Prečo je potrebné mať pre Jehovových svedkov pochopenie?

V článku rozoberáme dôvody, pre ktoré či už nezainteresovaní ľudia alebo bývalí členovia by mali mať pochopenie s Jehovovými svedkami.

„Keď počúvame, aké majú ľudia pocity a čo potrebujú, prestávame v nich vidieť monštrá.“ Marschall B. Rosenberg, odborník na komunikáciu

„Za hranicami myšlienok o konaní správnych a nesprávnych vecí je miesto. Stretneme sa tam.“ Perzský básnik Rumi

Ak si Jehovov svedok, pravdepodobne si myslíš, že tento článok bude prejavom cynizmu alebo sarkazmu zo strany „odpadlíkov“, ktorí nemajú nič iné na práci, len kydať na Jehovovu organizáciu. Hneď na úvod by som chcel, aby si si uvedomil, že to tak nie je. Práve naopak, cieľom tohto článku je budovanie mostu medzi tými, ktorí aktívne ostávajú v náboženstve Jehovových svedkov a tými, ktorí už jeho súčasťou nie sú. Obidve strany majú veľké problémy so vzájomným rešpektom a pochopením a, samozrejme, obe strany majú pre to aj závažné dôvody.
Bývalí členovia
Ako aktívny člen občas počuješ správy o tom, kto odišiel z organizácie, kto bol vylúčený. Zväčša sa dozvieš z druhej (často z tretej, štvrtej až piatej…) ruky o dôvodoch, pre ktoré dotyčný odišiel. Po vylúčení sa s osobou nesmieš rozprávať, preto sa už nemáš ako dozvedieť, prečo organizáciu opustil. Úprimne, nie si k tomu ani vedený. Nebudeme tu rozoberať, či je takýto pohľad na vylúčených správny alebo nie. Dôležitý je záver, že väčšina svedkov nevie, z akých príčin ľudia od nich odchádzajú a čo nastáva potom. Mnohí nevedia, akým utrpením, bolesťami, zdravotnými ťažkosťami, obavami z budúcnosti a neistotami prechádza človek, ktorý začal o svojej viere pochybovať. Nevedia, aké je to vyrovnať sa s tým, že vám niekto dlhé roky klamal a vy ste mu absolútne dôverovali. Obetovali ste možno svoju mladosť, tisícky hodín, prácu…život náboženstvu, o ktorom po rokoch zistíte, že je falošné a nehovorí vám pravdu. Možno teraz cítiš bolesť a nechceš pokračovať ďalej v čítaní, lebo sa nestotožňuješ s tu uvádzanými tvrdeniami. Uvedom si však, že rovnako sme zmýšľali aj my a tisíce ďalších bývalých členov. Používali sme tie isté argumenty ako ty, odmietali sme čítať čokoľvek, čo v nás vyvolávalo rozpaky, nedôveru a pochybnosti. Mnohí z nás bojovali so svojimi pochybnosťami roky, navštívili psychiatrov či zničili si zdravie len preto, že už nedokázali ísť ďalej. Niektorí si dokonca aj vzali život…Nie, nechceme tu manipulovať s emóciami, ale priblížiť „tých druhých“, aby sme si lepšie porozumeli. Ako Jehovov svedok nemôžeš pochopiť druhého, pokiaľ sa vždy ten druhý mýli a ty si na správnej ceste. Takýto postoj je prejavom arogancie a pýchy a tú Biblia na mnohých miestach odsudzuje. Dokonca nemáš právo ani len súdiť človeka, ktorý od svedkov odišiel, pretože nie si v pozícii, aby si rozhodoval o jeho osude a štylizoval sa do roly Boha.
Možno povieš: ,,Dobre, to je všetko síce pekné, čo tu píšete, ale aká je realita? Väčšina ľudí odchádzajúcich od svedkov nie sú šťastní, rozpadávajú sa im manželstvá, začnú veriť v nezmysly, začnú žiť nemravne či dokonca sa stanú ateistami.“ Máš pravdu v mnohom. Ľuďom, ktorí od svedkov odchádzajú, sa rozpadávajú rodiny, niektorí začnú žiť promiskuitne, vrátia sa k predchádzajúcim zvykom (napríklad fajčenie, oslava sviatkov), niektorí vstúpia do inej cirkvi, na ktorú majú svedkovia negatívny pohľad, ďalší úplne stratia vieru. Pýtal si sa však úprimne sám seba, prečo sa to deje? Prečo sa niekomu rozpadne napríklad manželstvo? Prečo niekto zavrhne kresťanstvo, Boha a stane sa neveriacim? Rád by som objasnil aspoň niektoré aspekty, ktoré ovplyvňujú správanie svedkov po odchode z organizácie.

Väčšinu svedkov odchod poznačí na celý život. Nedokážu už nikomu plne dôverovať, pretože zradu, ktorú zažili, premietajú na svet, ľudí a náboženstvá. Niektorí skončia na psychiatrii a na liekoch. Stratili všetky sociálne väzby, nevedia už presne, komu a čomu máju veriť, pretože doteraz rozhodoval za nich niekto iný. Zisťujú, že svet je zložitejší ako ho doteraz videli, že veci nie sú čiernobiele, ako boli učení a akýkoľvek názor, ktorý by chceli zastávať, má mnohé pre a proti. Veci už nie sú predložené na tanieri vedúcim zborom, ale človek sa už sám kriticky zamýšľa nad faktami a myslí sám za seba. Mnohí to nezvládajú. Niektorí si po rokoch uvedomia, že boli v manželstve s osobou, ktorú nemilujú len zo strachu z Boha či organizácie.

Väčšina bývalých členov však prechováva odpor až nenávisť voči bývalému náboženstvu, čo sa prejavuje na ich správaní a komentároch. Prečo? Znovu to súvisí s bolesťou, ktorú zažil každý, keď si uvedomil, že organizácia nielen, že neučí pravdu, ale úmyselne zavádza a manipuluje svojich členov po celom svete. Táto bolesť je tak silná, že ani po rokoch neutícha a čokoľvek, čo sa len spája s písmenami JW spôsobuje nenávisť. Bývalí členovia už vidia za usmiate tváre v článkoch a na obrazovkách broadcastingu, vidia to všetko, čo organizácia svojim členom zatajuje o svojich dejinách, Biblii či ranom kresťanstve. Je to podobné ako keď vás podvedie milovaná osoba, len s tým rozdielom, že na tú môžete po rokoch zabudnúť, keď vám ju už nič nepripomína. Na vieru svedkov sa však ťažko zabúda, keď bola súčasťou celej osobnosti človeka. Programy inštalované rokmi tam stále v podvedomí sú a pripomínajú to všetko. Preto mnohým nestačí len zistenie, že organizácia klame a ďalej s ňou nemajú čo riešiť. Toto všetko je skôr otázka dôvery, ktorú človek do organizácie vložil a sebaľútosti – žiaľu nad svojím životom, premárnenými rokmi a problémami, ktoré človek pre svoju vieru mal. Nemyslím si, že je správne, aby človek prechovával nenávisť, už len z toho dôvodu, že škodí hlavne sebe. Trvá to však veľmi dlho, kým sa človek „dá do poriadku“, vytvorí si nejakú vnútornú stabilitu a konzistentné názory.
Aktívni členovia
Pochopenie a úcta ako cesta sú dôležité aj pre bývalých členov. Ak cítime nenávisť, ubližujeme iba sebe. Naša bolesť je neraz taká veľká, že sami zabúdame, že sme zmýšľali úplne rovnako ako ostatní aktívni svedkovia. Nechceli sme nič kritické počuť či čítať, s bývalými členmi by sme sa možno tiež vôbec nerozprávali a „kydali na nich“, zovšeobecňovali by sme veci, vyjadrovali sa k tomu, čomu v skutočnosti nerozumieme a čítali sme si o tom len z publikácií organizácie, pyšne by sme odsudzovali „múdrosť sveta“, za všetkým by sme videli Satana a jeho vplyv, odmietali by sme kritické myslenie či odbornosť akademikov, bez rozmýšľania by sme sa podriaďovali všetkému, čo povie vedúci zbor. Takmer všetko, čo dnes vytýkame svedkom, tým všetkým sme boli. Keď kritizujeme či odsudzujeme svedkov, v skutočnosti hľadíme do minulosti – do tváre nášho minulého ja. Rovnako ako oni nás, ani my nemáme právo ich súdiť. Mnohí z nich obetovali svoj život organizácii, majú v nej rodinu, sami v nej vyrástli, slúžili celým časom, možno dokonca boli aj vo väzení pre svoje presvedčenie. Úprimne veria, že všetko, minimálne jadro učenia je pravdivé a Jehova používa túto organizáciu napriek tomu, že je nedokonalá. Podobne aj my sme ako svedkovia robili všetko pre to, aby sme si svoju istotu a vieru zachovali a bojovali proti všetkému, čo by túto vnútornú stabilitu vzalo. Aj my sme možno argumentovali nesprávne, boli viac emocionálni ako racionálni, pretože z nášho pohľadu „šlo o život“.

,,Takmer všetko, čo dnes vytýkame svedkom, tým všetkým sme boli.“


Oklamať dnes niekoho napriek všetkým informáciám, ktoré máme k dispozícii je stále prekvapivo jednoduché. Prečo? Pretože človek vždy hľadá odpovede, ktoré podporujú jeho obraz o svete. Neustále u nás prebieha skreslenie pri interpretácii reality. A ako bývalí členovia si musíme dávať pozor, aby sme nevideli zlo tam, kde v skutočnosti nie je, aby naše emócie neviedli k preháňaniu, skresľovaniu faktov či prijatiu rôznych konšpiračných či sprisahaneckých teórii o Jehovových svedkoch. Čo je zlé treba označiť ako zlé, čo je dobré treba pochváliť a zbytočne nehádzať špinu tam, kde byť nemusí. Metaforicky povedané: „Nehľadajme Diabla tam, kde nie je.“ Niektorí kritici sa nezastavia len pri overených informáciach, ale idú ďalej a vo svojej kritike siahajú po nepodložených a klamlivých informáciach. Nielen, že klamú, ale sami „hádžu na smeč“ organizácii, ktorá ich klamanie využije vo svoj prospech v učení o „neznášanlivých a lživých odpadlíkoch“.

Záver
Na záver len niekoľko rád pre obe strany, ktoré by mal mať na pamäti každý, keď bude „s tým druhým“ viesť rozhovor:
  • Vyhýbajte sa emocionálnym prejavom a zamerajte sa na logiku svojich argumentov a argumentov druhej strany
  • Snažte sa vcítiť do pozície toho druhého a pýtajte, prečo si myslí to, čo si myslí a ako by som v jeho pozícii reagoval ja
  • Vyhýbajte sa zovšeobecňujúcim a kategorickým tvrdeniam. Vždy hovorte konkrétne.
  • Svoje tvrdenia si vždy predtým overte z viacerých odborných zdrojov. Ak si bývalý člen, nesiahaj len po „odpadlických“ weboch a knihách, ale kriticky si overuj všetko, čo si sa dozvedel. Ak budeš tvrdiť niečo, čo nie je pravda, utvrdíš druhú stranu v tom, že klameš a len „hádžeš špinu“. Ak si aktívny Jehovov svedok, nevychádzaj len z literatúry organizácie, ale overuj si argumenty a fakty protistrany v odbornej literatúre a u príslušných autorít. Ak máš pravdu, nemáš sa predsa čoho báť. Ak nie, môžeš sa „životne mýliť“.
  • Reagujte na to, čo človek hovorí, nie na toho, kto to hovorí. Mýliť sa môže vekovo starší človek rovnako ako mladý môže mať pravdu.
  • Vstupujte do rozhovoru s pokorou a s rešpektom, že nechávate druhej osobe možnosť voľby. Nevstupujte do rozhovoru s postojom „Ja ho presvedčím“. Mnohým to trvalo roky a jeden rozhovor na to nestačil. Mnohí svoj názor už len vzhľadom na okolnosti svojho života „nemôžu“ zmeniť.
  • Komunikácia cez internet a obzvlášť cez sociálne siete neprebieha v podmienkach, ktoré by boli ideálne pre konštruktívnu diskusiu a dialóg. Hádky v komentároch a emocionálne argumenty ešte nikoho nepresvedčili. Veci si treba povedať osobne, „z očí do oči“. Len vtedy si dokážeme vzájomne porozumieť.

Verím, že bude pre obe strany tento článok aspoň trochu prínosom a pomôže nám všetkým lepšie porozumieť sebe a „tým druhým“.

Tento článok bol publikovaný v kategórii: Nezaradené

2 thoughts on “Prečo je potrebné mať pre Jehovových svedkov pochopenie?

  1. Velmi vyvazeny clanok. Autora chcem velmi pochvalit. Verim, ze velku cast clanku aj sam zazil a napriek pomerne mlademu veku sa emocionalne velmi posunul. Verim, ze clanok pomoze mnohym svedkom zbavit sa zbytocneho krcu a stresu pri komunikacii s vylucenym alebo takym, co „tam uz nechodi“ . Mam pocit, ze momentalna prax casto skodi viac svedkom samotnym, ako nam vylucenym, ktori sme sa uz etablovali mimo komunity, kde sme prezili vacsinu zivota.

  2. Sluzil som ako starší zboru a vnutorne som nikdy nesúhlasil s vylúčeným
    Nedokázal som pochopiť že prečo sa rodina nesmie spolu rozprávať i v prípade že ten vylúčení žije normálny slušný život a dôvod za ktorí bol vylúčený už u neho nie je
    Raz som musel ísť povedať rodičom aby sa nerozprávali so svojou dcérou ktorá bola vylúčená keď mala osemnásť pretože si našla svetského chlapca ale teraz už bola vydatá za neho a mali spolu dve deti
    Bývali v rovnakom meste a z času na čas potrebovala pomôcť s detmi no náš vtedajsi krajský a aj koordinátor tlačil na to že sa nesmú stretavat
    Iróniou bolo že ona si už dva razy podala o znovuprijatie ale koordinátor to zamietol lebo ešte nebol dostatočný čas pokánia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *