formy tanca

Za zatvorenými dverami

Pri rozhodovaní, či má byť jednotlivec vylúčený, starší zriadia ,,právny výbor”, kde sa s ním stretnú. Toto sa odohráva v súkromí. Obžalovaný jednotlivec nemôže mať pri sebe žiadneho svedka, právnika alebo nahrávacie zariadenie:

,,Vypočuj iba svedkov, ktorí majú opodstatnené svedectvo o danom nesprávnom konaní. Tí, ktorí majú v úmysle svedčiť iba o charaktere obvineného, by nemali mať povolené tak urobiť. Svedkovia by nemali počuť podrobnosti a svedectvo iných svedkov. Pozorovatelia by nemali byť prítomní pre morálnu podporu. Nahrávanie by nemalo byť povolené.“ Paste Božie stádo, 2010, s.90

V takto stanovených podmienkach sa nedá nijako brániť voči zneužitiu.

,,Nedokážem ani povedať ako ponižujúce a nepríjemné je pre ženu sedieť v zatvorenej miestnosti pred troma mužmi (jedného som poznala celý môj život) a musieť popísať v konkrétnych detailoch sexuálne veci čo som spravila, ktoré boli hriešne“ – email od čitateľa jwfacts.com

Zatvorené dvere, neprítomnosť svedkov, neprítomnosť obžalovaných, neprítomnosť právneho zástupcu, zakázaný prístup komukoľvek, kto by sa chcel vyšetrovania zúčastniť, nemožnosť podať žiaden doklad o tom, čo sa za zatvorenými dverami odohralo – to všetko pripomína totalitné praktiky, ktoré boli bežné v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR), v nacistickom Nemecku a dodnes sú na dennom poriadku v severnej Kórei. Takéto správanie ,,za zatvorenými dverami“ je charakteristické pre sekty (náboženské, politické aj ekonomické). Výraz ,,právny výbor“ sa v Biblii ani náznakom nevyskytuje a ide proti biblickému príkladu. Rovnako ako za čias Izraelitov, aj v raných kresťanských zboroch boli záležitosti pre obyčajných ľudí otvorené. Namiesto toho, aby sa konali v súkromí, iba pred staršími, záležitosti riešili Izraeliti v mestských bránach.V týchto bránach bola pre stretnutie so staršími mesta určená miestnosť, no nikomu nebolo odopierané, aby sa tam mohol fyzicky zúčastniť. Pre jurisdikciu starovekého Izraela bola typická verejnosť a kolektívnosť, čo veľmi jasne dokladá Mojžišovský zákon. Kresťanstvo tieto spôsoby aspoň v rannom období prevzalo. Organizácia svojimi nasledovnými vyjadreniami v podstate samú seba zdiskreditovala:

,,Biblické záznamy a predpisy ukazujú, že prípady zlých skutkov boli privedené pred mestských starších v bránach, najmä keď boli zahrnuté spory, ako aj v prípadoch, keď by previnilec neuznal, že poškodil iného, a tiež, keď bola celá komunita vážne zasiahnutá alebo ohrozená zlým konaním.“ Strážna veža, 1976, 1. december, s. 732

,,Keďže miestny súd bol umiestnený pri mestských bránach, nebolo žiadnej pochybnosti o tom, že proces je verejný! (5. Moj. 16:18-20) Nepochybne, verejné súdy pomohli sudcom k pozornosti a spravodlivosti, čo sú kvality, ktoré niekedy vymiznú v tajných uzavretých komorách (star-chamber).“ Prebuďte sa!, 1981, 22. január, s.17

V Matúšovi 18:17 dal Ježiš usmernenie, že zlé konanie sa má ohlásiť ,,zboru”, a nie právnemu výboru teda starším.

Skryté dôvody

Keď bol v kresťanskom zbore v 1. storočí jednotlivec vylúčený alebo verejne pokarhaný, zboru bolo oznámené prečo. Pavol otvorene povedal zboru nesprávne konanie Petra, Hymenaeusa, Alexandra a Diotrefesa. Keď Pavol v listoch Korinťanom píše o závažnom previnení, ktorého sa jeden kresťan zo zboru dopustil, píše verejne, čiže každý z členov zboru vedel, čo daný jedinec spáchal a za čo sa mu majú vyhýbať. To sa však v prípade vylúčení u svedkov nedeje. Členovia zboru nevedia, pre aké dôvody bol človek exkomunikovaný, iba sa oznámi:

,„[Meno osoby] už nie je Jehovovým svedkom.“ Nie je dôvod nič pridávať.“ Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2015, s. 141 – 142,,

Tento postup je nielen absolútne nebiblický, ale zároveň dáva priestor pre vznik špekulácii a konšpirácii v zbore (,,čoho tak vážneho sa len ten človek dopustil!“)

Rýchlosť procesu

V Písme sa nespomína časová lehota, počas ktorej sa proces musí uskutočniť. Písmo naznačuje, že môže byť zahrnutá pomerne dlhá doba:

,,Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný. Galaťanom 6:1 

Napraviť brata v nejakom konaní môže trvať pomerne dlhý čas. Ak je človek závislý na niektorých praktikách alebo ak má pochybnosti o nejakej náuke, môže trvať mesiace úsilia, aby tieto zábrany prekonali. Ale vo veľa prípadoch, ak sa Jehovov svedok prizná alebo ho iný spoluveriaci nahlási starším, je vylúčený v priebehu pár týždňov ak nie dní. Okrem toho, ak má vylúčenie za účel napraviť previnilca, aký zmysel má vylúčiť ho ak je previnilec už napravený a nepokračuje s danou praktikou? To môže byť napríklad v prípade prijatia krvi, spáchania cudzoložstva alebo smilstva napriek tomu, že jedinec už v danom správaní nepokračuje.

Trest

Vyhýbanie sa vylúčenému by malo údajne slúžiť na nápravu previnilca a ochranu zboru. Ale ako bolo spomenuté vyššie, je bežnou praxou vylúčiť jednotlivcov za jednorázový skutok, ktorý osoba ďalej už nemieni robiť, čiže jediný účel vyhýbania sa v takom prípade je trest.

Nebiblická prísnosť

Biblické verše týkajúce sa vylúčenia hovoria aj o podpore, odpustení a pomoci takému jednotlivcovi: 

,,Ak niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale do istej miery nás všetkých – aby som nebol príliš drsný v tom, čo hovorím. Toto pokáranie dané od väčšiny je dostatočné pre takého človeka, aby ste mu naopak teraz láskavo odpustili a potešili [ho], aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom. Preto vás nabádam, aby ste mu potvrdili svoju lásku“ 2. Korinťanom 2:5-8

Ľudia bývajú tak traumatizovaní vylúčením – umocnené úplnou izoláciou od rodiny a priateľov – že sa pokúsili spáchať samovraždu alebo o nej uvažujú. Posttraumatická stresová porucha je častým vedľajším účinkom vylúčenia. Prísne pravidlá stanovené organizáciou sú pre ňu samotnú v skutočnosti kontraproduktívne. Vylúčenie je veľakrát pre jednotlivca spúšťačom pochybností voči organizácii ako takej. Trauma a úsilie vynaložené na znovuprijatie veľakrát jednotlivcov privedie k výskumu mimo rámec publikácií organizácie a spôsobí, že prídu k záveru, že organizácia sa odkláňa od skutočného kresťanského vzoru.

V mnohých náboženstvách, ak niekto už viac neverí alebo robí niečo, čo dané náboženstvo odsudzuje, bude mať človek tendenciu sám sa od takej skupiny vzďaľovať a vyhľadávať spoločnosť s podobne zmýšľajúcimi jednotlivcami mimo skupiny. Takto to je aj v prípade nepokrstených mladých. Po nejakom čase odchádzajú, väčšinou v tínedžerskom veku. Väčšina z nich, ktorá nenasleduje vedenie organizácie a neverí, že je to ,,pravda”, prestávajú chodiť na zhromaždenia. Ale hrozba vylúčenia sa pre veľa pokrstených svedkov stáva formou pút, ktoré ich nútia možno aj roky navštevovať zhromaždenia, zatiaľ čo v nariadenia organizácie už viac neveria. Toto robia len preto, aby sa vyhli zavrhnutiu a vyhýbaniu sa zo strany najbližšej rodiny. Takto sa mnohí jednotlivci ocitajú v situácii, kedy sú nútení žiť dvojitý život. To vedie k tomu, že ešte viac svedkov v organizácii môže byť ovplyvnených týmto smerom. Nič z tohto by sa nestalo, ak by tí, ktorí už v organizáciu neveria, mohli skrátka voľne odísť.

Farizejstvo

Keďže slovo ,,vylúčený”/”vylúčenie” sa v biblii nevyskytuje, Preklad Nového Sveta so študijnými poznámkami (Rbi8) nasmeruje čitateľa na výraz “vyhnať”:

“VYLÚČENIE. Pozri VYHNAŤ (ang. DISFELLOWSHIP(PED). See EXPEL, EXPELLED)“ Rbi8 s.1507

Slovo ,,VYHNAŤsa vyskytuje v:

(anglický preklad: Rbi8 s.1510český preklad: Rbi8 s.1548)

Všetky odkazy hovoria o farizejskej praktike vylučovať zo synagógy:

,,Jeho rodičia to povedali preto, že sa báli Židov, lebo Židia sa už dohodli, že ktokoľvek by ho vyznal ako Krista, má byť vylúčený zo synagógy“ Ján 9:22

Teda jediný príklad vylúčenia, ktorý vie organizácia v Biblii nájsť, je príkladom farizejského vylučovania kohokoľvek, kto buď vyznal Ježiša, alebo sa znepáčil farizejom. Vedúci zbor sa teda inšpiroval tou ,,správnou“ skupinou.

Nenávisť

Pokyny organizácie idú silno proti kresťanskému vzoru, keď vyžadujú od členov, aby nenávideli ,,odpadlíkov”:

,,Náš postoj k odpadlíkom by mal byť taký ako postoj Dávida, ktorý vyhlásil: „Či azda nemám v nenávisti tých, ktorí ťa prudko nenávidia, ó, Jehova, a či necítim hnus voči tým, ktorí sa proti tebe búria? Ja ich nenávidím úplnou nenávisťou. Stali sa mi skutočnými nepriateľmi.““ Strážna veža 1992, 15. júl, s. 12–13, ods. 19

,,Niektorí odpadlíci vyznávajú, že poznajú Boha a že mu slúžia, ale odmietajú náuky či požiadavky, ktoré sú predložené v jeho Slove. Iní tvrdia, že veria Biblii, ale zavrhujú Jehovovu organizáciu a aktívne sa snažia hatiť jej dielo. Keď si po poznaní toho, čo je správne, úmyselne zvolia také zlo, a keď sa toto zlo tak hlboko zakorení, že sa stane neoddeliteľnou súčasťou ich charakteru, potom kresťan musí nenávidieť (v biblickom zmysle tohto slova) tých, čo sa sami neoddeliteľne pripojili k zlu. Strážna veža 1993, 1. október, s. 19 – 20, ods. 15

,,Tí, čo nenávidia Boha a jeho ľud majú byť nenávidení…. Musíme nenávidieť v najpravšom zmysle, čo súvisí s extrémnym a aktívnym odporom, považovať za odporné, ohavné, špinavé, musia sa nám protiviť.“  Strážna veža 1952, 1. október, s. 599 ods. 11

Porovnajme teraz vyššie uvedené stanovisko organizácie so stanoviskom Ježiša a jeho apoštolov:

,,Ale ja vám hovorím: Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach,  lebo on pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“ Matúš 5:44-45 

,,Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: „Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.“  Ale „keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť; veď týmto konaním zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.“ Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.” Rimanom 12:17-21

Rovanko Ježiš ako aj Pavol teda hovoria presný opak ako vedúci zbor Jehovových svedkov – nabádali kresťanov, aby svojich nepriateľov milovali a nie nenávideli. A to aj v prípade, ak by útočili na ich vieru. Pavol hovorí o človeku, ktorý sa odklonil od pravého učenia (odpadlík) nasledovne:

,,A predsa ho nepovažujte za nepriateľa, ale naďalej ho napomínajte ako brata.” 2 Tesaloničanom 3:15 

Keď Ježiš hovoril, že pre večný život je potrebné milovať svojho blížneho ako samého seba, použil podobenstvo o dobrom Samaritánovi aby vysvetlil, kto je v skutočnosti ten blížny. (Lukáš  10:25-37) Židia považovali Samaritánov za odpadlíkov židovského náboženstva, Ježiš však používa práve Samaritána ako príklad človeka – blížneho, ktorého máme milovať. Nenávisť voči vylúčeným a ich stigmatizácia sa stala populárnou práve v neskoršom čase v cirkvi, ktorá vylučovala a kritizovala kohokoľvek, kto s ňou nesúhlasil. Po Nicejskom koncile v 4.stor. boli kresťania, ktorí neprijali koncilom ,,kodifikované“ učenie o synovi a Otcovi vylučovaní a spoločensky diskreditovaní. Vylúčenie sa tak stalo nástrojom moci a centralizácie, pričom už vtedy odznievali výroky typu ,,jednota nadovšetko“.

Krst bez poznania

Od roku 1985 znie druhý slávnostný sľub pri krste nasledovne:

,,(2) Uvedomuješ si, že svojím zasvätením a krstom sa stávaš Jehovovým svedkom a pripájaš sa k organizácii, ktorú vedie Boh svojím duchom?Strážna veža, 1985, 1. jún, s. 30-31

Pri krste sa človek zaväzuje organizácii Strážna veža, napriek tomu, že slovo organizácia sa nikde v Biblii nevyskytuje. Len málo svedkov si uvedomuje, že organizácii odovzdali výber zamestnania, vzdelania, sexuálny život, celoživotné vzťahy s rodinou, priateľmi atď. Krstilo by sa toľko ľudí, keby si uvedomili, že to nie je iba Jehova a Ježiš, ktorým sa oddávajú krstom, ale tiež organizácií, ktorá má právo presadiť akékoľvek pravidlo v akomkoľvek čase?

Pri krste má len veľmi málo ľudí čo i len tušenie o skutočnej histórii organizácie. Nevedia nič o kompletnom zozname dôvodov, za ktoré by mohli byť vylúčení – keďže tento zoznam nie je sprístupnený a o veľa dôvodoch nie je v Biblii ani zmienka. Väčšina z dôvodov sú roztrúsené v rôznych publikáciach a novým ,,záujemcom o pravdu” sú sotva ukázané len niektoré. Úplný zoznam dôvodov pre vylúčenie sa po kope nenachádza v žiadnej publikácii. Aj svedkovia, ktorí sú aktívni v organizácii veľa rokov, si nie sú bežne vedomí všetkých dôvodov. V súvislosti s vylúčením, kniha pre starších Pay Attention to Yourselves and to All the Flock”  na strane 101 uvádza, že starší by sa mali uistiť, že postupujú ,,v súlade s najnovšími stanoviskami Spoločnosti.”  Iba starší majú sprístupnenú túto knihu a listy od Spoločnosti. V roku 2010 bola vydaná nová kniha pre starších – Shepherd the Flock of God. Viac ako polovica knihy – sedem z dvanástich kapitol – sa venuje téme vylúčenia. Pre porovnanie, téme ,,Podporujte tých, ktorý sú slabí“ sa venuje iba jedna kapitola na 10 stranách. Zvyšok knihy sa venuje prevažne interným pravidlám organizácie, čo sa smie, nesmie, dôvody pre vylúčenie, označenie atď..

Z listu pre starších zo 7. okt. 2010 vidieť, do akej miery funguje v organizácii utajovanie (prípad zväzovania knihy Shepherd of the Flock of God)

,,Nie je žiadna námietka, ak si starší osobne zviaže alebo zaobalí svoj osobný výtlačok. Ak má iného pokrsteného brata ktorý nie je starší, aby urobil prácu za neho, starší sa musí prizerať až pokým práca nie je hotová. Externé firmy, neveriaci alebo sestry nemajú povolené robiť túto prácu. Materiál v knihe je dôverný a dôvernosť musí byť zachovaná.

Podobne List starším z 23. augusta 2010 uvádza:

,,Radi by sme zdôraznili dôležitosť udržať tieto nové výtlačky zaistené a dôverné, rovnako pred ako aj po ich distribúcii. Výtlačky by nemali byť položené na stoloch alebo na iných miestach, kde by boli ľahko dostupné pre rodinných príslušníkov alebo iných jednotlivcov. Informácie sú navrhnuté na použitie iba pre starších a iní jednotlivci by nemali mať žiadnu možnosť si ich prečítať.

Ale dokonca ani starší nepoznajú pokyny pre všetky situácie, keďže niektoré zložité scenáre sú rozoberané v listoch smerujúcich priamo pobočkám Bételu. Väčšina ľudí čo sa krstí ani nevie, že takéto knihy a listy vôbec existujú. Poskytol niekedy Ježiš apoštolom také informácie, o ktorých im zakázal, aby ich s kýmkoľvek zdieľali? Pavlove listy boli adresované zborom aj osobnostiam (Titus, Timotej), no bežne sa čítali na bohoslužbách prvých kresťanov. Tento zvyk fungoval ešte aj v druhom storočí. Takéto utajovanie je charakteristické pre všetky sektárske spoločenstvá, ktoré odopierajú svojim členom prístup k niektorým interným informáciám. Podrobnejšie sa tejto téme budeme venovať v samostatnom článku. Ak nejaké náboženstvo vylučuje a striktne sa vyhýba vylúčeným členom, je namieste požiadavka, aby boli sprístupnené informácie týkajúce sa týchto pravidiel každému, kto má záujem pripojiť sa k tomuto náboženstvu, nehovoriac o tom, že tieto informácie sú v skutočnosti neprístupné aj dlhoročným členom.

Maloleté deti

Nie je nezvyčajné, že organizácia povzbudzuje ku krstu aj neplnoleté deti, ktoré sú vychované vo viere Jehovových svedkov. Dokonca aj deti v pred-tíneďzerskom veku sa môžu dať pokrstiť a po zvyšok života sa tak stať subjektom pravidiel pre vylúčenie.

,,V lete roku 1946 som bola pokrstená na medzinárodnom zjazde v Clevelande (Ohio, USA). Hoci som mala iba šesť rokov, bola som odhodlaná, že dokážem svoju oddanosť Jehovovi. V to leto som slúžila prvý raz ako priekopníčka.“ Strážna veža 1992, 1. marec, s. 30

Dať sa pokrstiť ako Jehovov svedok je záväzná verbálna zmluva so Spoločnosťou Strážna veža, čo je v prípade maloletej osoby nesprávne z hľadiska zákona aj Biblie. V Biblii nenájdeme žiaden prípad, kedy by sa dal pokrstiť maloletý človek. Sám Ježiš sa dal pokrstiť až keď mal 30 rokov, čo je vek ktorý židia považovali za dosiahnutie plnoletosti. Detské vedomosti a zmýšľanie sa dramaticky menia v období dospievania až do dvadsiatich rokov. Aj z tohto dôvodu svetský zákon chráni práva maloletých. Takým zvyčajne zákon nedovoľuje vstúpiť do nejakej zmluvy, piť, voliť, pripojiť sa k armáde alebo sa zosobášiť.

Ak sa pokrstené neplnoleté dieťa rozhodne, že už viac nechce byť Jehovovým svedkom, je vylúčené ako hocikto iný. To znamená, že stráca svoje rodinné aj priateľské vzťahy na celý život:

,,Ak sa pokrstená maloletá osoba dopustí zlého konania, ktoré ohrozuje čistotu zboru, pridelený výbor by sa s ňou mal stretnúť rovnako ako v prípade iných členov zboru.“ Pay Attention to Yourself and to All the Flock, 1991, s.98

Rodina

Bývalý Jehovov svedok spomína:

,,Bolo mi povedané, že nemôžem hovoriť so svojou vlastnou dcérou, kvôli hriechom za ktoré bola vylúčená, a tak bol zanechaný predpoklad, že nie som dosť zrelý na to aby som odolal potenciálnemu vplyvu jej hriešneho života a potrebujem ochranu. Preboha – mala predmanželský sex – nič viac, nič menej. Nebola žiadnou hrozbou pre mňa ani moju integritu. A ja som bol jej otec, ten, za ktorým sa mala obrátiť v časoch tiesne. V tom čase potrebovala najväčšiu podporu prejsť cez ,,prirodzenú zmätenosť dospievajúcich a hormonálny chaos”. No mal som s ňou zaobchádzať ako keby bola ,,mŕtva”.“ (skúsenosť uverejnená na jwfacts.com)

Zásada z 1. Timotejovi 5:8 hovorí jasne ako by mali rodičia pristupovať ku svojej rodine za každých okolností:

,,Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti,  istotne zaprel vieru  a je horší ako človek bez viery.“ 1. Timotejovi 5:8

Znovuprijatie

V podobenstve o márnotratnom synovi Ježiš ukázal, aký je rozsah Otcovej lásky k jeho synovi a zároveň tým jeho nasledovníkov nabádal, aby si navzájom prejavovali rovnakú lásku. (Lukáš 15:11-32) Najmladšie dieťa bohatej rodiny strávilo roky premárňovaním svojho dedičstva žijúc životom zapleteným do mnohých opovrhnutiahodných hriechoch. Ježiš ukázal, že napriek týmto skutočnostiam sa jeho otec rozbehol naproti synovi s otvorenou náručou. Nevypytoval sa na synove súčasné činy, nepokúšal sa určiť synove motívy a mieru pokánia ani mu na určité obdobie nepridelil nižšie postavenie ako trest.

V Biblii nie je zmienka o žiadnom procese znovuprijatia, ani nehovorí o časovom úseku za aký môže k znovuprijatiu dôjsť. Pavol jednoducho poznamenal že kresťanovi, ktorý pácha zlé skutky, sa majú vyhnúť. Ak už viac tieto skutky nerobí, nie je dôvod sa mu naďalej vyhýbať. Organizácia ale vyžaduje formálny proces znovuprijatia cez výbor starších:

,,Aby mu však bolo odpustené a aby bol znovu prijatý, musí pokorne poslúchať Božie zákony, prinášať ovocie zodpovedajúce pokániu a požiadať starších o znovuprijatie.“ Strážna veža 1992 ,15. september, s. 12 – 13, ods. 19

Organizácia stanovuje minimálne obdobie, ktoré musí prejsť, aby mohol byť jednotlivec znovuprijatý, a to napriek vedomiu, že biblický príklad umožňuje kratšie obdobie:

,,Ak sú prítomné tieto nevyhnutné dôkazy o zármutku a zmene, potom by jeho znovuprijatie mohlo byť posúdené zborovým výborom po uplynutí dostatočného času, ktorý je vo väčšine prípadov minimálne rok.“ Strážna veža, 1963, 1. august, s. 473

,,Hoci sa zdá, že spomínaný previnilec v Korinte bol znovu prijatý za pomerne krátky čas, nemá to slúžiť ako norma pre všetky prípady vylúčenia.“ Strážna veža 1998, 1. október, s. 18, poznámka pod čiarou

Písmo neposkytuje žiadny právny prístup k určeniu času, kedy má byť jednotlivec znovuprijatý. Avšak organizácia vyvinula formalizovaný postup na určenie, či je už jednotlivec hodný na znovuprijatie. Musia pravidelne chodiť na zhromaždenia minimálne niekoľko mesiacov (ak nie rokov), zostávať pri tom v komunikačnej izolácii od ostatných, a až potom môže byť zvážená jeho žiadosť o znovuprijatie. Potom ich starší musia preskúmať, či zanechali zlé konanie a či prejavujú “dostatočné” pokánie. Nakoniec výbor starších musí definitívne rozhodnúť o znovuprijatí a následne musí byť spravený stručný oznam v miestnom zbore. Až po tejto procedúre a ozname sú členovia rodiny a ostatný svedkovia oprávnený s takou osobou opäť komunikovať.

Zoberme teraz do úvahy bežný prípad. Zasnúbený pár má pohlavný styk nejakú dobu pred svadbou – čo organizácia definuje ako smilstvo. Skutok je odhalený starším a obaja sú vylúčení. Neskôr sa zosobášia, ale nie sú automaticky znovuprijatí. Musia prejsť cez celú formálnu procedúru opísanú vyššie. Tá môže trvať niekoľko mesiacov, alebo aj rokov. No v deň, keď sa zobrali, už nemôžu byť organizáciou považovaný za ,,smilníkov” nakoľko sú biblicky zosobášení. Nie je žiaden biblický dôvod, aby sa im naďalej vyhýbalo. Z tohto príkladu vidieť, že praktika organizácie je založená skôr na dogmatickom prístupe ako na biblickom usmernení.

Podobne je vylúčených veľa svedkov tínedžerov za pitie alkoholu, fajčenie alebo nemravnosť. Počas rokov zanechajú toto správanie. Časom sa možno oženia, majú deti a vedú usporiadaný život. Biblické zásady ukazujú, že už nie je žiaden dôvod sa takýmto ľuďom vyhýbať. Nakoľko už zanechali zlé konanie a v komunite nie sú známi ako ..brat”. Ale podla legislatívy organizácie sa im treba naďalej striktne vyhýbať až pokým si neprejdú cez celú formálnu procedúru spomenutú vyššie. Je pochopiteľné, že veľa jednotlivcov nemá vôľu a energiu na podstúpenie celého tohto procesu, čo znamená, že ich rodinné vzťahy sú poškodené po zvyšok ich života.

Ale aj po znovuprijatí sa na jednotlivcov uplatňujú ďalšie pravidlá a zákony vytvorené organizáciou, ako napríklad obmedzená účasť v kazateľskej činnosti, obmedzenie dávať komentáre na zhromaždení, viesť verejnú prednášku, byť služobným pomocníkom, priekopníkom atď.:

,,Mali by byť zavedené obmedzenia, aby pomohli osobe vidieť potrebu stále ,,narovnávať cesty svojim nohám” a tiež kvôli svedomiu zboru.“ Pay Attention to Yourselves and to All the Flock, 1991, s.131

,,Až po uplynutí jedného roka od právneho pokarhania alebo znovuprijatia môže byť jednotlivec zvážený pre pomocnú alebo pravidelnú priekopnícku službu.“ Naša Služba Kráľovstva 1986, august, s.6, ods. 23

,,Ak raz bol niekto vylúčený alebo opustil spoločenstvo, môže mať niekedy verejnú prednášku? Môže sa to stať, ale iba po najmenej 10 rokov od znovuprijatia. (pre viac informácii pozri Strážnu vežu 8/15/65, s. 497; Lamp, s. 121.)“ Naša Služba Kráľovstva, 1970, december, s.4

Zrejme netreba dodať, že bežný argument svedka v službe: ,,všetko čo učíme je založené na Biblii”, opäť zlyháva.

Uchovávanie dát

Záznamy o vylúčených sa vedú až do ich smrti, sú uschované v miestnych zboroch a pobočkách:

  • „Bola kancelária pobočky oboznámená s každým zrušením pravidelného priekopníka, so zmenou mien, a zmien v zborových pridelení ?
  • Bola kancelária pobočky oboznámená so všetkými vylúčenými a tými, ktorí opustili spoločenstvo od poslednej návštevy ?
  • Bola kancelária pobočky oboznámená so všetkými vylúčenými a tými, ktorí opustili spoločenstvo, ktorí sú teraz znovuprijatí alebo zosnulí ?
  • Sú nejakí zvestovatelia pod právnymi obmedzeniami a je ich duchovný pokrok pozorne sledovaný ?
  • Boli listy s oboznámením zaslané všetkým zvestovateľom ktorý sa zo zboru presťahovali ?“ List starším, 2015 – Informácie potrebné pre návštevu cestujúceho dozorcu

Záver:

Stovky tisíc svedkov je v súčasnosti vylúčených a odcudzených od svojich rodín a priateľov. To má na človeka dramatický dopad, často v období, keď najviac potrebujú pomoc od ostatných. Nie všetci Jehovovi svedkovia striktne dodržiavajú pokyny organizácie, ale tí, ktorí pokračujú v kontakte s vylúčenou rodinou alebo priateľmi, robia tak potajme a v strachu, že budú tiež vylúčení. Organizácia tvrdí, že láska je ich rozlišujúcim znakom od ostatných náboženských skupín, a že sú milujúce bratstvo. Predstava úplného odcudzenia od tohto bratstva a vyvrhnutia do sveta, vytvára veľký strach z vylúčenia. Na prvý pohľad to môže vyzerať opodstatnene. Ale ak porovnáme ako organizácia uplatňuje praktiku vylučovania s tým, čo hovorí Biblia o zaobchádzaní s previnilcami, vidieť zreteľne, že organizácia ide nad to, čo je napísané a v určitých oblastiach ide priamo proti tomu, čo je napísané. Jedno z najväčších Ježišových prikázaní je preukazovať lásku bratovi aj blížnemu (Lukáš 10:27). Praktika vylučovania a všetko s ňou spojené vytvára závažné otázky o tvrdení, že láska je charakteristickým znakom organizácie.


Zoznam použitej literatúry:

  • Strážna veža, 2017, február
  • Strážna veža, 2006, 15. júl
  • Strážna veža, 1998, 1. október
  • Strážna veža, 1993, 1. október
  • Strážna veža, 1992 ,15. september
  • Strážna veža, 1992, 15. júl
  • Strážna veža, 1992, 1. marec
  • Strážna veža, 1985, 1. jún
  • Strážna veža, 1976, 1. december
  • Strážna veža, 1963, 1. august
  • Strážna veža, 1952, 1. október
  • Prebuďte sa! 1981, 22. január
  • Naša Služba Kráľovstva, 1986, august
  • Naša Služba Kráľovstva, 1970, december
  • Paste Božie Stádo, 2010
  • Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2015
  • Svaté Písmo – Překlad nového světa (se studijními poznámkami), 2000
  • Pay Attention to Yourself and to All the Flock, 1991
Všetky obrázky sú použité za účelom kritiky a sú prevzaté z nasledujúcich zdrojov: https://www.google.sk/search?biw=1920&bih=890&tbm=isch&sa=1&ei=p0blW8_xEYqTlwTFs4LwCA&q=judicial+committee+with+women+jw&oq=judicial+committee+with+women+jw&gs_l=img.3…74594.76908.0.77118.11.11.0.0.0.0.99.855.11.11.0….0…1c.1.64.img..1.0.0….0.YwyDAakbUoI#imgrc=_ ; https://www.google.sk/search?biw=1920&bih=939&tbm=isch&sa=1&ei=ucTqW4yYCYaalwTYzrjABQ&q=jw+babtizm+young+ones&oq=jw+babtizm+young+ones&gs_l=img.3…7425.10183.0.10421.7.7.0.0.0.0.117.490.5j1.6.0….0…1c.1.64.img..1.0.0….0.9M0zPQGaFrU#imgrc=m5Tvjls9QaBvhM: ; https://www.google.sk/search?q=judicial+committee+jw&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwj1jMPXztHeAhUKRBoKHY50B5EQ_AUIDigB&biw=1920&bih=890#imgrc=7U0q4bePH11ufM: