Používali prví kresťania meno Jehova?

V predchádzajúcich článkoch (Meno Jehova v predkresťanskej ére, Používal Ježiš meno Jehova) sme predložili dôkazy o tom, že Ježiš nadviazal na všeobecne rozšírenú tradíciu a nevyslovoval meno Jehova. V tomto článku si predložíme dôkazy, ktoré svedčia v neprospech tvrdení svedkov Jehovových o výskyte tetragramu v Novom zákone a bežnom používaní tetragramu prvými kresťanmi. Pozornosť budeme venovať aj Prekladu nového sveta a vloženiu mena Jehova do Nového zákona.

 

Použiť „Jehova“ tam, kde pôvodná gréčtina obsahuje kurios (kyrios) nie je o nič legitímnejšie ako používanie slova „Pán“ tam, kde pôvodná hebrejčina obsahuje JHWH.“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 176)

Jehovovi svedkovia tvrdia, že prví kresťania vrátane Ježiša bežne používali meno Jehova. Rovnako zastávajú názor, že pôvodné rukopisy Nového zákona (ďalej NZ) obsahovali tetragram (hebr. JHWH). Preklad Nového sveta (preklad Biblie Jehovových svedkov) je dnes jedným z mála prekladov, ktorý obsahuje v NZ na 237 miestach meno Jehova. Ako svedkovia obhajujú tento prekladateľský počin? Vedenie svedkov Jehovových nesúhlasí s názormi učencov, že meno Jehova sa nevyskytovalo v autografoch (prvé rukopisy) NZ. Zatiaľ čo biblisti na základe svedectva najstarších rukopisov nevkladajú do textu tetragram a držia sa pôvodného znenia textu, ktoré obsahuje meno Pán (grécky kyrios), svedkovia tento prístup odsudzujú:

Tí, ktorí pracovali na Preklade nového sveta Svätých písiem, sa nedali ovplyvniť týmto prístupom. V texte Kresťanských gréckych Písiem uviedli meno Jehova 237-krát. K tomuto rozhodnutiu dospeli na základe toho, že grécke rukopisy, ktoré dnes máme k dispozícii, nie sú originály. Z tisícov odpisov, ktoré dnes existujú, bola väčšina urobená minimálne dve storočia po napísaní originálov. Vzali tiež do úvahy fakt, že v tom čase už odpisovači buď nahrádzali tetragram gréckym slovom Kyrios, čiže „Pán“, alebo odpisovali z rukopisov, v ktorých už bol tetragram nahradený.“ (Pomôcka na štúdium Božieho slova, 2014, s. 6)

V tomto článku sa podrobne pozrieme na tento a na ostatné argumenty, ktoré používa vedúci zbor svedkov Jehovových v prospech vloženia mena Jehova do Nového zákona. Cieľom tohto článku je ozrejmiť čitateľovi názory učencov, ktoré svedkovia obchádzajú a poukázať na faktické a logické slabiny tvrdení organizácie.

Svedectvo rukopisov

Citát z Pomôcky na štúdium Božieho slova, ktorý uvádzame vyššie je dokladom, že vedenie svedkov si je vedomé faktu, že žiaden z najstarších nám dostupných rukopisov NZ neobsahuje tetragram:

POZÍCIA, ktorú zaujíma Božie meno v Hebrejských písmach, „Starom zákone“, je neotrasiteľná. V Kresťanských gréckych písmach, „Novom zákone“, je situácia iná. Manuskripty knihy Zjavenie (poslednej knihy Biblie) obsahujú Božie meno v jeho skrátenej forme „Jah“ ​(v slove „Hallelujah“). Okrem toho, žiaden z dnes známych starých gréckych manuskriptov kníh od Matúša po Zjavenie neobsahuje celé Božie meno.“ (Božie meno, ktoré pretrváva navždy, 1992, s. 24)

Knihy NZ patria medzi najzachovalejšie a najlepšie zrekonštruovateľné antické texty, ktoré sa nám zachovali v tisíckach (vyše 5000) gréckych rukopisoch. Tieto rukopisy sú jednohlasne dôkazom, že pisatelia NZ nepoužívali vo svojich knihách meno Jehova. Najstarší rukopis Jánovho evanjelia P66, ktorý sa datuje do začiatku 2.stor obsahuje kyrios namiesto tetragramu. Ide o dôležité svedectvo, pretože prvý rukopis (autograf) knihy Zjavenie vznikol tesne pred koncom 1.stor. a od prekladu P66 ho delí len krátky časový úsek.

Jehovovi svedkovia kritizujú prekladateľskú prax vynechávať tetragram v Starom zákona (SZ). V tom im treba dať jednoznačne za pravdu. Rukopisy SZ obsahujú toto meno a preto je povinnosťou každého prekladateľa dbať o čo najvernejšie zachovanie pôvodného textu.  Kritika svedkov je tu teda rozhodne namieste. No rovnako sa to týka aj svedkov Jehovových. Svedkovia sú presvedčení, že majú právo vložiť meno Jehova do NZ aj napriek tomu, že sa nevyskytuje v pôvodných rukopisoch:

 „Má prekladateľ právo vrátiť meno naspäť na jeho miesto, keď vieme, že existujúce manuskripty ho neobsahujú? Áno, má na to právo…Na miestach, kde pisatelia Kresťanských gréckych písiem citujú Hebrejské písma, prekladateľ má právo preložiť slovo Kyrios ako „Jehova“ všade, kde sa Božie meno nachádza v hebrejskom origináli.“ (Božie meno, ktoré pretrváva navždy, 1992, s. 27)

Názor odborníkov a prekladateľov je však odlišný. Svedkovia majú právo – podobne ako to už urobili aj iní popri nich – formulovať teóriu, že prvé knihy NZ obsahovali meno Jehova (prof. Howard alebo prof. Pietersma). Nemajú ale právo – podobne ako to vyčítajú iným prekladom – ignorovať dochované rukopisy a vložiť tetragram tam, kde v originály nie je, pretože sa dopúšťajú tej istej prekladateľskej chyby:

„Použiť „Jehova“ tam, kde pôvodná gréčtina obsahuje kurios (kyrios) nie je o nič legitímne ako používanie slova „Pán“ tam, kde pôvodná hebrejčina obsahuje JHWH.“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 176)

Svedectvo Nového zákona a apoštolských otcov

Ako sme vysvetlili v článku Používal Ježiš meno Jehova?, Ježiš ani ráz vo svojich rečiach nekritizoval prax nevyslovovať meno svojho otca. Vzniká ale ďalšia dôležitá otázka: prečo sa k tejto praxi nevyjadruje ani jedna kniha NZ? Prečo apoštol Pavol ako bývalý farizej nekritizuje túto tradíciu a nezdôrazňuje potrebu používať a vyslovovať meno Jehova? Ako budeme ďalej citovať, vedúci zbor svedkov tvrdí, že niekedy medzi druhým a tretím storočím bol tetragram nahradený gréckym slovom kyrios. Pozrime sa teraz detailnejšie na toto tvrdenie, aby sme si ukázali, že je nielen nepravdepodobné, ale sa neopiera ani historické skutočnosti.

Jehovovi svedkovia učia, že po smrti apoštolov nastalo v kresťanstve veľké odpadnutie (por. texty z Skut 20:29 – 30; 2. Pet 2:1, 3) To sa prejavilo prenikaním gréckej filozofie a rôznych pohanských predstáv do kresťanského učenia, ktoré sa tak znečistilo. Je pravda, že do kresťanstva skutočne prenikali tieto vplyvy, išlo však o postupný proces, ktorý podliehal viacerým aspektom. Napriek tvrdeniu, ktoré zastáva vedúci zbor svedkov, že v 1.stor. existoval centrálny orgán na čele s apoštolmi, ktorí riadili evanjelizačnú činnosť, ide o nepravdivú informáciu, ktorú nenájdeme v odbornej literatúre (tejto téme sa budeme venovať v samostatnom článku). Kresťanské zbory vznikali spontánne na rozsiahlom území a vyvíjali sa svojim smerom. To bol aj dôvod, prečo bola potrebná postupná centralizácia, ktorá vyvrcholila v 4.stor. za cisára Konštantína na Nicejskom koncile. Infiltrácia gréckych a pohanských myšlienok si vyžadovala čas a texty, ktoré sa nám zachovali po napísaní kníh Nového zákona neobsahujú ani náhodou toľko gréckej filozofie akoby to vedúci zbor svedkov Jehovových chcel. Pravda je taká, že zbory ďalej fungovali aj po smrti apoštolov a postupne v nich nastávali zmeny v organizačnej štruktúre a v chápaní kresťanského učenia. Čo tým všetkým chceme povedať? Že ak by postupne prestali kresťania používať tetragramaton vo svojich knihách, tak by sme o tom museli mať záznam. Ak by napríklad z desiatich zborov osem prestalo používať meno Jehova, tak by sme mali minimálne svedectvo dvoch. Vedúci zbor však vytvára celokresťanskú konšpiráciu o okamžitom zastavení používania tohto mena, akoby sme mávli čarovným prútikom.

NZ podáva svedectvo, že prví kresťania rozlišovali medzi Ježišom a jeho otcom (por. Ján 12:49, 14:28; Ján 20:17; 1. Kor 15:28). Napriek tomu nás udivuje, že ani jeden pisateľ NZ nepolemizuje alebo nekritizuje nepoužívania tetragramu. Nerobí to Pavol, ktorý je vo svojich listoch priamy a konkrétny, nerobí to ani apoštol Ján, ktorého listy patria medzi posledné napísané knihy NZ a nakoniec, čo by malo byť dôležitým argumentom pre každého Jehovovho svedka, nerobí to ani Ježiš v poslednej napísanej knihe NZ v Zjavení. Posledné knihy NZ sú svedectvom o šíriacom sa odpadnutí v ranných kresťanských zboroch, no nedozvedáme sa ani o jednej zmienke, že by sa kresťania previnili nepoužívaním božieho mena (por. Skutky 20:29 – 30; 2. Tim 2:18; 2. Tes 2:8 – 9; 2. Pet 2:1 – 3; 1. Jána 2:18 – 19).

