Existoval vedúci zbor v 1. stor.? 2. časť

Séria článkov Existoval vedúci zbor v 1. stor.? sa zaoberá argumentmi, ktoré používajú Jehovovi svedkovia pri obhajovaní existencie svojho vedúceho zboru v Amerike. Ten si údajne Boh vybral ako jediný duchovný komunikačný kanál, prostredníctvom ktorého poskytuje svedkom „pokrm v pravý čas“. V článkoch si dávame za cieľ vyvrátiť mylné a na faktoch nepodložené tvrdenia, že v 1. stor. existoval vedúci zbor, ktorý duchovne sýtil všetkých raných kresťanov.

Svedectvo apoštolských otcov

Jehovovi svedkovia málokedy spomínajú spisy apoštolských otcov. Ak by sme zastavili niektorého z nich vonku s otázkami: o koho ide, čo tieto spisy obsahujú a v akom čase vznikali drvivá väčšina svedkov by nevedela odpovedať. O aké texty teda ide? Pomôžeme si citátom zo Strážnej veže:

„APOŠTOLSKÍ OTCOVIA“ — tak sa označujú cirkevní vodcovia, ktorí písali o kresťanstve koncom prvého a začiatkom druhého storočia nášho letopočtu. Niektorí z nich boli Klement Rímsky, Ignatios, Polykarpos, Hermas a Papias.

Hovorí sa o nich, že boli súčasníkmi niektorých apoštolov. Preto mali byť dobre oboznámení s apoštolským učením. O tom, čo títo muži napísali, The New Encyclopædia Britannica hovorí:

„Ako celok sú spisy apoštolských otcov z historického hľadiska omnoho cennejšie ako ktorákoľvek iná kresťanská literatúra okrem Nového zákona.“ (Strážna veža, 1992, 1. február, s. 19)

Autor článku sa tu odvolávaj na informovanosť apoštolských otcov „s apoštolským učením.“ (v článku šlo o otázku trojice – poz.) Pre autora je ich svedectvo dôležitým dôkazom v otázkach toho, v čo verili resp. neverili kresťania v 1. stor.. Ako správne uviedla Strážna veža, ide o autorov, ktorí kontinuálne nadviazali na obdobie, do ktorého spadá vznik Nového zákona, resp.  napísanie jeho posledných kníh. Čo nám tieto spisy hovoria o existencii centrálneho riadiaceho orgánu v Jeruzaleme na čele s apoštolmi a radou starších? Odpoveď je veľmi stručná – absolútne nič! Jeden z pravdepodobne najstarších spisov Didache dáva pokyny o vymenovaní starších v zbore, nikde sa však nezmieňuje o autorite apoštolov (Did XV, 1 – 4). Spis List Barnabášov obsahuje zmienku o zničení Jeruzalema (Bar XVI, 1 – 5), nič sa však nedozvedáme o vedúcom zbore a jeho pokračovateľoch. V 1. liste Klementa datovanému do konca 1. stor. nájdeme správu o apoštoloch, ktorí sú jeho čitateľom dávaní ako príklad hodní napodobňovania (1. Klem V, 1 – 7). Ide o zaujímavú informáciu a toho hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je fakt, že 1. list Klementov vznikol ako reakcia na rozpory v Korintskom zbore.

„Dôvodom k napísaniu listu boli rozbroje v korintskom zbore, kde niektorí mladší zosadili niektorých presbyterov (starších – poz. autora).“ (Spisy apoštolských otcov. Praha : Kalich, 2004, s. 63)

Hoci Klement v liste spomína apoštolov, nikde v súvislosti so vzburou proti starším nehovorí o rebélii voči usporiadaniu vedúceho zboru, akoby sme to počuli dnes. S otázkou autority sa u apoštolských otcov v porovnaní s novozákonnými spismi stretávame oveľa častejšie, no podobne ako v spisoch Nového zákona, ani oni nepoznajú nič ako vedúci zbor či apoštolskú radu. Poznajú iba zbor starších na čele s episkopom, ako si ďalej ukážeme. Takto by sme mohli pokračovať ďalej kniha za knihou.

