Kauza transplantácií

Jednou z menej známych kapitol histórie Jehovových svedkov je zákaz transplantácií orgánov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. O kauze súčasné vydania publikácií Spoločnosti Strážna veža nepíšu a spomína sa väčšinou zo strany kritikov tejto náboženskej organizácie. Informácie o tejto téme sa často obmedzujú na konštatovanie skutočnosti, že vedenie svedkov transplantácie zakázalo. Článok si preto kladie za cieľ zmapovať kľúčové články v dobových publikáciách Spoločnosti a biblický výklad, ktorý k zákazu viedol a ktorý samotní svedkovia neskôr zavrhli ako chybný.

1967: Zákaz vyhlásený

Prvá transplantácia orgánu sa  odohrala v roku 1954 v Bostone, USA. V roku 1967 Strážna veža zakazuje transplantácie orgánov pre svojich členov. V Otázke čitateľov sa píše:

,,Existuje biblický dôvod na odmietnutie darovania svojho tela na medicínske účely, alebo prijatia transplantácie orgánov z takého zdroja? – W.L., USA

S tým súvisí niekoľko vecí, medzi ktoré patrí aj otázka vhodnosti transplantácií a pitiev. Ľudia sa v tejto veci obvykle rozhodujú len na základe emócií, no kresťan urobí dobre, ak zváži biblické zásady, ktoré sa toho týkajú a rozhodne sa tak, aby to bolo v súlade so zásadami a aby sa to páčilo Jehovovi. – Sk. 24:16

Pamätajme na to, že transplantácie, ktoré sa pokúšajú opraviť ľudské telo, alebo predĺžiť život, neboli pred tisíckami rokov bežné a v Biblii preto nenájdeme legislatívu, ktorá sa ich týka. To ale neznamená, že nenaznačuje, aký je Boží pohľad na tieto záležitosti.

Keď Jehova prvýkrát ľuďom dovolil jesť mäso zvierat, vysvetlil to Noachovi takto: „A strach z vás a zdesenie z vás bude na každom živom zemskom tvorovi a na každom nebeskom lietajúcom tvorovi, na všetkom, čo sa pohybuje po zemi, a na všetkých morských rybách. Teraz sú vám dané do ruky. Každý pohybujúci sa živočích, ktorý je nažive, nech vám slúži ako potrava. Tak ako zelené rastlinstvo, tak vám to všetko dávam. Iba telo s jeho dušou – jeho krvou – nesmiete jesť.“ (1. Moj. 9:2-4) Toto povolenie dostal Noach z ktorého pochádza každý, kto dnes žije. Preto platí pre nás všetkých.

Boh dovolil ľuďom, aby jedli mäso zvierat a udržiavali svoj život za cenu života zvierat, hoci krv nesmeli jesť. Zahŕňalo to aj jedenie ľudského mäsa, čiže udržanie svojho života pomocou časti tela iného človeka, či už živého, alebo mŕtveho? Nie! To by bol kanibalizmus, ktorý sa hnusí všetkým civilizovaným národom. Jehova jasne rozlíšil životy zvierat a životy ľudí, keďže človek bol stvorený na Boží obraz s jeho vlastnosťami (1. Moj. 1:27). Tento rozdiel je vidieť v Jeho ďalších slovách. Boh ukazuje, že ľudský život je svätý a nemôže by odňatý podobným spôsobom, ako keď chceme zviera použiť ako potravu. Ak niekto nerešpektoval posvätnosť ľudského života, prišiel o vlastný život. – 1. Moj. 9:5,6.

Keď je orgán nášho tela chorý, obvykle sa uzdravíme prijímaním výživy. Telo použije potravu, ktorú prijmeme na opravu alebo liečenie chorého orgánu tak, že postupne nahrádza jeho bunky. Keď ľudia vedy usúdia, že tento proces nefunguje a navrhnú odstránenie orgánu a jeho náhradu orgánom iného človeka, je to len skratka. Kto sa takej operácii podrobí, žije z mäsa iného človeka, čo je kanibalizmus. Keď Jehova dovolil jedenie mäsa zvierat, nedovolil ľuďom, aby svoje životy predlžovali kanibalským prijímaním ľudského mäsa, či už jedeného, alebo prijatého vo forme orgánov, či častí tela iných ľudí.“ Strážna veža, 15. november 1967, strana 702.

Keďže ide o prelomový článok v Strážnej veži, o tzv. nové svetlo, bude užitočné pristaviť sa pri argumentácii, ktorú Jehovovi svedkovia v roku 1967 ponúkli.

Svedkovia hovoria, že všetky svoje náuky zakladajú na Biblii (kniha Dôkladne svedč, s. 104, rámček). Na druhej strane sa ich organizácia snaží vyjadrovať k veľkej množine súčasných a minulých problémov. Pri formulovaní doktríny Jehovových svedkov tak vzniká rozpor medzi obmedzeným rozsahom Biblie na strane jednej a snahou vedenia spoločnosti o nájdenie jednoznačných „biblických“ odpovedí takmer na všetko na strane druhej. Tento rozpor ústi do situácií, keď vedenie svedkov vyhlási „biblickú náuku“ na základe niečoho, čo je v samotnej Biblii len okrajovo (ak vôbec) spomenuté a čoho jednoznačná interpretácia nie je možná. To je aj prípad transplantácií. Ako autor vyššie uvedeného článku sám uznáva, Biblia sa ku otázke transplantácií orgánov nevyjadruje. Preto ak chcelo vedenie svedkov nájsť biblickú odpoveď na otázku vhodnosti transplantácií, muselo sa uchýliť ku hľadaniu niečoho, čo aspoň vzdialene transplantácie pripomína. V roku 1967 boli presvedčení, že kanibalizmus, ktorý je v Starom Zákone zakázaný, je presne tým hľadaným ekvivalentom transplantácií. Nebyť úpornej snahy nájsť „biblickú odpoveď“ na niečo, čo sa v Biblii nespomína, tak by túto chybu neurobili.

Spojenie medzi kanibalizmom a transplantáciami je veľmi problematické. Mäso, ktoré sa konzumuje, je spracované metabolizmom konzumenta. Transplantácia je však niečo iné. Účelom transplantácie nie je trávenie transplantovanej časti tela. Aby Strážna veža vytvorila toto umelé spojenie, kladie extrémny dôraz na konzumáciu za účelom udržania života. Cez pojem „udržanie života“ potom buduje ekvivalenciu medzi transplantáciami, ktoré slúžia na udržanie života a kanibalizmom. Ignoruje pritom fakt, že kanibalizmus nemusí slúžiť len k udržaniu života, ale môže plniť aj rituálny účel. Mojžišovský zákon nerieši otázku, či išlo o „udržanie života“, ale jednoducho zakazuje konzumáciu ľudského mäsa.

Problematika transplantácií úzko súvisí s problematikou transfúzií a ako uvidíme ďalej, Strážna veža si toto spojenie v dobe platnosti vyššie uvedeného zákazu dobre uvedomovala. Podobne ako transplantácia nie je jedením, ani transfúzia nie je jedením. A podobne ako v prípade transplantácií Strážna veža umelo vybudovala ekvivalenciu s jedením, rovnako to dodnes robí v prípade transfúzií. V knihe Čo učí Biblia, strana 130 sa nachádza prirovnanie transfúzie ku konzumácii alkoholu „rovno do žily“. Pritom alkohol vstrieknutý do žily bude mať podobné účinky ako orálne požitý alkohol. Na druhej strane, doplniť stav krvi „transfúziou“ podanou orálne nie je možné.

Strážna veža ďalej rozvíja zákaz

V roku 1969 Strážna veža uvádza príbeh svedka, ktorý mal (nie je jasné, či to bol muž alebo žena) problém s ľadvinami. V článku nazvanom „Ceniť si Jehovovu ochranu“ sa píše:

„Operácia vyzerala ako najlepšia cesta k úľave. Hlavný urológ mi predstavil možnosti: môže mi opraviť tepnu a zachrániť polovicu ľadviny pomocou transfúzie krvi, alebo odstráni ľadvinu úplne bez použitia krvi. Oprava tepny by znamenala značné postoperačné krvácanie. Na druhej strane, mohol som prežiť a fungovať aj s jednou zdravou ľadvinou. Vybral som si teda odstránenie ľadviny.

Deň pred operáciou prišiel vedúci týmu chirurgov a opýtal sa, či súhlasím s poskytnutím ľadviny, ktorú mi odstránia mladému pacientovi, ktorého ľadviny zlyhali. Doktorovi na tom veľmi záležalo, ale vysvetlil som mu, že ako jeden z Jehovových svedkov, sa musím držať toho, čo v danej veci ukazuje Boží zákon. Povedal som mu, že mu dám úprimnú a vyčerpávajúcu odpoveď na jeho otázku po tom, čo si spolu s rodinou preberieme pohľad Božieho slova na túto vec.

Neskôr som ho informoval o našom biblickom pohľade na ľudské mäso (orig.: flesh) a jeho použitie a citoval som mu príslušné state z Božieho slova. Opýtal sa ma či si môžem zachovať dobré svedomie keď odopriem ľadvinu jeho mladému pacientovi. Vysvetlil som mu, že ľadvina nie je moja a preto ju musím používať v súlade s vôľou Toho, ktorý ju stvoril. Musel uznať, že ani s mojou ľadvinou nevie zaručiť, že jeho pacient prežije. Ukázal som mu, že ako môj, tak aj život toho pacienta  pri vzkriesení, bude záležať na našej poslušnosti zásadám vyznačeným vo Svätých Písmach.“ Strážna veža 15. novembra 1969, strana 701

Článok ukazuje smutnú dilemu mladého svedka. Radšej ako prijatie transfúziu, si tento svedok vybral odstránenie obličky. A hoci by odstránená oblička mohla pomôcť niekomu ďalšiemu, svedok to odmieta a ešte to zľahčuje slovami, že lekár aj tak negarantuje uzdravenie. Svedok lekárovi ukázal „Boží zákon“, ktorý vedenie Jehovových svedkov v roku 1980, ako uvidíme ďalej, zrušilo. Citoval aj „príslušné state z Božieho slova“, ktoré samozrejme o transplantáciách nič nehovorili.

V nasledujúcich rokoch Strážna veža buduje svoj príbeh pomocou častých poukazov na nebezpečenstvá transplantácií. Hlavný dôvod prečo Jehovovi svedkovia odmietali transplantácie (dnes už len transfúzie) je teologický, no príbehy o škodlivosti transplantácií a transfúzií slúžia ako podporný argument a vyvolávajú vo svedkoch pocit, že sú chránení. Strážna veža v takých prípadoch neuvádza to, že rovnako ako existuje riziko liečby, tak existuje aj riziko spojené s vynechaním liečby. Racionálne rozhodnutie je založené na porovnaní týchto rizík.

Prebuďte sa! V roku 1970 uvádza:

„Verejnosť má tiež zodpovednosť. Musí rozlišovať, keď počuje správy o nových liekoch, alebo o zdanlivo zázračných chirurgických postupoch, kam patria aj transplantácie srdca. Pri všetkej úcte k lekárskemu povolaniu, treba poznamenať, že aj mnohí informovaní lekári varujú pred optimizmom vzhľadom na takú operáciu.“ Prebuďte sa!, 8. jún 1970, strana 15

V inom čísle sa píše:

„Zmena osobnosti. Podľa správy, ktorá sa objavila v United Press International 18. augusta 1970, dcéra Philipa Blaiberga povedala, že tento pán zažíva kompletnú zmenu osobnosti po tom, čo sa podrobil operácii srdca. Blaiberg bol jedným z prvých ľudí, ktorým transplantovali srdce. Jeho dcéra poznamenáva: „Neviem, či to bolo liekmi, alebo tou operáciou, ale stal sa z neho iný človek.“ Prebuďte sa!, 22. októbra 1970, strana 29

1971: Srdce ako sídlo emócií

V roku 1971 publikuje Strážna veža prekvapujúce nové svetlo v oblasti fyziológie. Toto nové učenie zapadá do celkovej atmosféry odmietania transplantácií orgánov a fascinácie tým, ako sa cez nich môže preniesť osobnosť z človeka do človeka:

„5 Kde a čo je tvoje srdce? Možno sa spýtaš, o akom srdci hovoríme? Vieš, že máš srdce v hrudi, to ktoré pumpuje tvoju krv celým tvojim telom a prináša život do každej bunky. Ale máš iné „srdce“ v hlave, „obrazné srdce“? Je to časť tvojho mozgu, alebo abstraktná schopnosť mozgu, ktorú nazývame „myseľ“? Nie! Mozog, v ktorom prebýva myseľ je jedna vec a srdce v hrudi, spolu s jeho schopnosťou motivácie, je vec iná.

6 Až na pár výnimiek, použitie slova „srdce“ v Biblii je obmedzené na činnosť srdca človeka v zmysle centra túžob, emócií, sklonov a miesta, ktoré zahŕňa schopnosť motivácie. Biblia nehovorí o symbolickom, alebo duchovnom srdci v protiklade ku telesnému, alebo doslovnému srdcu práve tak, ako nehovorí o symbolickej mysli. Nechceme preto urobiť tú istú chybu ako súčasná ortodoxná fyziológia a pozerať na naše doslovné srdce iba ako na telesnú pumpu. Väčšina psychiatrov a psychológov nadhodnocuje úlohu mysle a akceptuje len minimálny, alebo žiadny vplyv nášho telesného srdca. Slovo „srdce“ vnímajú len ako jazykový obrat, ktorý nesúvisí s orgánom, ktorý pumpuje našu krv.

7 Naopak, srdce je zložito prepojené s mozgom nervovým systémom a má veľa senzorických nervových zakončení. Pocity srdca sa zaznamenávajú v mozgu. Takto srdce prenáša na myseľ svoje túžby a sklony, aby dospela k záverom, ktoré súvisia s motiváciou. Opačne, myseľ zásobuje srdce interpretáciami impulzov zo zmyslov a dosiahnutými závermi, ktoré sú založené na poznatkoch z momentálnej situácie, alebo pamäte. Existujú úzke vzájomné vzťahy medzi srdcom a mysľou, no ide o dva odlišné pojmy, ktoré sa sústreďujú na rôznych miestach. Srdce je úžasne navrhnuté svalové čerpadlo, dôležitejšie je však, že v ňom sídlia naše emocionálne a motivačné schopnosti. Láska, nenávisť, túžba (dobrá a zlá), uprednostňovanie jednej veci pred druhou, ctižiadosť, strach – v skutočnosti všetko, čo nás motivuje vo vzťahu k našim sklonom a túžbam, vychádza zo srdca.“ Strážna veža, 1. marec 1971, strana 136

Podobne ako zákaz transplantácií, aj učenie o fyzickom srdci ako o sídle emócií, nepatrí medzi veci, ktoré by Jehovovi svedkovia spomínali, keď hovoria o svojej minulosti. V knihe Božie kráľovstvo vládne, ktorá sa venuje histórii Jehovových svedkov, o nich nenájdeme nič.

Učenie o fyzickom srdci ďalej posilnilo presvedčenie svedkov, že sa majú vyhýbať transplantáciám.

Sedemdesiate roky: ďalšie články

Prebuďte sa! V tých rokoch pravidelne zásobuje čitateľov negatívnymi poznámkami o transplantáciách:

„U pacientov, ktorý prijali transplantáciu orgánov, bol hlásený extrémne vysoký výskyt rakoviny a klinickej depresie.“ Prebuďte sa!, 8. jún 1972, strana 30

„Zdá sa, že transplantácia ľadvín so sebou prináša komplikácie v podobe vážneho poškodenia očí.“  Prebuďte sa!, 22. september 1972, strana 30

V októbri 1972 letel uruguajský ragbyový tím lietadlom na pohorím Andy. Lietadlo sa zrútilo,  Na palube bolo 45 osôb a 16 z nich prežilo. Prežijúci sa nakoniec uchýlili ku kanibalizmu. Samozrejme, nikoho nezabili, ale jedli tých, ktorí zomreli pri páde. Udalosť vyvolala veľké diskusie o etickom rozmere ich konania. Keďže boli katolíci, vyjadrovali sa k tomu aj katolícki teológovia. (Zdroj: Wikipédia.) V roku 1973 uvádza časopis Prebuďte sa! túto stručnú správu:

,,Moderný kanibalizmus. Skupina 16 prežijúcich po nehode lietadla v Andách priznala, že kanibalsky jedli časti tiel 29 osôb, ktoré pád neprežili. Skupina prežila 69 dní pri teplotách až deväť stupňov pod nulou. Jeden prežijúci, člen uruguajského ragbyového tímu, prirovnal kanibalizmus ku „transplantácii srdca“. Dvaja rímsko-katolícky teológovia toto prirovnanie nazvali „nie nerozumným“ a uznali, že konanie prežijúcich „možno ospravedlniť“. Prebuďte sa!, 8. február 1973, strana 30

V kontexte vtedajšieho učenia Jehovových svedkov je zrejmé, aké dôvody viedli pisateľov článku ku uvedeniu slov „transplantácia“ a „kanibalizmus“ v jednom odseku. Prebuďte sa! z roku 1973 publikuje rozhovor s istým lekárom:

„V rozhovore s redaktorom Prebuďte sa!, mal Dr. Bailey nasledujúce zaujímavé poznámky:

„Krv je tekutý orgán. Ak je to krv od inej osoby, jej podávanie zahŕňa veľa problémov biologického odmietania, ktoré v dlhodobom horizonte poškodzujú transplantácie srdca a iných orgánov.“

„Keďže krvné bunky sú zvyčajne zničené za šesťdesiat dní a ‚obrat tekutín je ešte rýchlejší, krvná transfúzia je dočasná alebo prechodná transplantácia tekutého orgánu. To je nepochybne dôvodom všeobecnej akceptácie transfúzií v čase, keď sa transplantácia orgánov stále považuje za experimentálnu.““ Prebuďte sa!, 8. jún 1973, strana 15

Aj keď to nie je samotný časopis Prebuďte sa!, ale lekár, kto hovorí, že transfúzia a transplantácia je to isté, vidieť, že v dobe keď boli zakázané ako transfúzie, tak aj transplantácie, sa organizácia nevyhýbala zdôrazňovaniu ich podobnosti. Dnes túto podobnosť organizácia z pochopiteľných dôvodov ani nenaznačuje. Overiť si to možno vyhľadaním slov „transfúzia“ a „transplantácia“ v literatúre svedkov.

V roku 1974, pokračujú zmienky o škodlivosti transplantácií:

„Transplantovaná rakovina. Lieky na potlačenie imunity, ktoré podávajú pacientom po transplantácii, aby znížili riziko odmietnutia nového orgánu, zároveň znižujú schopnosť organizmu bojovať s chorobami.“ Prebuďte sa!, 22. január 1974, strana 30

„Viac komplikácii po transplantáciách. Nedávna správa uvádza, že výskyt rakoviny je 100 krát väčší u príjemcov transplantácie orgánov ako medzi ostatnou populáciou.“ Prebuďte sa!, 22. február 1974, strana 31

V tom istom roku časopis uverejňuje aj skúsenosť lekára, ktorý sa stal bételitom v Brooklyne. Hoci ide o citát a nie o priame tvrdenie časopisu, skutočnosť, že autor pracoval v ústredí naznačuje, že jeho názor je aj názor Spoločnosti:

„Počas všetkých týchto rokov som neposkytol jedinú transfúziu krvi. Pokiaľ viem, žiadny pacient kvôli tomu nestratil svoj život, aj keď to boli rozsiahle chirurgické zákroky. Obzvlášť ma potešilo, že vidím dôkazy o pravdivosti biblických pokynov o krvi. Samotná lekárska profesia postupne uznala, že krv nie je neškodným záchrancom. Krvná transfúzia je teraz považovaná za nebezpečný postup, tak ako akákoľvek iná transplantácia orgánu. Zdravotnícke časopisy majú v súčasnosti viac informácií o nebezpečenstvách postupu ako staršie zdroje uvádzajúce výhody. Ak by som počas posledných dvadsiatich troch rokov bežnej praxe pravidelne podával krvné transfúzie, je pravdepodobné, že niektorí pacienti by trpeli následkom niektorého z dnes známych rizík transfúzií.“  Prebuďte sa!, 22. marec 1974, strana 21

Podľa článku je transfúzia to, čo transplantácia.

V roku 1975 pokračuje Strážna veža v ďalšom rozvíjaní vlastnej fyziológie. Podľa zverejneného článku už pocity sídlia aj v obličkách:

,,Biblia neodhaľuje, do akej miery ovplyvňujú doslovné obličky (možno aj nadobličky nachádzajúce sa na hornej časti obličiek) emócie alebo prispievajú ku vzniku určitých emócií. Mali by sme mať na pamäti, že ľudské telo je harmonický celok, pričom všetky jeho časti sú navzájom závislé. (Porovnaj 1. Kor. 12:14-26.) Preto emócie, pocity, túžby a podobne nemôžu byť úplne obmedzené na niektorý konkrétny orgán, ako je mozog, srdce alebo obličky. Je možné, že v prinajmenšom v niektorých prípadoch Biblia hovorí o danom orgáne, ako o zdroji emócií alebo postojov, ktoré ho ovplyvňujú.“ Strážna veža, 1. august 1975, strana 480

Podobne ako v článku z roku 1971 o srdci ako o sídle emócií, ktoré posiela informácie do mozgu, aj v tomto prípade čítajú svedkovia Bibliu mimo historický a jazykový kontext a násilne ju aplikujú na súčasné poznatky o ľudskom tele.

Strážna veža tiež píše:

,,Problémy transplantácií. Zvláštnym, niekedy pozorovaným javom, je takzvaná „transplantácia osobnosti“. Občas sa zdalo, že príjemca prijíma určité osobnostné vlastnosti osoby, od ktorej orgán pochádzal. Jedna mladá promiskuitná žena, ktorá dostala obličku od svojej staršej, konzervatívnej a dobre vychovanej sestry, bola najprv veľmi rozrušená. Potom začala napodobňovať svoju sestru v mnohých oblastiach svojho správania. Ďalší pacient tvrdil, že po transplantácii obličiek získal iný pohľad na život. Jeden mierny muž sa stal po transplantácii rovnako agresívnym ako jeho darca. Tento problém môže byť vo veľkej miere alebo úplne psychický. Ale je zaujímavé, že Biblia spája obličky s ľudskými emóciami. – Porovnaj Jeremiáša 17:10 a Zjavenie 2:23.“ Strážna veža, 1. september 1975, strana 519

Prebuďte sa! z roku 1978 znovu cituje lekára, ktorý hovorí, že transfúzia je to isté ako transplantácia. Článok „Lekár uznáva riziká transfúzií“ cituje vyjadrenie Dr. Salomão A. Chaiba v brazílskom časopise Shopping News:

,,Nepochybne je transfúzia dôležitým príspevkom k bezpečnosti a často jediným prostriedkom na záchranu života. Predstavuje však určité riziká, ako všetky transplantácie. Transfúzia nie je nič iné ako transplantácia.“ Prebuďte sa!, 8. august 1978, strana 15

V septembri 1978 prišla ešte jedna správa o rizikách transplantácií:

,,Transplantácie vlasov. Transplantácia vlasov, ako riešenie plešivosti, sa stala „najbežnejšou kozmetickou operáciou pre mužov“, hovorí časopis Modern Medicine. Ale tento žurnál uvádza, že už druhýkrát tento postup vyústil do toho, čo je známe ako artériovenózna fistula. Citujúc jeden prípad, publikácia hovorí, že rok a pol po ukončení transplantácie sa „34-ročný muž sťažoval na zvonenie v pravom uchu, pulzovanie a opuch nad uchom v mieste, odkiaľ bol odobraný posledný štep a rozmazané videnie v pravom oku“. Všetky tieto stavy však zmizli po odstránení fistuly.“ Prebuďte sa!, 22. september 1978, strana 30

1980: Zákaz zrušený

V roku 1980 konečne prichádza prelomový článok, ktorý celú kauzu transplantácií ukončil. Od tohto roku sú transplantácie pre svedkov vecou svedomia, to znamená, že ich môžu prijímať bez toho, aby ohrozili svoje postavenie, alebo členstvo v organizácii. Otázka čitateľov hovorí:

,,Mal by zbor podniknúť kroky ak pokrstený kresťan prijme transplantáciu ľudského orgánu ako je napríklad rohovka, alebo ľadvina?

Pokiaľ ide o transplantácie ľudského tkaniva alebo kosti jedného človeka inému, musí v tejto veci každý jednotlivý svedok Jehovov urobiť sám rozhodnutie na základe svedomia. Niektorí kresťania môžu mať pocit, že prijímať do svojho tela nejaké tkanivo alebo časť tela iného človeka je kanibalizmus. Uvažujú možno tak, že transplantovaný ľudský materiál sa má stať časťou príjemcovho tela a má ho zachovať nažive a udržať funkcie tela. Možno to nevidia ako niečo odlišné od požívania časti tela ústami. Takéto pocity môžu vyplývať z úvahy, že Boh neurobil pre človeka žiadne opatrenie ohľadom jedenia tela iného človeka, zatiaľ čo pre ľudí urobil opatrenia, aby jedli telá zvierat, ktoré boli zbavené krvi, ktorá udržiava život. Snáď tiež uvažujú o tom, ako sa ľudia v biblických dobách pozerali na to, že by sa mali udržať nažive požitím ľudského tela. Všimni si napríklad správu v 2. Kráľov 6: 24-30; 5. Mojžišovej 28: 53-57; v Plači 2:20 a 4:10. U Jána 6: 48-66 hovoril Ježiš obrazne o tom, že niekto bude jesť jeho telo a piť jeho krv. Keď túto rozpravu počuli niektorí z jeho židovských učeníkov a nepochopili duchovný význam jeho slov, boli otrasení a prestali ho nasledovať. Tieto správy dokresľujú, aký názor mali niektorí ľudia na jedenie ľudského tela.

Iní úprimní kresťania majú dnes pocit, že Biblia s určitosťou nevylučuje lekárske transplantácie ľudských orgánov. Uvažujú možno, že v niektorých prípadoch sa neočakáva, že sa ľudský materiál stane trvalou časťou príjemcovho tela. Tvrdí sa, že sa ľudské bunky každých sedem rokov nahrádzajú, a to by platilo o každej časti ľudského tela, ktorá by bola transplantovaná. Tvrdí sa možno tiež, že transplantácia orgánov nie je to isté ako kanibalizmus, pretože „darca“ nie je zabitý, aby sa stal potravou. V niektorých prípadoch ľudia na pokraji smrti skutočne súhlasili s tým, aby časti ich tela boli použité k transplantáciám. Ak by však pri transplantácii bolo nutné prijať krv iného človeka, bolo by to rozhodne v rozpore s Božím príkazom. – Sk. 15:19, 20.

Je zrejmé, že sa v otázke transplantácií osobné názory a pocity svedomia líšia. Je dobre známe, že použitie ľudského materiálu je veľmi rozmanité, od malých častí, ako sú hormóny a očná rohovka, po väčšie orgány, ako sú obličky a srdce. Biblia jednoznačne zakazuje požívanie krvi, ale žiadny biblický príkaz výslovne nezakazuje prijímať nejaké iné ľudské tkanivá. Každý, kto sa musí v tejto veci rozhodnúť, by mal preto starostlivo a na modlitbách uvažovať a potom sa na základe svedomia rozhodnúť, čo by mohol pred Bohom urobiť alebo nemohol. Je to vec osobného rozhodnutia. (Gal. 6: 5) Právny výbor zboru by nemal podnikať žiadne disciplinárne opatrenie, ak niekto prijal transplantáciu nejakého orgánu.“ Strážna veža, 15. marec 1980, strana 31

Tento článok je ilustráciou spôsobu ako Strážna veža komunikuje svoje zmeny v učení. V prvom rade neuvádza, aké bolo predchádzajúce vysvetlenie, ani nerozoberá prečo bolo chybné. Namiesto toho sumarizuje predchádzajúcu verziu spôsobom „niektorí majú pocit“. Nové svetlo prezentované ako „iní úprimní kresťania majú pocit“ je postavené na nezmyselnej argumentácii obnovovaním ľudských buniek. Strážna veža nevysvetľuje, prečo odrazu záleží na tom, že sa orgán postupne obmení. Ťažisko predošlého vysvetlenia spočívalo v domnelej podobnosti medzi  transplantáciou a jedením, nie na tom, či sa bunky vymenia, alebo nie. Ani pri jedení sa predsa ľudské mäso nestane súčasťou tela konzumenta. A nie je to presne tak isto pri transfúzii?

Ak organizácia zistila, že jej predchádzajúci postoj v tak zásadnej otázke bol chybný, mala by sa ospravedlniť. Napriek tomu žiadne ospravedlnenie v článku nenájdeme. Ich chybná interpretácia Biblie pritom mohla viesť aj ku smrti. Na internete môžeme nájsť príbeh Garyho Busselmana, ktorého manželka zomrela ako 26 ročná, lebo odmietla transplantáciu. Vyššie bol citovaný článok o mladom pacientovi, ktorému odmietli dať ľadvinu odstránenú svedkovi. Prežil to? Presný počet obetí tohto zákazu síce nezistíme, no po tak fatálnom omyle malo ospravedlnenie nasledovať.

Od zrušenia zákazu už Strážna veža nepublikuje články rizikách transplantácií, o prenose osobnosti cez darovaný orgán, alebo o tom, že transfúzia je v podstate transplantácia.

1986: Srdce je len pumpa

V roku 1986 sa Strážna veža vrátila ku problematike ľudského tela a funkcie srdca:

„Starovekí Egypťania verili, že telesné srdce je sídlom inteligencie a citov. Domnievali sa tiež, že má svoju vlastnú vôľu. Babylončania hovorili, že srdce je domovom intelektu i lásky. Grécky filozof Aristoteles učil, že srdce je sídlom zmyslov a ríšou duše. Ale postupom času a s pribúdajúcim poznaním boli tieto názory prekonané. Nakoniec sa poznalo, čo srdce je: pumpa, ktorá poháňa krv kolujúcu v tele.“ Strážna veža, 1. jún 1986, strana 15

V citovanom článku autor neuvádza, že tieto „prekonané názory“ zastávala pred niekoľkými rokmi aj Strážna veža.

Záver

Hlavným rozporom v ktorom sa Jehovovi svedkovia zmietajú, je snaha prezentovať biblickú interpretáciu svojho vedenia ako „neinšpirovanú” a súčasne s ňou narábať ako s inšpirovanou. Jehovovi svedkovia učia, že iba Biblia je inšpirovaná Bohom a každé ich učenie musí byť striktne založené na Biblii. Pritom aj o odvodenej náuke, ktorá nie je v Biblii explicitne formulovaná, hovoria ako o „biblickej náuke”, či ako o „Jehovovom pohľade na vec”. Od svojich členov očakávajú absolútnu  poslušnosť týmto pokynom. Svojej interpretácii de facto prepožičiavajú atribúty Božského zjavenia, o ktorom sa nediskutuje a ktoré je záväzné. To je ale v rozpore s ich učením, že iba Biblia je inšpirovaná Bohom a že výklady vedúceho zboru také nie sú. Rozpor ilustruje v článku rozoberaný zákaz transplantácií. Ten bol prezentovaný ako „biblický pokyn” a „Boží pohľad”.

V článku je spomenutý protiklad medzi rozsahom Biblie a potrebou organizácie Jehovových svedkov mať „biblický pohľad” na širokú škálu otázok. Vedie to k vysoko špekulatívnemu výkladu Biblie a k tomu, že sa za „biblickú náuku” považuje aj niečo, čo v Biblii vôbec nie je. Záver, ku ktorému dospeje vedúci zbor, nie je predložený len ako príspevok do teologickej debaty, ale ako záväzné nariadenie pre všetkých Jehovových svedkov. Keď sa človek stáva Jehovovým svedkom, môže cítiť istotu, ktorá vyplýva z toho, že sa plánuje riadiť biblickými zásadami a Biblia sa nemení. Namiesto toho sa ocitá v „právnej neistote”, keď ľubovoľná činnosť, ktorá bola v súlade s Bibliou, sa môže nečakane ocitnúť na zozname nebiblických, a preto zakázaných vecí. Rovnako môže trpieť, keď sa drží „biblických zásad” a o niekoľko rokov zistí, že to „biblické zásady” neboli.

Jehovovi svedkovia, ktorí chcú preskúmať učenie svojej organizácie, si môžu všimnúť spôsob, akým o kauze transplantácií informuje Strážna veža. Spoločnosť v tomto prípade zvolila stratégiu mlčania. Zákaz transplantácií nespomína v článkoch o histórii denominácie ani v článkoch, ktoré sa zaoberajú rozvojom doktríny Jehovových svedkov. Vzniká otázka, koľko svedkov vie o tom, že kedysi boli transplantácie zakázané bez toho, aby sa to dozvedeli z externého zdroja (z médií, z Wikipédie, z tzv. odpadlíckej literatúry, od ľudí s ktorými hovoria v službe). Aj keď sú materiály, citované v tomto článku, dostupné na webe Jehovových svedkov, aká je pravdepodobnosť, že niekto bude čítať 50 rokov staré vydania Strážnej veže, najmä ak nevie, čo tam má hľadať? Kauza transplantácií podčiarkuje nutnosť používania externých (a to vrátane organizáciou zakázaných) zdrojov pri skúmaní učenia Jehovových svedkov.

Z citátov publikácií svedkov z doby zákazu transplantácií je zrejmé, že aj organizácia si uvedomovala podobnosť medzi transfúziami a transplantáciami. Oba zákazy boli vybudované použitím podobného princípu, totiž, že ak je zakázaná konzumácia niečoho, tak transplantácia, alebo transfúzia danej substancie, je zakázaná tiež. V prípade orgánov Jehovovi svedkovia toto spojenie v roku 1980 ukončili. Transfúzie krvi však odmietajú dodnes. Jehovovi svedkovia sú ochotní radšej zomrieť, než aby prijali transfúziu. Pred rokom 1980 mali podobný zásadný postoj aj v prípade transplantácií. Jehovovi svedkovia dnes hovoria, že „Biblia zakazuje transfúzie”. Pred rokom 1980 hovorili, že „Biblia zakazuje transplantácie”. Po roku 1980 už Biblia viac transplantácie nezakazovala. Bolo by preto logické, keby vedúci zbor zrušil zákaz transfúzií rovnako, ako zrušil zákaz transplantácií. No to sa zatiaľ nestalo.

Svedkom, ktorý stoja pred rozhodnutím v otázke krvi, možno rozhodne doporučiť, aby sa zoznámili s kauzou transplantácií. Pomôže im to urobiť informované rozhodnutie.

Článok prispievateľa Petra

Zoznam použitej literatúry:

  • Strážna veža, 15. november 1967, angl.
  • kniha Dôkladne svedč o dobrom posolstve
  • kniha Čo učí Biblia
  • Strážna veža, 16. novembra 1969, angl.
  • Prebuďte sa!, 8. jún 1970, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. októbra 1970, angl.
  • Strážna veža, 1. marec 1971, angl.
  • Prebuďte sa!, 8. jún 1972, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. september 1972, angl.
  • Wikipédia
  • Prebuďte sa!, 8. február 1973, angl.
  • Prebuďte sa!, 8. jún 1973, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. január 1974, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. február 1974, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. marec 1974, angl.
  • Strážna veža, 1. august 1975, angl.
  • Strážna veža, 1. september 1975, angl.
  • Prebuďte sa!, 8. august 1978, angl.
  • Prebuďte sa!, 22. september 1978, angl.
  • Strážna veža, 15. marec 1980, angl.
  • http://users.adam.com.au/bstett/JwBusselman81.htm
  • Strážna veža, 1. jún 1986, angl.

Obrázok prevzatý z https://www.google.com/search?biw=1920&bih=937&tbm=isch&sa=1&ei=rI55XPSVN6iNlwSDvp6ACw&q=jehovah+witness+and+transplant&oq=jehovah+witness+&gs_l=img.1.1.35i39l2j0i19l8.46741.49052..51866…0.0..0.164.658.0j5……1….1..gws-wiz-img…….0i8i30i19.4IHIrE1fpNI#imgdii=Ji5j5AePsWfyIM:&imgrc=T2KqH086aFbDEM:

Tento článok bol publikovaný v kategórii: Kauzy