Literatúrou, ktorá je mostom medzi spismi NZ a neskoršími knihami cirkevných otcov, sú spisy apoštolských otcov. Tieto spisy vznikli zhruba v 2.stor n. l, pričom niektoré s veľkou pravdepodobnosťou vznikli ešte aj v čase, keď sa písali posledné knihy NZ. Títo autori boli zväčša žiakmi apoštolov, poznali ich diela a hojne vo svojich listoch na ne odkazujú. Napríklad kniha Učenie dvanástich apoštolov (Didaché) je odborníkmi celkom jednoznačne datovaná na koniec prvého alebo začiatok druhého storočia (Por. Spisy Apoštolských Otců, s. 12). V Didaché, ktorej autor cituje SZ a NZ, nenájdeme ani jednu zmienku o božom mene Jehova, pričom si ťažko vieme predstaviť, že by o ňom v tom čase nikto nevedel. Rovnako autori ako Klement (PrvýDruhý List Klementov), Ignatius z Antiochie či Polykarpos sa ani raz nezmieňujú o božom mene. Aj v prípadoch, keď títo autori citujú SZ, necitujú tetragram, ale grécke kyrios. Viac ako tieto citácie sú pre nás dôležité problémy v kresťanských zboroch, o ktorých tieto spisy referujú. Tieto knihy na rozdiel od skresleného obrazu ranného kresťanstva ako ho podáva vedenie svedkov, obsahujú polemiky so vtedajšími filozofickými smermi, ktoré kritizujú, reagujú na prenasledovanie, no nikde sa ani len náznakom nezmieňujú o odstránení božieho mena z NZ. Tu je potrebné zdôrazniť, že medzi napísaním poslednej knihy NZ (Zjavenie) a spisov apoštolských otcov je len pár rokov, preto argument, že sa to mohlo odohrať v medziobdobí, je neudržateľný.Tieto spisy kontinuálne nadviazali na knihy NZ a preto tvrdenie, že niekedy v tomto období bolo odstránené božie meno, je len prázdna hypotéza, ktorú nemožno oprieť o žiaden rukopisný fakt. Hypotézu o postupnom prestatí používania tetragramu nepodporuje ani rozsiahla apokryfná literatúra, ktorá predstavuje rôzne alternatívy voči oficiálnym textom. Prirodzene by sme očakávali, že nie z hodiny na hodiny prestanú všetci kresťania používať meno Jehova, ale že si to bude vyžadovať čas a bude to najprv lokálny proces, ktorý sa postupne rozšíri. No ani v rozsiahlom súbore apokryfnej literatúry z rôznych častí ranného kresťanského sveta nenachádzame ani len jednu zmienku o tetragrame. Z toho vyplýva, že prax nepoužívať toto meno medzi kresťanmi musí siahať už k samotnému vzniku kresťanstva.

Kauza prof. Howard a argument Septuagintou

Jehovovi svedkovia sa často vo svojej argumentácii odvolávajú na prof. Geogra Howarda. Ten vydal v roku 1977 štúdiu s názvom Tetragramaton a Nový zákon (The Tetragram and the New Testament. In: Journal of Biblical Literature, roč. 96, 1997, č. 1, s. 63 – 83). V tejto štúdii prišiel prof. Howard s hypotézou, že prví kresťania vo svojich knihách pri citáciách zo SZ používali božie meno. Svedkovia sa na jeho citáty vo svojich publikáciách často odvolávajú. Najnovšie v Pomôcke na štúdium Božieho Slova:

Keďže v odpisoch gréckej Biblie [Septuaginty], ktorú používala raná cirkev, sa tetragram ešte stále vyskytoval, je rozumné veriť, že keď pisatelia Nového zákona citovali z Písma, zachovali v biblickom texte tetragram.“ (Pomôcka na štúdium Božieho Slova, 2014, s. 9 – 10;  Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 77).

Máloktorý Jehovov svedok ako v zahraničí, tak aj na Slovensku má bežný prístup k odborným štúdiám ako je práca prof. Howarda. Svedkovia sú teda úplne odkázaní na to, čo im povie vedúci zbor. Čo sa teda píše v tejto štúdii? V prvej časti prof. Howard analyzuje používanie tetragramu v predkresťanskom období. V rozpore s tým, čo učí Spoločnosť Strážna veža tu podáva dôkazy o nahradzovaní božieho mena inými titulmi:

Dôkaz, že tetragram bol v pred kresťanských časoch nahradený aramejským מרא (pán) môžeme vidieť na nálezoch v Kumrane.“ (Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 69)

Vo zvitkoch od Mŕtveho mora, ktoré sa našli v oblasti Kirbet-Kumrán sa tetragram zachováva pri citáciách zo SZ, avšak v komentároch a nebiblických náboženských textoch sa namiesto neho používajú iné varianty (heb. el, elohim). Napriek praxi nahrádzať tetragram inými titulmi, stále platí, že sa v predkresťanskej ére používal v prekladoch SZ a vnímal sa ako posvätný (por. Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 71). V čom potom spočíva rozpor oproti tomu, čo učí Spoločnosť Strážna veža? Problém spočíva v prvom rade v tom, že vedúci zbor zatajil svedkom po celom svete tú časť štúdie, ktorá vyvracia myšlienku, že božie meno sa prestalo používať až niekedy v priebehu 2.stor. To je však zásadná lož, pretože textová kritika a aj štúdia prof. Howarda ukázali, že táto prax siaha do predkresťanskej éry (por. článok Používal Ježiš meno Jehova?) V druhej časti svojej štúdie analyzuje Howard používanie tetragramu prvými kresťanmi. Svedkovia tu správne citujú Howardové tvrdenia – totiž že v NZ mohol byť pôvodne pri citáciách zo SZ použitý tetragram (por. Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 63, preklad do češtiny v  Svaté Písmo – Překlad nového světa (se studijními poznámkami, 1D Boží jméno v Křesťanských řeckých písmech, s. 1566):

Keď bol tetrragram odstránený zo Starého zákona v gréčtine, bol taktiež odstránený z citácií Starého zákona v Novom. Takže niekedy na začiatku druhého storočia používanie náhradných pomenovaní vytesnilo tetragram v oboch zákonoch.“ (Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 77)

Odstránenie tetragramu z NZ mohlo zapríčiniť pri citáciách zo SZ významovú nejednoznačnosť. Nahradenie tetragramu gréckym kyrios vnieslo do textu teologický chaos a umožnilo používať texty, ktoré sa pôvodne vzťahovali na Boha, na Ježiša – označovaného rovnako ako Boha gréckym kyrios. Táto nejednoznačnosť potom ovplyvnila aj pisárov, ktorí mali problém s určením identity osoby, na ktorú sa text vzťahuje (Boh/Kristus) (por. Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 81). Podľa Howarda mohol tetragram prežiť v spisoch konzervatívnych žido-kresťanov – ebonitov, na ktorých môže narážať zmienka v Tosefte, na ktorú sa tiež odvolávajú svedkovia (por. Howard : The Tetragram and the New Testament, s. 77; Pomôcka na štúdium Božieho Slova, 2014, s. 7 – 8). Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že je všetko v poriadku a svedkovia sa až na pár detailov držia toho, čo vo svojej štúdii tvrdí prof. Howard. Je tu ale jeden zásadný rozdiel. Zatiaľ čo prof. Howard o svojich tvrdeniach hovorí ako o teórii a je opatrný vo svojich záveroch (používa spojenia asi, možno, pravdepodobne), svedkovia  ich prezentujú ako holý fakt:

Tento názor nepovažujeme za „teorii“, ale za objasnění historických skutečností, jež se týkají způsobu, jak byly předávány biblické rukopisy.“ (Svaté Písmo – Překlad nového světa (se studijními poznámkami, 1D Boží jméno v Křesťanských řeckých písmech, s. 1566).

Takéto kategorické konštatovanie je dôkazom toho, ako neodborne sa vedúci zbor stavia k akademickým problémom a ako, žiaľ pravidelne, skĺzne k radikálnym tvrdeniam bez toho, aby mal dôsledne dôkazy preskúmané. Prof. Howard napísal svoju štúdiu v 70 rokoch a dodnes nebola učencami všeobecne prijatá. Prečo? Pretože sa nenašli rukopisy, ktoré by jej platnosť potvrdili. Toho si bol ešte aj koncom 80 rokov vedomý aj sám prof. Howard. V liste, ktorý napísal už dnes bývalému svedkovi Rudovi Personovi, o svojej teórii píše so skromnosťou a hovorí o možnosti, že nové datovania textov môžu jeho teóriu v niektorých bodoch vyvrátiť. Čo je však zaujímavé, na záver listu vyjadruje svoj názor na svedkov:

„Svedkovia Jehovovi vyvodzujú z mojich článkov, čo v nich nie je. Nepodporujem ich teórie.“ (Anglická kópia listu v Dodatku 1).

Aj keď sa s teóriou prof. Howarda zaoberali viacerí učenci, dodnes sa nepotvrdila a nie je medzi odborníkmi prijatá. To je aj dôvod, prečo od 70 rokov dodnes svedkovia citujú len prof. Howarda a nie iných učencov, ktorí by s touto teóriou súhlasili. Vyššie sme spomenuli, že Howard svoje tvrdenia prezentoval ako hypotézu, nie ako fakty. Ak by svoje tvrdenia aj prezentoval ako holý fakt, išlo by len o jedného zo stoviek učencov po celom svete, ktorý jeho záver na základe nedostatočných dôkazov neprijímajú. Svedkovia v Pomôcke na štúdium Božieho Slova píšu, že „niektorí biblickí učenci pripúšťajú, že Božie meno sa v Kresťanských gréckych Písmach mohlo objavovať na miestach, kde sa citujú Hebrejské Písma.“ (Pomôcka na štúdium Božieho Slova, 2014, s. 9). Táto citácia je, žiaľ, ďalším dokladom manipulácie, ktorej obeťami sú svedkovia po celom svete. V tejto časti totiž vedúci zbor cituje spomínaného prof. Geogra Howarda a slovník The Anchor Bible Dictionary. V čom je teda problém? Svedkovia nevedia, že tu nie sú citovaní „učenci“, ale jeden a ten istý učenec, prof. Howard, ktorý je autorom kapitoly o božom mene v The Anchor Bible Dictionary! Pisateľ Pomôcky si toho musel byť pri svojom výskume vedomý, no zatajil to a vytvoril tak dojem, že existuej viacero učencov, ktorí túto tézu podporujú. Vedúci zbor svojim odkazovaním na prof. Howarda a na jeho teóriu o odstránení tetragramu z prvých rukopisov NZ otvoril pandorinu skrinku, ktorá je postrachom všetkých fundamentalistov vrátane svedkov, ktorí chápu Bibliu ako doslovne bohom inšpirovanú. Ak bol tetragram z NZ, čo ďalšie ešte mohlo byť odstránené?

Svedkovia Jehovovi vyvodzujú z mojich článkov, čo v nich nie je. Nepodporujem ich teórie.Prof. Howard

Spochybnenie božskej inšpirovanosti Biblie

Tvrdenie, že neskorší prekladatelia vynechali božie meno z kníh NZ, spochybňuje myšlienku o božskej inšpirovanosti Biblie podľa chápania svedkov Jehovových. Prečo? Ak všemohúci Boh neustrážil svoje slovo v čistej podobe pred zásahmi zvonka a dovolil, aby jeho vlastné meno bolo z NZ vymazané, čo ďalšie mohlo byť z jeho Slova odstránené, resp. zmenené? Ak bolo božie meno vymazané z NZ, vzniká prirodzená otázka, ako hodnoverné sú knihy NZ, keď tak závažná časť textu ako je božie meno, sa nezachovala ani len v jednom rukopise?

Vedúci zbor svedkov si buď nie je vedomý toho, že svojimi tvrdeniami o božom mene v NZ spochybnil inšpiráciu Biblie, alebo si toho je vedomý a naďalej sa snaží zatajiť fakty pred svojimi členmi. Uvádzame niekoľko citácii, ktoré sú príkladom dvojitej argumentácie, ktorá sa vzájomne vylučuje:

Ani v Starom zákone a ani v Novom zákone nemožno pozorovať žiadnu nápadnú alebo podstatnú odchýlku. Nenachádzame v nich žiadne závažné vynechania alebo dodatky pasáží a žiadne odchýlky, ktoré by ovplyvnili dôležité skutočnosti alebo náuky. Odchýlky v texte sa týkajú iba nepodstatných vecí, ako je slovosled a presné použitie určitých slov…“ (Rozhovory z Písma, s. 41, ods.1).

Vierohodnosť i všeobecná neporušenosť kníh Nového zákona sa môžu považovať za overené s konečnou platnosťou.“ (Celé Písmo je inšpirované, s. 319, ods. 29)

Teda ako sa celkovo hodnotí textová ucelenosť a vierohodnosť po tých mnohých storočiach odovzdávania textu? Existujú nielen tisíce rukopisov, ktoré sa môžu porovnávať, ale objavy starších biblických rukopisov za posledné desaťročia nás privádzajú späť ku gréckemu textu až asi k roku 125 n. l., len dve desaťročia po smrti apoštola Jána (okolo roku 100 n. l.) Tieto rukopisné doklady dávajú pevné uistenie, že teraz máme spoľahlivý grécky text vo vycibrenej forme.“ (Celé Písmo je inšpirované, s. 319, ods. 28)

Existují však spolehlivé podklady a oprávněné důvody pro přesvědčení, že rukopisy posvátného Písma, které jsou k dispozici, skutečně obsahují opisy Božího psaného slova v podobě téměř přesné a že místa, která jsou sporná, v podstatě smysl sděleného poselství neovlivňují. Záměr, který Bůh sledoval tím, že dal vyhotovit posvátné Písmo, a inspirované prohlášení, že „Jehovův výrok trvá navždy“, poskytují záruku, že se Jehova Bůh postaral o to, aby po staletí zůstala vnitřní celistvost Písma zachována. (1Pe 1:25)“ (Hlubší pochopení Písma, 1. svazek, s. 728)

Ak ide o snahu presvedčiť neveriaceho človeka o hodnovernosti a presnosti Biblie, citujú svedkovia vyjadrenia učencov, ktoré podporujú ich záver. No v prípade argumentácie v prospech tetragramu v NZ prekvapivo už rukopisy NZ nie sú až také presné a hodnoverné:

Dnes existujú tisíce odpisov Kresťanských gréckych písiem, ale väčšina z nich bola vytvorená vo štvrtom storočí nášho letopočtu alebo ešte neskôr. Natíska sa otázka: Nestalo sa pred štvrtým storočím niečo, čo viedlo k vynechaniu Božieho mena z Kresťanských gréckych písiem? Skutočnosti dokazujú, že čosi také sa stalo.“ (Božie meno, ktoré pretrvá navždy, 1992, s. 24)

Někdy ve druhém nebo třetím století n. l. písaři tetragrammaton odstranili jak ze Septuaginty, tak z Křesťanských řeckých písem a nahradili je slovy Kyʹri·os, „Pán“, nebo The·osʹ, „Bůh“.“ (Svaté Písmo – Překlad nového světa (se studijními poznámkami, 1D Boží jméno v Křesťanských řeckých písmech, s. 1566)

„Z tisícov rukopisov Nového zákona, ktoré dnes existujú, bola väčšina napísaná minimálne dve storočia po napísaní originálov. Zdá sa, že v tom čase už tí, ktorí robili tieto odpisy, buď nahrádzali tetragramaton slovom Kurios alebo Kyrios, čiže gréckym slovom pre ‚Pán‘, alebo robili odpisy z kópií, v ktorých už boli tieto zmeny urobené.“ (Strážna veža, 2008, 1. august, s.18 – 19)

Jehovovi svedkovia tu touto argumentáciou sedia súčasne na dvoch stoličkách. Teda buď Boh zachoval svoje Slovo bez vonkajších zásahov a uchránil ho pred zmenami a tým pádom nemohli byť žiadne zásahy ani s tetragramom v NZ, alebo umožnil, aby bol tetragram z NZ odstránený a tak umožnil, aby bolo jeho Slovo zdiskreditované a stratilo na hodnovernosti. S touto dilemou sa musí vyrovnať každý svedok a uvedomiť si závažnosť týchto tvrdení.

Jehova v preklade Nového sveta, „J“ preklady a citácie zo Starého zákona

Prekladatelia Prekladu nového sveta vložili do NZ na 237 miestach meno Jehova. Ako toto svoje rozhodnutie odôvodňujú, keď žiaden zo starovekých rukopisov NZ neobsahuje tetragram? Jedným z argumentov v prospech tohto vloženia sú tzv. J preklady. V Preklade nového sveta so študijnými poznámkami v dodatkoch svedkovia vysvetľujú, že písmenom J s indexovým číslom sú označené preklady NZ, ktoré vznikli v priebehu storočí a boli preložené do hebrejčiny. Tieto preklady na niektorých miestach v kresťansko-gréckych písmach  uvádzajú tetragram. Preto napríklad pri texte v Mt 1:20 v poznámke pod čiarou uvádzajú: J3,4,7–14,16–18,22–24,28. Logika tohto argumentu spočíva podľa svedkov v tom, že majú právo vložiť do textu meno Jehova, pretože existujú aj iné preklady, ktoré tak urobili. Ďalším argumentom pre vloženie mena Jehova do NZ sú citácie zo SZ. Prekladatelia teda vložili Jehova na tie miesta, kde novozákonný pisateľ cituje SZ obsahujúci tetragram. Pozrime sa teraz podrobnejšie na tieto dva argumenty.

V prvom rade sa venujme otázke J prekladov. Máloktorý Jehovov svedok vie, o aké preklady ide a hlavne za akým účelom boli napísané. Čo sú to za preklady? Prof. religionistiky DeBuhn, ktorý sa zaoberá problematikou prekladu a študoval podrobne Preklad nového sveta píše:

Väčšina (prekladov) sú hebrejské preklady z gréčtiny, alebo z latinskej Vulgáty, ktoré vznikli za posledných päť storočí a boli používané za účelom prekonvertovania židov na kresťanstvo.“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 172)

V týchto prekladoch bolo účelovo vložené meno Jehova nie na základe starších rukopisov, ale tendenčne, aby bol NZ prijateľnejší pre židov. Preto tieto preklady neposkytujú žiadnu dôkazovú hodnotu v prospech vloženia mena Jehova do NZ:

Fakt, že prekladatelia misionárov si vybrali používať meno židovského Boha v niektorých pasážach v Novom zákone neposkytuje žiaden relevantný dôkaz o pôvodnom znení týchto pasáži.“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 172)

Týmto argumentom môžeme odbiť aj akékoľvek ďalšie preklady, ktoré uvádzajú meno Jehova v NZ, pretože podstatný nie je preklad, ale originál (mnohé preklady a s počtami výskytu tetragramu v NZ svedkovia uvádzajú v článku Malo by sa v Novom zákone používať meno Jehova? v Strážna veža, 2008, 1. august, s. 20 – 22). V prekladateľskej praxi platí pravidlo prekladať z pôvodného a najstaršieho textu. Prof. Bándy, odborník na Starý zákon a prekladateľ napísal:

Výklad žiadneho prekladu – ani toho najdokonalejšieho – nemôže spĺňať kritéria vedeckosti. Vedecká exegéza sa musí opierať o hebrejskú pôvodinu Starej zmluvy, resp. o grécku pôvodinu Novej zmluvy.“ (Bándy : Úvod do exegézy Starej zmluvy, s. 5).

Odborník na Nový zákon, prof. Tyrol píše, že pôvodný text NZ sa rekošntruuje na základe textu, ,,ktorý je pôvodnejší…“ (por. Tyrol : Poznámky k štúdiu biblickej exegézy, s. 18)

Spomínaný prof. DeBuhn na adresu citovania a odvolávania sa na iné preklady poznamenáva, že „takýto druh citovania iného prekladu nepotvrdzuje nič“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s.172)

Ďalším problémom súvisiacim s J prekladmi je účelovosť, s akou sa na tieto preklady prekladatelia Spoločnosti Strážna veža obracajú. J preklady obsahujú meno Jehova, no svedkovia ich citujú len na tých miestach, kde je to v súlade s ich vnímaním Ježišovej osoby. Miestam, kde J prekladatelia vložili meno Jehova to textu a tak stotožnili Ježiša s Jehovom, sa prekladatelia Nového sveta od J prekladov vyhýbajú a necitujú ich. Stručne povedané, prekladatelia biblie Jehovových svedkov si z týchto J prekladov vybrali len to, čo podporuje ich závery.

V Novom zákone je 78 pasáži, kde pisatelia citujú alebo parafrázujú SZ (por. DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 174). V dodatku Prekladu nového sveta so študijnými poznámkami svedkovia čitateľa informujú, že:

jsme se obrátili zpět k hebrejskému textu, abychom se přesvědčili, zda se tam Boží jméno objevuje. Tímto způsobem jsme určili, na koho se výrazy Kyʹri·os a The·osʹ vztahují a které osobnosti je máme přiřadit.“ (Svaté Písmo – Překlad nového světa se studijními poznámkami, 1D Boží jméno v Křesťanských řeckých písmech, s. 1566)

Svedkovia skutočne na mnohých miestach, kde sa cituje SZ meno vložili. No podobne ako pri J prekladoch, aj tu si vybrali, kedy to podporuje ich teologické závery a kedy nie. Napríklad z nikde nevysvetlených dôvodov v Rimanom 11:8 („tak ako je napísané: „Boh im dal ducha hlbokého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do tohto dňa“), kde Pavol cituje 5. Mojž 29:4 („A predsa vám Jehova nedal srdce, aby ste poznali, a oči, aby ste videli, a uši, aby ste počuli, až do tohto dňa“) používajú prekladatelia slovo Boh namiesto pôvodného hebrejského Jehova. Táto situácia sa opakuje aj na iných miestach ako je Hebrejom 9:20 (citácia z 2.Mojž. 24:8) či 1. Petra 4:14 (citácia z Izaiáš 11:2). Treba ešte dodať, že pri každom z týchto novozákonných kníh je v Biblii svedkov medziriadkový odkaz, ktorý odkazuje na príslušnú citáciu zo SZ. O to je záhadnejšie, prečo prekladatelia meno Jehova na tieto miesta nevložili. Mohli ich nevložiť ešte aj inde? Prof. DeBuhn upozorňuje na 3 miesta, kde podľa princípov citácie zo SZ malo byť jednoznačne dané meno Jehova ale z teologických dôvodov ho tam prekladatelia svedkov nedali. Prečo? Pretože by z Ježiša urobili v texte „v priamom prenose“ Jehovu. Ide konkrétne o tri texty, ktoré budeme celé citovať aj s kontextom, aby bolo jasné, že ide o Ježiša. Prvý text je v 2. Tes 1:9. Citujeme od verša 6 až 10:

6 „Lebo je to od Boha spravodlivé, aby odplatil súžením tým, čo vám spôsobujú súženie, 7 ale vám, ktorí znášate súženie, úľavu spolu s nami pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi 8 v planúcom ohni, keď uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi. 9 Práve tí podstúpia sudcovský trest večného zničenia, preč od Pánovej tváre a od slávy jeho sily, 10 v čase, keď príde, aby bol oslávený v súvislosti so svojimi svätými a aby sa hľadelo naňho v ten deň s údivom v súvislosti so všetkými tými, ktorí prejavovali vieru. Veď svedectvo, ktoré sme vydali, sa stretlo medzi vami s vierou.“

Kontext jednoznačne naznačuje, že Pánom, ktorý príde a na ktorého tvár sa naráža, je Ježiš Kristus. Na konci 9 verša je medziriadkový odkaz M, ktorý čitateľa nasmeruje na príslušnú citáciu zo SZ. Ide o Izaiáša 2:21, ktorý obsahuje meno Jehova! Prečo teda nepoužívajú prekladatelia v 2. Tes 1:9 meno Jehova? Pretože by museli priznať fakt, že prví kresťania nazvali Ježiša Jehovom, čo je v rozpore s ich interpretáciou Ježišovej osoby. Rovnaký scenár je aj pri ďalších dvoch textoch. V 1. Petra 2:3 sa píše: „ak ste okúsili, že je Pán láskavý.“ O Akého Pána ide? Kontext (verš 4) ozrejmuje, že ide o „živý kameň“, ktorý bol „zavrhnutý“ „ale Bohom vyvolený“. Bez pochybností teda ide o Ježiša. V 3 verši však Peter cituje Žalm 34:8, kde sa píše, „že Jehova je dobrý“. Situácia sa tu znovu opakuje – ak by sa prekladatelia držali pôvodného textu, museli by znovu priznať, že Ježiš je nazvaný Jehovom. Posledným textom je 1. Petra 3:15:

Ale v svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, [ktorá je] vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“

Pisateľ tu voľne parafrázuje Izaiáša 8:12 – 13, kde sa spomína Jehova vojsk, ktorý má byť „posvätený“, resp. svätý. Niekto by mohol namietnuť, že ide o voľnejšiu parafrázu, no svedkovia aj pri takýchto parafrázach či citáciách vložili do NZ meno Jehova (por. Skutky 3:22 a 5. Mojžišová 18:18; Rimanom 9:28 a Izaiáš 10:23 a Rimanom 11:34 a Izaiáš 40:13), takže ani toto miesto by nemalo byť výnimkou. Ak by sa prekladatelia riadili precízne pravidlom – Jehova tam, kde je v SZ – z Krista by sa stal rýchlo Jehova („Ale v svojom srdci posväcujte Krista ako Jehovu.“), čo je pre svedkov neprijateľné.

Na týchto príkladoch vidíme, že aby sa prekladatelia vyhli znepokojujúcim otázkam ohľadom príčin, prečo prví pisatelia označujú Ježiša Jehovom, porušujú svoje vlastné pravidlo o vložení mena Jehova tam, kde sa spomína v SZ. Cieľom tohto rozboru nie je tvrdiť, že Ježiš je Bohom, akoby to niektorí svedkovia radi urobili a tak zdiskreditovali to, čo tu bolo napísané. Cieľom bolo čitateľovi ukázať, že prekladatelia manipulovali s prekladom a zatajili svojim členom dôležité skutočnosti. Niekto môže namietnuť, že ide o zopár textov. Áno, ide o zopár textov, ale keď zohľadníme všetky skutočnosti, ktoré sme rozoberali v tomto článku, nejde už o maličkosť. V hre je primárne otázka dôvery, ktorá je na základe týchto dôkazov narušená.

Záver

V skutočnosti problém okolo božieho mena nie je o tom, či bol alebo nebol tetragram v Novom zákone. Problém spočíva v manipulácii, vo zovšeobecňovaní, v ignorovaní a prekrúcaní názorov učencov.

Cieľom tohto a predchádzajúcich článkov bolo predložiť čitateľom dôkazy založené na logike a aktuálnych odborných poznatkov z odbornej literatúry. Vedúci zbor svedkov Jehovových predkladá skreslený obraz o akademických názoroch na tému božieho mena a zamlčuje svojim členom tie názory a fakty, ktoré nepodporujú jeho závery. Tieto články sú samozrejme len stručnými výťahmi z odbornej literatúry a nemožno ich považovať za informačne vyčerpávajúce. Viacero odborníkov už dávno vyvrátilo tvrdenia, na ktorých stojí učenie svedkov o božom mene a preto mnohé názory, ktoré zastávajú svedkovia sú už dnes prekonané. Už dávno sa vie, že tradícia nepoužívať, resp. vyhýbať sa používaniu božieho mena siaha ešte do čias pred vznikom kresťanstva. Napriek tomu, že je téza prof. Howarda zo 70 rokov a reagovalo už na ňu mnoho odborníkov, nepotvrdila sa k dnešnému dňu, Jehovovi svedkovia sa o ňu stále opierajú prezentujúc ju ako fakt, ktorý je prijímaný akademickom obcou. Samozrejme, nikto netvrdí, že sa jedného dňa nenájdu rukopisy, ktoré by potvrdili názor, že niektoré smery v rámci rozmanitého kresťanstva v 1.stor. používali vo svojich textoch tetragram. Aspoň by sa ešte viac prehĺbili naše znalosti o rannom kresťanstve. V skutočnosti problém okolo božieho mena nie je o tom, či bol alebo nebol tetragram v Novom zákone. Problém spočíva v manipulácii, vo zovšeobecňovaní, v ignorovaní a prekrúcaní názorov učencov. Objektívny prístup akceptuje fakty také aké sú a neprispôsobuje ich vopred stanoveným názorom. Na záver tohto článku by sme citovali prof. DeBuhn, ktorý veľmi objektívne, bez osobných útokov či zhadzovania na adresu svedkov konštatuje:

Je možné, že jedného dňa sa nájde grécky rukopis Nového zákona, povedzme, že bude najstarší, ktorý bude obsahovať hebrejské písmena JHWH v niektorých veršoch…Keď sa to stane, keď bude po ruke taký dôkaz, biblickí učenci budú musieť venovať náležitú pozornosť názorom redaktorov NW (anglická skratka pre Preklad nového sveta). Do tej doby sa ale prekladatelia musia držať tradície rukopisov ako ju dnes poznáme, dokonca aj keď niektoré jej charakteristiky sa javia záhadné, dokonca nekonzistentné s tým, čomu veríme.“ (DeBuhn : The Use of „Jehovah in The NW, s. 178)

Áno, naše tvrdenia opierame o fakty, ktoré sú k dispozícii. Ak to nerobíme, nepriamo tým naznačujeme, že viera nepotrebuje dôkazy a uvoľňujeme cestu konšpiráciám a poverčivosti. Vedúci zbor ponúka veľmi zjednodušený obraz faktov a dopúšťa sa tak neobjektívneho skreslenia, ktoré napriek svojej faktografickej nedostatočnosti a slabej logike vyvoláva vo svedkoch po celom svete pocit, že téme rozumejú. Toto je scenár, ktorý sa týka aj náuky o božom mene. Podobné skreslenie a manipuláciu s faktami vidíme aj pri výklade významu hebrejského tetragramu. Tejto téme sa venujeme v nasledujúcom článku.

Zhrnutie

  1. Žiaden zo zachovaných rukopisov NZ neobsahuje tetragram.
  2. Prekladateľ nemá právo ignorovať text prameňov, ani meniť jeho znenie na základe svojej interpretácie, ak text hovorí jasne. Týka sa to ako svedkov, tak aj iných prekladov, ktoré prekladajú tetragram ako Pán.
  3. Tvrdenie, že NZ pôvodne obsahoval tetragram spochybňuje božskú inšpiráciu Biblie, pretože Boh nezabránil zásahom a zmenám do svojho Slova.
  4. NZ, spisy apoštolských otcov ani apokryfná literatúra neobsahujú ani jeden záznam o tom, že by sa postupne prestával tetragram vypúšťať z prekladov NZ
  5. Teória prof. Howarda nie je všeobecne prijímaná akademickou obcou, pretože dosiaľ sa nenašli dôkazy v jej prospech; prof. Howard sa o nej vyjadroval opatrne a s výhradami a nesúhlasil so závermi svedok Jehovových.
  6. J preklady sú zväčša misionárske židovské preklady NZ určené na konvertovanie židov, nie sú založené na najstarších rukopisoch a preto nie sú smerodajným a hodnoverným dôkazom.

Použitá literatúra svedkov Jehovových

  • Božie meno, ktoré pretrváva navždy, 1992.
  • Celé Písmo je inšpirované,1992.
  • Rozhovory z Písma,1996.
  • Hlubší pochopení Písma, 1.svazek, 1998.
  • Svaté Písmo – Překlad nového světa (se studijními poznámkami), 2000.Pomôcka na štúdium Božieho slova, 2014.
  • Strážna veža, 2008, 1. august,

Použitá odborná literatúra:

  • BÁNDY, Juraj : Úvod do exegézy Starej zmluvy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002.
  • BeDuhn, Jason, David : Apendix: The Use of „Jehovah“ in the NW. In : Truth in Translation. Accuracy and Bias in English Translation of the New Testament. Lanhma – New York – Oxford : University Press of America, 2003, s. 169 – 181.
  • HOWARD, George : The Tetragram and the New Testament. In: Journal of Biblical Literature, roč. 96, 1997, č. 1, s. 63 – 83.
  • Spisy apoštolských otců (preložili: Varcl, Drápal, Sokol). Praha : Kalich, 2004.
  • TYROL, Anton : Poznámky k štúdiu biblickej exegézy. KBD : Svit, 1999.

Dodatok 1

Všetky obrázky sú použité za účelom kritiky a sú prevzaté z nasledujúcich zdrojov:https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/wp20080801/meno-v-novom-zakone/ ; https://www.google.com/search?biw=1360&bih=652&tbm=isch&sa=1&ei=kIPRW5CzA8O6kwWK6ZK4Cw&q=Spisy+apo%C5%A1tolsk%C3%BDch+otcu&oq=Spisy+apo%C5%A1tolsk%C3%BDch+otcu&gs_l=img.3…26689.30508.0.30613.23.23.0.0.0.0.166.1996.16j7.23.0….0…1c.1.64.img..0.6.407…0j0i10i19k1j0i19k1j0i5i30i19k1j0i30i19k1j0i5i30k1j0i24k1.0.l78NFFxjc9c#imgrc=suUK_Wp5E7jA2M:;