Zásadným argumentom, ktorý je potrebné brať aj do úvahy, sú listy Ignáca Antiochijského. Ignác bol jednou z najvýraznejších osobností kresťanstva 2. stor. a zachovalo sa nám viacero jeho listov. Kresťanská tradícia sa rozchádza v tom, kto ho menoval do úradu staršieho – či Pavol alebo Peter. Každopádne sa zhoduje v tom, že svoj úrad prevzal priamo od apoštolov. (porov. Spisy apoštolských otcov. Praha : Kalich, 2004, s. 111 – 113). U Ignáca sa veľmi výrazne prejavuje centralisticko-hierarchické myslenie – kresťania v zboroch majú byť v jednote, majú sa podriaďovať starším (presbyterom) a episkopom (staroveký variant predsedajúceho staršieho, dnes biskup). Jednotné myslenie a poslušnosť autoritám mali chrániť zbory pred vplyvom pohanstva a gnostikov, ktorých myšlienky sa dostávali do kresťanstva (porov. EHRMAN, Bart, D.:The Apostolic Fathers. Volume I. Cambridge : Harvard University Press, 2003, s. 203 – 212) Ignácov štýl je autoritatívny a v mnohom pripomína rétoriku vedúceho zboru dnes. Uveďme si niekoľko citátov:

„Pričiňme sa teda k tomu, aby sme sa neprotivili episkopovi a boli tak poddajný Bohu.“ (List Efezským, V, 3)

„Každého, koho hospodár poslal na svoje hospodárstvo, máme prijímať ako toho, kto ho poslal. Je teda jasné, že na episkopa sa máme pozerať ako na samotného Pána.“ (List Efezským VI, 1)

„Aby ste sa vo svornosti Božej všetko snažili robiť pod vedením episkopa na mieste Božom a presbyterov na mieste zboru apoštolov…ale buďte zajedno s episkopom a tými, kto predsedajú ako vzor…“  (List Magneským, VI, 1 – 2)

„Je teda nutné, ako to ostatne aj robíte, aby ste bez episkopa nič nerobili, ale podriaďovali sa aj presbyterom ako apoštolom Ježiša Krista…“(List Traselským, II, 1)

„Všetci nech taktiež ctia diakonov ako Ježiša Krista, rovnako ako episkopa, ktorý je obrazom Otca a presbyterov ako radu Božiu a zbor apoštolov.“ (List Traselským, III, 1)

Tieto pokyny nachádzame roztrúsené vo všetkých jeho zachovaných listoch. Na to, aby sme porozumeli, prečo Ignác zdôrazňuje poslušnosť voči starším a episkopovi je potrebné rozoberať historický kontext a na ten tu nie je priestor. Podstatné je všimnúť si, že pre Ignáca sú presbyteri – starší – pokračovateľmi apoštolov. Ignác nevie nič o vedúcom zbore, ktorý by existoval ďalej. Čo je však zaujímavé, nevie nič ani o existencii vedúceho zboru apoštolov v minulosti, inak by sa naň pri potvrdzovaní autority presbyterov a episkopov odvolával ako na apoštolský vzor z 1. stor. Ignác sa poznal s apoštolmi (kresťanská tradícia rovnako ako aj odborníci to potvrdzujú) a je vysoko pravdepodobné, že by sa od nich niečo o vedúcom zbore dozvedel. Nič také však v jeho listoch nenachádzame. Dôvod je jednoduchý – nič také ako vedúci zbor na spôsob dnešného vedúceho zboru Jehovových svedkov v 1. stor. neexistoval.

Použitá literatúra:

  • Spisy apoštolských otcov. Praha : Kalich, 2004
  • EHRMAN, Bart, D.:The Apostolic Fathers. Volume I. Cambridge : Harvard University Press, 2003
  • Strážna veža, 1992, 1. február
Tento článok bol publikovaný v kategórii: Vedúci zbor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *