Meno Jehova v predkresťanskej ére

V predchádzajúcom článku sme uviedli názory učencov na vznik tradície nevyslovovať meno Jehova. V tomto článku sa zameriame na dôkazy, ktoré nás utvrdzujú v tom, že táto tradícia bola rozšírená v čase pred vznikom kresťanstva a Ježiš, apoštoli a ranní kresťania ju prijali za svoju.

Jehovovi svedkovia vo svojej encyklopédii Hlbšie pochopenie Písma píšu:

„Stejně jako není znám pravý původní důvod nebo důvody, proč přestalo být Boží jméno používáno, není známo ani to, kdy se vlastně tato pověra ujala… Neexistuje tedy žádný oprávněný důvod k tomu, abychom vznik pověrečného názoru, který vyžadoval, aby se božské jméno přestalo používat, zařazovali do doby před prvním nebo druhým stoletím n. l.“(Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998, heslo Jehova, s. 820)

Máloktorý svedok si pri štúdiu alebo overovaní faktov vezme knihu Hlbšie pochopenie Písma. Tí, ktorí to aj napriek hustote textu urobia, pri prečítaní vyššie citovaného textu nadobudnú dojem, že situácia je vyriešená. Jednoducho nie sú dôkazy o tom, že by sa tetragram prestal používať v predkresťanskej dobe. Tento názor môžeme bez rozpakov nazvať klamstvom, pretože nielen že nie je založený na faktoch, ale aj spochybňuje tvrdenia učencov a odborníkov na Starý a Nový zákon po celom svete. Dôkazov, ktoré spochybňujú závery svedkov, je viacero. Pozrime sa na niekoľko z nich

Svedectvo Septuaginty (ďalej LXX)

Svedkovia uznávajú, že vo väčšine najrozšírenejších rukopisoch LXX, ktoré citovali kresťania, sa nikde nenachádza tetragram. V druhej polovici 20.stor. sa ale našli zlomky LXX, ktoré sú datované do obdobia od 1.stor. n.l. až 1.stor. pred n. l. Tieto zlomky obsahujú tetragram vpísaný do gréckeho textu aramejským alebo gréckym písmom. Na tomto podklade zovšeobecňujúco tvrdia, že „Není tedy žádný spolehlivý důkaz o tom, že by božské jméno — alespoň v psané podobě — vymizelo nebo přestalo být používáno v období před naším letopočtem.“ (Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998, heslo Jehova, s. 814). Takéto konštatovanie má ale ďaleko od opatrnosti odborníkov, ktorý sa týmito zlomkami zaoberali. Áno, tieto zlomky obsahujú tetragram. Napríklad papyrus Fouad 266, egyptský zlomok Septuaginty spolu s ostatnými obsahujú popri skratke ks (grécke kyrios – Pán) na niektorých miestach skratku jj, ktorá odkazuje na tetragram (napríklad papyrusy z Oxyrhynchu – papyrus 3522). Svedkovia na základe týchto niekoľkých zmienok v zlomkoch LXX usudzujú, že meno Jehova sa bežne používalo. Na tomto podklade sa rozhodol prekladateľský tím svedkov vložiť meno Jehova do NZ tam, kde cituje SZ:

,,2. Keď boli objavené kópie Septuaginty, ktoré obsahovali Božie meno, a nie slovo Kyrios (Pán), prekladatelia Prekladu nového sveta si uvedomili, že v Ježišových dňoch odpisy Písiem v gréčtine — a, samozrejme, aj v hebrejčine — obsahovali Božie meno.“ (Strážna veža, 2008, 1. august, s. 22)

Takéto konštatovanie je ale príliš zovšeobecňujúce, nie je prijímané učencami a nemožno ho zlúčiť s dôkazmi z ostatných textov. Niekoľko úlomkov nemožno považovať za reprezentatívnu vzorku, pretože keby sme túto istú logiku aplikovali na rukopisy LXX z kresťanskej éry, museli by svedkovia prijať fakt, že sa tetragram jednoducho v 1.stor. v Septuaginte nepoužíval. Ďalším nedostatkom tohto argumentu je prítomnosť tendencie nahrádzať tetragram gréckym kyrios už v spomínaných rukopisoch, na ktoré sa Spoločnosť Strážna veža odvoláva. V Papyruse Oxyrhynchus 566 je tetragram nahradený gréckym kyrios. Na iných miestach v rovnako datovaných zlomkoch Septuaginty je prvotne napísaný tetragram prepísaný neskorším pisárom na kyrios. Učenci tiež zistili, že spôsob, akým je tetragram vpísaný do LXX svedčí o mechanickom vpisovaní písmen bez porozumenia toho, čo je písané. V skratke – pisári ho z úcty napísali, ale nevedeli ho prečítať. (por. DeBuhn : The Use Of ʺJehovahʺ In The NW, s. 170 – 171, 178, pozn. 2) Áno, tetragram sa v týchto rukopisoch vyskytuje, no ani náhodou nie všade a už vonkoncom na základe týchto zmienok nemožno dospieť k záveru o všeobecnej rozšírenosti používania tetragramu v predkresťanskej éry tak, ako to učí Spoločnosť Strážna veža.

Jehova – zvitky od Mŕtveho mora

Dôkazom o vyhýbavom používaní tetragramu v predkresťanskej ére sú zvitky od Mŕtveho mora. Prof. DeBuhn, ktorý napísal štúdiu o používaní mena Jehova v Novom zákone v Biblii svedkov Jehovových píše:

„Najstaršie rukopisy kníh Starého zákona, ktoré máme k dispozícii, zo zbierky známej ako „zvitky od Mŕtveho mora“ nájdené v Kumrane v Izraeli ukazujú, že táto manipulácia s božím menom bola už zvykom medzi židmi dve storočia predtým, ako bol napísaný Nový zákon .“ (DeBuhn : The Use Of ʺJehovahʺ In The NW, s. 170).

Ako príklad uvádza pasáže z takmer úplne zachovaného zvitku knihy Izaiáš, kde je nad tetragramom už malým písmom napísané hebrejské adonai. Ide o odporúčanie, ako sa malo meno čítať, čo je prax totožná aj so zaobchádzaním s tetragramom v neskoršom rabínskom judaizme. K týmto záverom sa prikláňa aj často svedkami citovaná štúdia prof. Howarda, ktorej sa detailnejšie venujeme v nasledujúcom článku. Hoci svedkovia radi citujú prof. Howarda v súvislosti s tetragramom v NZ, zámerne neuvádzajú jeho výrok o vynechávaní božieho mena v predkresťanskej ére:

Dôkaz, že tetragram bol v pred kresťanských časoch nahradený aramejským elohim môžeme vidieť na nálezoch v Kumrane.“ (Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 69)

Howard ďalej uvádza príklady textov, v ktorých je tetragram nahradený inými titulmi. Najčastejšie ide o heb. tituly el. alebo elohim. Za zmienku stojí aj fakt, že zatiaľ čo pri citáciách zo SZ sa pisatelia týchto zvitkov ako-tak usilujú tetragram uvádzať, pri komentovaní týchto kníh sa tetragramu vyhýbajú (por. Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 71 – 72).

Ďalšie svedectvá

Ďalšie nezávislé zdroje potvrdzujú, že tetragram sa už bežne nepoužíval. Podľa dochovaných informácií v období druhého chrámu verejne vyslovoval meno Jehova len veľkňaz počas sviatku Deň zmierenia, zatiaľ čo mimo chrámu sa používali náhradné tituly. (Por. Joma VI, 2, tiež Cohen: Talmud pro každého, 2006, s. 60). Svedkovia vo svojej encyklopédii spochybňujú autenticitu tohto zvyku klasickým poukázaním na nepresnosť Mišny (por. Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998, heslo Jehova, s. 814) Z rabínskych textov vieme, že rabíni niekedy prenášali svoje terajšie chápanie Biblie a tradície do minulosti, aby tak podporili aktuálne názory a výklady. Preto pri záveroch vyplývajúcich z rabínskej literatúry je potrebná opatrnosť. Na druhú stranu to ale neznamená, že čokoľvek, čo bolo napísané neskôr, nemôže mať historické jadro. Prof. McDonough vo svojej monografii o božom mene na adresu vyššie spomenutého sviatku píše: „Zdá sa nepravdepodobné, že by takáto rozhodujúca časť takého veľkého sviatku bola vytvorená rabínmi…generácie potom, čo bol chrám zničený.“ (McDonough : YHWH at Patmos: Rev. 1:4…s. 101). Túto správu nemožno len tak ignorovať, pretože vytvára istý obraz, ktorý je v harmónii aj s ďalšími zdrojmi.

Josephus Flavius (37/38 – 100 n. l.) vo svojom rozsiahlom diele Židovské starožitnosti naráža na prax nevyslovovania božieho mena. O božom mene, ktoré zjavil Boh Mojžišovi píše: „Potom mu Boh zjavil svoje meno, ktoré nebolo nikdy predtým odhalené človeku, meno, o ktorom mi nie je povolené hovoriť.“ (Por. Židovské starožitnosti, II, 276, citát prevzatý z The New Complete Works of Josephus (preklad William Whiston). Grand Rapids : Kregel Publications, 1999, s. 102, citát k dispozícii tiež v Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998, heslo Jehova, s. 820).  Flaviov výrok je prvým priamym a najstarším dokladom o tejto tradícii. Vedúci zbor ale spochybňuje Flaviovo svedectvo tvrdiac, že ide o svedectvo len jedného človeka. Svedkovia by mali pravdu, pokiaľ by išlo len o jedinú zmienku o tejto tradícii. Týchto náznakov je ale toľko a prichádzajú z mnohých zdrojov, ktoré nás presviedčajú, že Flaviovo svedectvo nemôžeme len tak prehliadnuť.

Predkresťanská židovská apokryfná a deuterokánonická literatúra je ďalším svedectvom, že meno Jehova sa nepoužívalo. V textoch, ktoré zaraďujeme do týchto kategórii, nikde nenachádzame meno Jehova. List Aristeov, ktorý je odborníkmi datovaný približne v 2.stor. pred n.l. neobsahuje nikde tetragram (por. Farský : Aristeas. In : Knihy tajmeství a moudrosti…s. 22). Medzi 2 – 1. stor. vznikol aj ďalší apokryf Závety dvanástich patriarchov, ktoré všade obsahujú slovo Boh namiesto Jehova (Heller : Závěti patriarchů, In : Knihy tajmeství a moudrosti…s. 203 – 204). Deuterokánonické knihy Prvá a Druhá kniha Makabejská opisujú významné udalostí pred narodením Ježiša, no ani jedna sa nezmieňuje o mene Jehova (por. Kaiser : Odkaz alexandrijských židů…s. 35 – 36). Vo výpočte spisov, ktoré nie sú súčasťou Biblie, ale sú dôležitým materiálom pre porozumenie predkresťanskej doby, by sme mohli pokračovať na niekoľko strán. Na základe vyššie uvedených príkladov z hľadiska dôkazov a záverov učencov neobstojí tvrdenie, že „Neexistuje tedy žádný oprávněný důvod k tomu, abychom vznik pověrečného názoru, který vyžadoval, aby se božské jméno přestalo používat, zařazovali do doby před prvním nebo druhým stoletím n. l.“ (Por. Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998, heslo Jehova, s. 820).

Na záver je potrebné ešte niekoľko veci ujasniť: cieľom tohto článku nie je tvrdiť, že tetragram sa „nemohol“ vôbec používať v predkresťanskej ére. To by bol rovnaký extrém, do ktorého skĺzli svedkovia. Cieľom bolo ukázať, že vedúci zbor sa mýli a prehliada mnoho faktov a dôkazov, ktoré nepodporujú tvrdenie, že prax nepoužívať tetragram vznikla až po Ježišovej smrti. Pri formulácii akýchkoľvek záverov sa zohľadňuje viacero faktorov a viacero názorov učencov. Tak kategorické tvrdenie, aké je napísané v Hlbšom pochopení Písma ale nevykazuje žiadnu pokorou či realistickú pochybnosť o svojej pravdivosti. Mnoho svedkov, ktorých v zahraničí nepresvedčili takéto články, kontaktovali odborníkov, ktorí im poskytli svoj odborný pohľad a ďalšie materiály. Každému, kto aj naďalej pochybuje, odporúčame, aby niečo podobné urobil a sám sa presvedčil. V nasledujúcom článku sa budeme venovať Ježišovi a jeho postoju k božiemu menu, o ktorom referujú evanjeliá.

Záver

  1. Staršie zlomky Septuaginty nemožno používať ako argument pre všeobecnú rozšírenosť používania tetragramu v 1.stor. a v predkresťanskej ére.
  2. Zvitky od Mŕtveho mora sú svedectvom, že už v 2.stor. existovala prax pri čítaní Starého zákona nahrádzať tetragram inými titulmi. Tetragram bol ale stále v textoch prítomný.
  3. Neskoršie texty ako svedectvo Josepha Flavia alebo zmienky v Mišne sú svedectvom, ktoré v rámci celkového obrazu nemožno ignorovať.
  4. Mimobiblická židovská literatúra (apokryfy, deuterokánonické spisy), ktorá vznikla pred 1.stor. už neobsahuje meno tetragram.

Použitá literatúra svedkov Jehovových

  • Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998.
  • Strážna veža, 2008, 1. august.

Použitá odborná literatúra:

  • BeDuhn, Jason, David: Apendix: The Use of „Jehovah“ in the NW. In : Truth in Translation. Accuracy and Bias in English Translation of the New Testament. Lanhma – New York – Oxford: University Press of America, 2003, s. 169 – 181.
  • HOWARD, George: The Tetragram and the New Testament. In: Journal of Biblical Literature, roč. 96, 1997, č. 1, s. 63 – 83.
  • KAISER, Otto: Odkaz alexandrijských židů. Úvod do deuterokanonických knih Starého zákona. Praha: Vyšehrad, 2006.
  • Knihy tajemství a moudrosti. Mimobiblické židovské spisy: pseudepigrafy. (ed. Zdeněk Soušek). Praha: Vyšehrad, 2013.
  • MCDONOUGH, Sean, M: YHWH at Patmos: Rev. 1:4 in Its Hellenistic and Early Jewish Setting, Wipf & Stock Pub, 2011.
  • The New Complete Works of Josephus (preklad William Whiston). Grand Rapids: Kregel Publications, 1999
Všetky obrázky sú použité za účelom kritiky a sú prevzaté z nasledujúcich zdrojov: https://www.imj.org.il/en/wings/shrine-book/dead-sea-scrolls; https://en.wikipedia.org/wiki/Papyrus_Fouad_266