Ako často by sa mala sláviť Pánova večera?

Jehovovi svedkovia na svojej stránke tvrdia, že sa pri slávení Pánovej večere držia Biblie, zatiaľ čo ostatné cirkvi nie: „Pri slávení „Pánovej večere“, ktorá je známa aj ako Posledná večera alebo Pamätná slávnosť, sa dôsledne pridržiavame Biblie. (1. Korinťanom 11:20, Katolícky preklad) V iných náboženstvách je priebeh Pánovej večere ovplyvnený zvykmi a názormi, ktoré nie sú založené na Biblii.“ V nasledujúcom článku sa pozrieme, či sa skutočne svedkovia držia Biblie, „vzoru raných kresťanov“ a  či ich názory podporujú aj závery odborníkov.


Upozornenie pre čitateľov: článok obsahuje množstvo odkazov na odbornú literatúru, keďže Jehovovi svedkovia bežne prezentujú svoje tvrdenia ako „založené na faktoch“. Všetky knihy, štúdie, biblické slovníky a publikácie použité pri príprave tohto článku boli autorom riadne preštudované. Väčšina citátov sú preklady z angličtiny. V prípade akéhokoľvek záujmu sme ochotní poskytnúť scan publikácie.


V porovnaní s ostatnými kresťanskými denomináciami Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru (grécky kyriakon deipnon) Pamätnú slávnosť či eucharistiu odlišne. (eucharistia – z gréckeho eucharistein, pôvodne znamenalo „uznanie, vďačnosť“ a neskôr „poďakovanie“; porov. 1 Tes 3:9, 5:17; 1 Kor 1:14; 2. Kor 1:11; Kol 1:12, 3:17. Pojem eucharistia v súvislosti s Pánovou večerou spomína ranokresťanský spis Didaché a Justín Mučeník v polovici 2. stor. (Porov. Petr Pokorný – Ulrich Heckel : Úvod do Nového zákona. Přehled literatury a teologie. Praha : Vyšehrad, 2013, s.177)

Svedkovia na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? zhŕňajú svoje stanovisko na túto udalosť. To môžeme rozdeliť do nasledujúcich bodov:

  1. Keďže sa Pánova večera odohrala počas židovského sviatku Pesach a ten sa oslavoval raz ročne, tak aj kresťania majú sláviť Pánovu večeru raz ročne (14. nisana)
  2. Účelom Pánovej večere je vďačnosť za Ježišovu obeť; nie je sviatosťou ani kresťanským obradom
  3. Nekvasený chlieb a víno sú symbolmi, nie doslovným Kristovým telom a krvou
  4. Symboly konzumujú len účastníci novej zmluvy a to 144 000 pomazaných kresťanov, ktorí budú v nebi (Zj 5:9, 10; 14:1, 3); väčšina kresťanov z nich neprijíma a sú len pozorovatelia (Lk 12:32)

V tomto článku sa primárne zameriame na tvrdenie, že sa Pánova večera má oslavovať raz ročne. V ďalšom článku budeme podrobnejšie rozoberať učenie o 144 000, veľkom zástupe a pozrieme sa, kto má prijímať symboly.

Ako často by sa mala sláviť Pánova večera ?

„Je frustrujúce, že nemáme takmer žiadne dôkazy o tom, ako cirkev vnímala Pánovu večeru v poslednej tretine prvého storočia nášho letopočtu.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 87

„NZ (Nový zákon – poz. autora) o usporiadaní a slávení eucharistickej bohoslužby v prvých spoločenstvách mlčí. Drží sa totiž pravidla, že to, čo je všeobecne prijaté a praktizuje sa, nebýva zvyčajne predmetom obsiahlejšieho komentára.“ DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017,  s. 1084

Výskumu Pánovej večeri ako významnej udalosti v ranom kresťanstve bola v odborných kruhoch venovaná veľká pozornosť. Odborníci skúmali najstaršie texty, ktoré nejakým spôsobom odkazovali či mohli odkazovať na túto udalosť. O prebiehajúcich diskusiách a poznatkoch k tejto téme sa čitateľ zo Slovenska a Čiech môže dočítať napríklad v diele DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník alebo si môže prečítať rozsiahly výskum v celosvetovo uznávanom slovníku The Anchor Bible Dictionary (Prof. ROBERT F. O’TOOLE, heslo Last Supper. The Anchor Bible Dictionary. Yale University Press, 1992). Napriek mnohým otáznikom vieme o Pánovej večeri dosť na to, aby sme mohli objektívne posúdiť, či je stanovisko vedúceho zboru v tejto otázke postavené na dôkazoch z Biblie a historických faktoch. Svedkovia sú presvedčení, že Pánovu večeru oslavovali raní kresťania raz do roka:

„Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby si Pánovu večeru pripomínali, ale nepovedal im konkrétne, ako často to majú robiť. (Lukáš 22:19) Niektorí ľudia si myslia, že by sa mala sláviť každý mesiac, iní ju slávia každý týždeň, každý deň, dokonca niekoľkokrát za deň alebo tak často, ako to považujú za vhodné. No pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme mali zobrať do úvahy nasledujúce skutočnosti.

Ježiš zaviedol Pánovu večeru v deň, keď sa slávil židovský sviatok Pesach, a v ten istý deň aj zomrel. (Matúš 26:1, 2) To nebola len zhoda okolností. Písma prirovnávajú Ježišovu obeť k obeti baránka, ktorá sa prinášala na sviatok Pesach. (1. Korinťanom 5:7, 8) Tento sviatok sa slávil raz ročne. (2. Mojžišova 12:1–6; 3. Mojžišova 23:5) Raní kresťania si takisto pripomínali Ježišovu smrť raz za rok a Jehovovi svedkovia nasledujú tento biblický vzor.“ Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? Dostupné na jw.org

Aby sme si ukázali, prečo toto stanovisko nie je logické a nie je postavené na faktoch, musíme sa pozrieť na všetky zmienky o Pánovej večeri v Novom zákone (ďalej NZ).


Exkurz 1. Pánova večera a odvolávky na odborníkov a odbornú literatúru

Na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? sa autori pri svojom tvrdení, že raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne odvolávajú na encyklopédiu The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge a McClintockovu a Strongovu Cyclopediu (plný názov je McClintock and Strong Biblical Cyclopedia of Biblical, Theological and Esslesiastical Literature) VIII. zväzok, strana 836. Prvá menovaná bola napísaná v rokoch 1908-1914 v 13 zväzkoch, pričom vychádzala z tretej edície nemeckej encyklopédie Realencyklopädie für protestantische Theologie und Kirche (1896-1909). Druhá menovaná encyklopédia bola publikovaná v roku 1867, pričom VIII. zväzok vyšiel v roku 1879. Svedkovia sa teda odvolávajú na zdroje, z ktorých prvý bol napísaný pred vyše 100 rokmi a ďalší v druhej polovici 19. stor. Takýto spôsob argumentácie a dokazovania nespĺňa základné kritériá poctivého, nestranného a kritického bádania, ktoré má odrážať aktuálne poznatky na danú tému. Nemožno argumentovať vyše 100 rokov zastaranými a neaktuálnymi informáciami a tváriť sa, že fakty sú na našej strane. To si však čitateľ neuvedomí, keďže nevie, kedy boli tieto encyklopédie napísané. Nikto netvrdí, že staršie encyklopédie sa musia automaticky mýliť vo všetkom, avšak bádanie v týchto oblastiach sa za 100 rokov významne posunulo dopredu a ako potvrdzuje tento článok s mnohými odkazmi, dnešné práce odborníkov a slovníky nepotvrdzujú, že by raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne. Z toho dôvodu v tomto článku citujeme mnoho aktuálnych biblických encyklopédií popierajúcich stanovisko Jehovových svedkov. Nech čitateľ sám uváži, či sú tvrdenia vedúceho zboru skutočne založené na „faktoch“.

Na záver sa vráťme k McClintockovej a Strongovej Cyclopedii. Tá skutočne obsahuje vetu o slávení Pánovej večere raz za rok („The festival had been annual.“). Treba si však všimnúť širší kontext toho citátu. Prečo? Pretože autori svoje stanovisko o ročnom slávení nepodkladajú žiadnymi argumentmi – ani z Písma, ani historicky. Následne po tvrdení o ročnom slávení sami priznávajú, že žiadne pravidlá o čase a opakovaní Pánovej večere neboli dané („No rule was given as to the time and frequency of the new feast…“) a odvolávajúc sa na 1. Kor 11:25 hovoria o pravidelnom opakovaní tejto hostiny bez bližších detailov (čitatelia si môžu heslo Pánova večera prečítať v Cyclopedii na nasledujúcom odkaze: https://www.biblicalcyclopedia.com/L/lords-supper.html)

Pri výskume sme sa pozreli aj na knihu Hlbšie pochopenia Písma, konkrétne na heslo Pánova večera. Pisatelia tu neuvádzajú žiaden názor učencov ani odborný zdroj, o ktorý by opreli svoje tvrdenia. Rovnaká situácia je aj pri príručke Rozhovory z Písma. Keď sa pozrieme na spracovanie hesla Pánova večera (ang. Lord’s Supper) v slovníku The New International Dictionary of New Testament Theology (2. zväzok), na ktorý sa odvolávame neskôr v tomto článku, prekvpaní nás nielen rozsah tohto hesla (heslo je na 18 stranách!), ale hlavne množstvo odborných prác uvedených v závere. Prikládame ich ako príklad čitateľom, aby sa sami presvedčili, ako ma vyzerať seriózna odborná práca s faktami a odbornou literatúrou:

J. von Allmen, Worship: Its Theology and Practice, 1965; G. Aulen, Eucharist and Sacrifice,1958; W. Barclay, The Lord’s Supper, 1967; N. A. Beck, „The Last Supper as an Efficacious Symbolic Act“, JBL 89, 1970, 192-98; J. Behm, haima, haimatekchysia, TDNT 1172-77; del/man, deipneo, TDNT II 34 f.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 If., 273 ff.; 10, 1938,81 If.; M. Black, The Scrolls and Christian Origins, 1961,91 ff., 199 ff.; G. Bornkamm, „The Anathema in the Early Christian Lord’s Supper Liturgy“, Early Christian Experience, 1969, 169-76; and „Lord’s Supper and Church in Paul“, ibid., 123-60; R. E. Brown, „The Eucharist and Baptism in John“, New Testament Essays, 1965,77-95; O. Cullmann, Early Christian Worship, 1953; The Christo logy of the New Testament, 19632 ; O. Cullmann and F. J. Leenhardt, Essays on the Lord’s Supper, 1958; J. D. G. Dunn, „John vi – A Eucharistic Discourse ?“, NTS 17, 1970-71, 328-38; W. Blert, Eucharist and Church Fellowship in the First Four Centuries, 1966; A. Farrer, „The Eucharist in I Corinthians“, in Eucharistic Theology Then and Now, SPCK Theological Collections, 1968, 15-33; R. H. Fuller, „The Double Origin of the Eucharist“, Biblical Research, 7,1963,60 ff.; B. Gartner, John 6 and the Jewish Passover, Coniectanea Neotestamentica 7, 1959; A. Gilmore, „The Date and Significance of the Last Supper“, SJT 14, 1961, 256 ff.; L. Goppelt, poterion, TDNTVI 148-59; and trogo, TDNTVIII 236 ff.; F. Hahn, The Titles of Jesus in Christology: Their History in Early Christianity, 1969; A. J. B. Higgins, The Lord’s Supper in the New Testament, SBT6, 1952; N. Hook, The Eucharist in the New Testament, 1964; J. K. Howard, „Passover and Eucharist in the Fourth Gospel“, SJT20, 1967,329-37; J. C. Hurd, Jr., The Origin of I Corinthians, 1965; A. Jaubert, The Date of the Last Supper, 1965; J. Jeremias, pascha, TDNT V 896-904; polloi, TDNT VI 536-45; and The Eucharistic Words of Jesus, 19662 ; E. Kasemann, „The Pauline Doctrine of the Lord’s Supper“, Essays on New Testament Themes, 1964, 108-35; J. F. Keating, The Agape and the Eucharist in the Early Church, (1901) 1969; E. J. Kilmartin, The Eucharist in the Primitive Church, 1965; W. Kramer, Christ, Lord, Son of God, 1966; K. G. Kuhn, maranatha, TDNT IV 466-72; and „The Lord’s Supper and the Communal Meal at Qumran“, in K. Stendahl, ed., The Scrolls and the New Testament, 1958,65-93; N. Lash, His Presence in the World: A Study of Eucharistic Worship and Theology, 1968; P. E. Leonard, Luke’s Account of the Lord’s Supper against the Background of Meals in the Ancient Semitic World and more particularly Meals in the Gospel of Luke, Dissertation, Manchester, 1976; H. Lietzmann, Mass and the Lord’s Supper: A Study in the History of the Liturgy, with introduction and supplementary essay by R. D. Richardson, to be published in 11 fascicles, 1953-; E. Lohmeyer, The Lord of the Temple: A Study of the Relation between Cult and Temple, 1961; R. P. Martin, Worship in the Early Church, 19752 ; W. Marxsen, The Lord’s Supper as a Christological Problem, 1970; and „The Lord’s Supper: Concepts and Developments“, in H. J. Schultz, ed., Jesus in His Time, 1971; C. F. D. Moule, Worship in the New Testament, 1961; G. Ogg, „The Chronology of the Last Supper“, in Historicity and Chronology in the New Testament, SPCK Theological Collections 6, 1965, 75-96; E. Ruckstuhl, Chronology of the Last Days of Jesus, 1965; E. Schweizer, soma etc., TDNTVII 1024–94; and The Lord’s Supper according to the New Testament, 1967; A. Shaw, „The Breakfast by the Shore and the Mary Magdalene Encounter as Eucharistic Narratives“, JTS New Series 25, 1974, 12-26; A. StOger, „Eucharist“, EBT I 227-41; V. Taylor, Jesus and his Sacrifice, 19656, 114 if., 175 if., 201 if., 236 if.; and „The New Testament Origins of Holy Communion“, in New Testament Essays, 1970, 48-59; J. Wilkinson, The Supper and the Eucharist, 1965; R. Williamson, „The Eucharist and the Epistle to the Hebrews“, NTS 21, 1974-75, 300-12. (b). L. Aa1en, „Der Kampf urn das Evangelium im Abendmahl“, TLZ 91, 1966,81 if.; A. Adam, „Ein vergessener Aspekt des friihchristlichen Herrenmahls“, TLZ 88, 1963, 9 if.; J.-P. Audet, „Esquisse historique du genre Iitteraire de la ‚benediction‘ juive et de ‚I’eucharistie‘ Chretienne“, RB 65, 1958,371-99; F. Bammel, Das heilige Mahl im Glauben der Volker, 1950; F. Bammel and G. Fohrer, „Mahlzeiten“, RGG3 IV 605 if.; M. Barth, Das Abendmahl, Passamahl, Bundesmahl und Messiasmahl, TheolStud 18, 1945; J. Betz, Die Eucharistie in der Zeit der griechischen Vater, I, I, 1955; and LTK III 1159-62; E. Bizer and W. Kreck, Die Abendmahlslehre in den reformatorischen Bekenntnissen, ThEH Neue Folge, 47 1957; G. Bornkamm, „Die eucharistische Rede im Johannesevangelium“, ZNW 47, 1956, 161 if.; M. Brandle, Jesu letztes Mahl im Lichte von Qumran, 1957, 111 if., 121 if.; G. Delling, „Das Abendmahlsgeschehen nach Paulus“, KuD 10, 1964, 61 if.; E. Gaugler, Das Abendmahl im Neuen Testament, Gegenwartsfragen Biblischer Theologie, 2,1943; H. Gollwitzer, Coena Domini, 1937, L. Goppelt, Typos, 19672, 131 if., 173 if.; F. Hahn, „Die alttestamentlichen Motive in der urchristlichen Abendmahlsiiberlieferung“, EvTh 27, 1967, 337-74; O. Hofius, „Bis das er kommt“, NTS 14, 1967-68, 439 if.; B. van Iersel, „Die wunderbare Speisung und das Abendmahl in der synoptischen Tradition“, NovT 7, 1964, 167 if.; ]aubert, „Jesus et Ie calendrier de Qumran“, NTS 7,1960–61,1-30; O. Koch, Gegenwart oder Vergegenwartigung Christi im Abendmahl, 1965; H. Kosmala, „Das tut zu meinem Gedachtnis“, NovT 4, 1960, 81 if.; K. G. Kuhn, „Die Abendmahlsworte“, TLZ 75, 1950, 399 if.; and „Uber den urspriinglichen Sinn des Abendmahls“, EvTh 11/12, 1950–51, 508 if.; F. J. Leenhardt, „L’Eucharistie dans Ie Nouveau Testament“, Lumil}re et Vie 31,1957; H. Lietzmann, An die Korinther, I, II, HNT 9, 19494 ; E. Lohmeyer, „Das Abendmahl in der Urgemeinde“, JBL 56, 1937, 246 if.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 if., 273 if.; 10, 1938, 81 if.; E. Lohse, Martyrer und Gottesknecht, 19632 ; „Wort und Sakrament im Johannesvangelium“, NTS 7, 1960-61, 110 if.; and Geschichte des Leidens und Sterbens Jesu Christi, 1964; W. Marxsen, „Der Ursprung des Abendmahls“, EvTh 12, 1952-53, 293 if.; and „Abendmahl“, EKL I 4 if.; J. M. Nielen, „Die Eucharistiefeier der altesten Christenheit nach den Aussagen des Neuen Testaments“, BuK 15, 1960, 43 if.; P. Neuenzeit, Das Herrenmahl, Studien zur pau/inischen Eucharistieauffasung, 1960; P. Philippi, Abendmahlsfeier und Wirklichkeit der Gemeinde, 1960; M. Rese, „Zur Problematik von Kurz- und Langtext in Luk. xxii 17 if.“, NTS 22, 1975-76, 15- 31; F. ReitscheI, „Der Sinn des Abendmahls nach Paulus“, EcTh 18, 1958,269 if.; E. Ruckstuhl, „Wesen und Kraft der Eucharistie in der Sicht des Johannesevangeliums“, Opfer der Kirche, 1954, 47-90; H. Schiirmann, Der Paschamahlbericht Lk. 22, (7-14) 15-18, 1953; Der Einzetsungsbericht Lk. 22, 19-20, NTAbh 20, 4,1955; „Die Gestalt der urchristlichen Eucharistiefeier“, Munchener Theologische ZeitschriJt 6, 1955, 107-31; Jesu Abschiedsrede Lk. 22, 21-38, 1957; Die Abendmahlsbericht Lk. 22, 7-38, 1957; and „Die Eucharistie als Reprasentation und Applikation nach Joh. 6, 53-58″, Trierer Theologische Zeitschri/t 68, 1959,30-45, 108-18; R. Schnackenburg, „Die Sakramente im Johannesevangelium“, Sacra Pagina 2, 1959,239-43; E. Schweizer, „Das Herrenmahl, eine Vergenwartigung des Todes Jesu oder ein eschatologisches Freudenmahl ?“, ThZ 2, 1946, 81 If.; „Das johanneische Zeugnis vom Herrenmahl“, EvTh 12, 1952-53, 341 If. (reprinted in Neotestamentica: Deutsche und englische AuJsiitze, 1951-1963, 1963, 371-96); „Das Herrenmahl im Neuen Testament, ein Forschungsbericht“, TLZ 79, 1954,577 If. (Neotestamentica, 1963, 344- 70); and „Abendmahl“, RGG3 110 If.; E. M. Skibbe, „Das Proprium des Abendmahls“, KuD 10, 1964, 78 If.; A. Stager, Brot des Lebens, 1955; and „Die Eucharistiefeier des Neuen Testaments“, EucharistieJeiern der Christenheit, 1960, 10-19; P. Vie1hauer, „Ein Weg zur neutestamentlichen Christologie? Priifung der Thesen Ferdinand Hahns“, AuJsiitze zum Neuen Testament, 1965, 141- 98; G. Walther, Jesus das Passalamm des neuen Bundes, 1950; W. Wilkens, „Das Abendmahlszeugnis im 4. Evangelium“, EvTh 18, 1958,354 If.

Prečo Spoločnosť Strážna veža nespomína nikde aspoň niektoré z týchto zdrojov na podporu svojho učenia o Pánovej večeri? Pretože jej predstavitelia vrátane redakčného oddelenia sú si  veľmi dobre vedomí toho, že by nepodporili ich závery. Preto sú odkázaní na klamstvo a zatĺkanie.


Mat 26:26-29

26  A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa, rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“ 27  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci. 28  To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých, aby im boli odpustené hriechy. 29  Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“

Evanjelium Matúša mlčí o tom, ako často by Ježišovi nasledovníci mali oslavovať Pánovu večeru. V pasáži nenájdeme žiadne konkrétne pokyny ohľadom slávenia. Pre Ježiša je kľúčové objasniť symboly, ktoré sa spájajú so zavedením novej zmluvy medzi ním a apoštolmi.

Marek 14:22-25

22  Keď ďalej jedli, vzal chlieb, pomodlil sa, rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si. To znamená moje telo.“ 23  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho a všetci sa z neho napili. 24  A povedal im: „To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých. 25  Hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno v Božom Kráľovstve.“

Správa o Pánovej večeri v Markovi je takmer identická so správou z Matúša. Nedozvedáme sa z nej nič o tom, ako často by sa udalosť mala odohrávať.

Lukáš 22:15-20

14  Keď nastal čas večere, zaujal miesto pri stole spolu s apoštolmi. 15  Povedal im: „Veľmi som si prial jesť s vami túto pesachovú večeru, skôr ako budem trpieť. 16  Hovorím vám, že už ju viac nebudem jesť, kým sa v Božom Kráľovstve nenaplní všetko, čo predstavuje.“ 17  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a povedal: „Vezmite ho a podávajte si ho medzi sebou. 18  Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie Kráľovstvo.“ 19  Potom vzal chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a dal im ho so slovami: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Robte to na moju pamiatku.“ 20  Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou, ktorá má byť vyliata za vás.“

Správa z Lukáša nás informuje o nových detailoch, ktoré nenájdeme v Matúšovi a Markovi. Ježiš na úvod vyjadruje svoju túžbu ako veľmi chcel (grécky epithymia epepethymesa – doslova s túžbou som túžil) so svojimi apoštolmi sláviť pesach. (porov. Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary, vol. 8 (Matthew, Mark, Luke). Michigan : Regency Reference Library. 1984, s. 1026) Pasáž je viac opisnejšia. V prípade poháru Ježiš priamo zmieňuje novú zmluvu, ktorá je potvrdená jeho smrťou (krvou) a vyliata za ostatných (vykúpenie). Pre nás je dôležitá informácia, ktorú čítali aj kresťania v 1. stor., keď vzali do rúk Lukášovo evanjelium: „robte to na moju pamiatku.“ Čo znamená robiť niečo na niekoho pamiatku? Ako často sa to má odohrávať? Bližšie sa na toto spojenie pozrieme pri rozbore Pavlových inštrukcií k Pánovej večeri z 1. Korinťanom. Dôležitý aspekt tohto textu zhŕňa docentka Ryšková z Univerzity Karlovej, z katedry biblických vied:

„Príkazom „konať na pamiatku“ je význam tejto hostiny rozšírený na všetky ďalšie generácie ako znamenie novej zmluvy.“ (Mireia Ryšková : Doba Ježíše Nazaretského. Historicko-teologický úvod do Nového zákona. Praha : Karolinum, 2010, s. 252; detailné rozbory slávenia Pánovej večere v Lukášovom evanjeliu pozri v Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary, vol. 8 (Matthew, Mark, Luke). Michigan : Regency Reference Library. 1984, s. 1026; Joel B. Green : The Gospel of Luke (The New International Commentary on the New Testament), Cambridge : William B. Eermans Publishing Company Grand Rapids, 1997, s. 757-763)

Jánovo evanjelium nevenuje priebehu, významu ani symbolom Pánovej večere žiadnu pozornosť. Pánovu večeru nespomína.

Skutky apoštolov

Kniha Skutky je dôležitým zdrojom informácií o vývoji a situácii v ranom kresťanstve. Hoci sa vedúci zbor Jehovových svedkov v súvislosti s Pánovou večerou nikde neodkazuje, biblisti a odborníci sú zajedno v tom, že kniha Skutky sa zmieňuje o tejto udalosti na niekoľkých miestach.

Skutky 2:41-47

41 Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší. 42 Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. 43 Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení. 44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. 45 Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. 47 Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, ktorí mali byť spasení. (Ekumenický preklad)

41  Tí, ktorí s radosťou prijali jeho slová, sa dali pokrstiť. V ten deň sa k nim pridalo asi 3 000 ľudí. 42  A ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov, trávili spolu čas, spoločne jedli a modlili sa. 43  Všetkých sa zmocnila bázeň, lebo apoštoli robili mnoho zázrakov a znamení. 44  Všetci, čo uverili, boli spolu a mali všetko spoločné. 45  Predávali svoje pozemky a majetok a peniaze rozdeľovali medzi všetkých podľa toho, koľko kto potreboval. 46  Deň čo deň sa spoločne zhromažďovali v chráme, navštevovali sa, spoločne jedli a delili sa o jedlo s veľkou radosťou a úprimným srdcom. 47  Chválili Boha a získavali si priazeň celého ľudu. A Jehova k nim každý deň pripájal ďalších, ktorí nastupovali na cestu záchrany.“ (Revidovaný preklad nového sveta)

Pri rozbore týchto veršov uvádzame dve verzie prekladu – Ekumenický preklad a Revidovaný preklad nového sveta. Robíme to z toho dôvodu, že preklad Jehovových svedkov v jednom prípade zahmlieva pôvodný grécky text, a to tak, že si svedkovia nemusia uvedomiť, o čom vlastne text hovorí. Pozrime sa, ako prekladá Ekumenický preklad a preklad svedkov verš 42:

„42 Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ (EP)

„ 42 A ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov, trávili spolu čas, spoločne jedli a modlili sa.“ (RPNS)

Zatiaľ čo sa Ekumenický preklad drží presne gréckeho originálu (κλάσει τοῦ ἄρτου – lámať chlieb) svedkovia prekladajú „spoločne jedli“. Prečo takýto rozdiel? A prečo na tom záleží? Po preštudovaní mnohých biblických komentárov a slovníkov veľmi rýchlo zistíme, prečo spojenie lámanie chleba preložili svedkovia ináč. Necháme slovo odborníkom:

„Je veľmi pravdepodobné, že lámanie chleba je tu narážkou na Pánovu večeru a zahŕňa ju (Lukáš 22:19, porov. 24:30)“ profesor biblických štúdií z Duke University, autor vyše 25 kníh o ranom kresťanstve Craig S. Keener : Acts. An Exegetical Commentary (vol. 1). Michigan : Baker Academic, 2012, s. 1003

Profesor Craig S. Keener pri rozbore spojenia lámanie chleba v knihe Skutky na strane 1003 v poznámke 106 uvádza mená mnohých ďalších biblistov, ktorí považujú zmienku o lámaní chleba prvými kresťanmi za idióm vzťahujúci sa na Pánovu večeru.

Ako vieme, že nejde v tomto prípade len o bežné stolovanie? Lámanie chleba bolo každodennou súčasťou židovského stravovania. Židia však svoje stolovanie nenazývali pojmom lámanie chleba. V novozákonných spisoch si v určitom kontexte ponecháva svoj pôvodný význam vzťahujúci sa na stolovanie (napr. Skutky 27:35), ale tiež nadobúda špecificky kresťanské konotácie súvisiace s Pánovou večerou. Tento pojem bol typicky kresťanský ako to potvrdzuje Nový zákon a neskoršia ranokresťanská literatúra. Profesor a biblický učenec z University of Durham Charles Kingsley Barrett:

„Keďže „lámanie chleba“ nebolo bežným židovským označením pre jedlo, jeho použitie v tomto zmysle (autor odkazuje v kontexte na eucharistiu – poz. autora) muselo byť kresťanským výtvorom. Treba dodať, že samotný Lukáš nepochybne myslel na eucharistiu, keď sa zmieňoval o chlebe a víne a že to bolo bežné v čase, keď o tom písal (hoci to bolo stále v kombinácii so skutočným jedlom).“ Charles Kingsley Barrett: Acts 1-14 (International Critical Commentary). Scotland : T&T Clark Ltd., 1994, s. 165

„V Lukášových časoch toto jedlo splynulo s jedlom odvodeným z tradície Pánovej večere; (pozri Lk. 22.14-20). Nevieme s určitosťou povedať, kedy obe (tipy jedál: bežné stolovanie a Pánova večera – poz. autora) splynuli v jedno.“ Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. 34

„Evanjelista Lukáš však toto každodenné stolovanie predstavil vo svetle raného kresťanského slávenia eucharistie. V L 24,35 je potom toto stolovanie označené ako „lámanie chleba“ tj. je preň použitý výraz, ktorý sa stal terminus technicus pre slávenie eucharistie (porov. Sk 2,42.46; 20,7) – Pánovej večere (1K 11,20).“ Petr Mareček : Evangelium podle Lukáše (Český ekumenický komentář k Novému zákonu). Praha : Centrum biblických studií, 2018, s. 650

Profesor a odborník na Nový zákon z Asbury University Ben Witherington III. upozorňuje, že kniha Skutky spolu s evanjeliom Lukáša je adresovaná rovnakej osobe – Teofilovi. Ten sa s formuláciami lámanie chleba stretol už v Lukášovom evanjeliu na niekoľkých miestach (Lukáš 24:23; 41-42). V podobnom duchu nachádzame zmienky o lámaní chlebu v Skutkoch (Skut 2:42, 46; 20:7, 11)

„Celkovo možno teda dobre potvrdiť, že „lámanie chleba“ bolo Lukášovou skratkou pre špeciálny kresťanský pokrm, ktorý sa začal nazývať Pánovou večerou potom, čo Pavol napísal 1. List Korinťanom.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 30)

Profesor Frederick Fyvie Bruce, britský biblista a jeden z najvplyvnejších a najvýznamnejších biblistov 20. stor. vo svojom komentári ku knihe Skutky upozorňuje, že spojenie lámanie chleba v tomto kontexte označuje „viac ako bežné spoločné stolovanie“. Toto „viac ako bežné“ lámanie chleba rovnako ako väčšina odborníkov spája s Pánovou večerou. (porov. Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988, s. 73)

Rovnakú formuláciu nachádzame aj u profesora Luka Timothy Johnsona:

„Lámanie chleba“ – Bezpochyby sa to týka viac ako bežného jedla.“ Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992, s. 58

Profesor, člen svetovej organizácie združujúcej vedcov a odborníkov na Bibliu Society of Biblical Literature Mikeal C. Parsons píše, že lámanie chleba „u Lukáša je skratkou pre Pánovu večeru a odkazuje na jeden z aspektov spoločného uctievania ranej cirkvi.“ Mikeal C. Parsons : Acts (Commentaries on the New Testament). Michigan : BakerAcademic, 2008, s. 49

Profesor Joachim Jeremias, nemecký odborník na Nový zákon z University of Göttingen:

„Označenie „lámať chlieb“ bolo pre eucharistiu vhodné a zodpovedalo bežnému idiómu, pretože nešlo o jedlo, ale skôr o rituál…“ Joachim Jeremias : The Eucharistic Words of Jesus. London : SCM Press Ltd, 1966, s. 120-121

Odborníci sú zajedno v tom, že to Skutky 2:42 a 46 hovoria o slávení Pánovej večere. Nie je možné, aby si redakčné oddelenie vedúceho zboru pri príprave Revidovaného prekladu nového sveta či vlastného komentáru ku knihe Skutky (‚Dôkladne svedč‘ o Božom Kráľovstve, 2009) nevšimlo, že odborníci a akademická obec nepodporujú ich závery. Na stránke JWfakty už dlhšie upozorňujeme, že vedúci zbor úmyselne manipuluje s faktami a o odbornú literatúru sa opiera vtedy, keď podporuje jeho závery. To sa týka aj slávenia Pánovej večere.

Biblisti sa vyjadrili aj k otázke, ako často prví kresťania oslavovali Pánovu večeru. Pozorní si mohli všimnúť, že Skutky 2:42 – 47 referujú ako často: neustále (v. 42) a deň čo deň (v. 47) spolu s ostatnými činnosťami. Nič v texte nenasvedčuje tomu, že sa to dialo „raz ročne“. Profesor Witherington spolu s ďalšími poukazujú na fakt, že sa to dialo „deň čo deň“. (Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 31)

Profesor František Kunetka z Univerzity Palackého v Olomouci o časovom údaji deň čo deň napísal, že „sa vzťahuje ako na zhromaždenie v chráme, tak aj na stretávanie v domoch.“ (porov. František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 66)

„Vzorná domáca cirkev sa vyznačuje denným lámaním chleba a zvestovaním. Výraz denne by tak mohol vyjadrovať určitú pravidelnosť stretávania jeruzalemských kresťanov.“ (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 67; rovnako aj Roland Kenneth Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper)


Exkurz 2. – Kniha Eucharistie v křesťanské antice

Profesor František Kunetka napísal v češtine knihu Eucharistie v křesťanské antice, kde sa na vyše 200 stranách venuje otázke Pánovej večere (eucharistie) v ranom kresťanstve.  Kniha podáva veľmi rozsiahly, detailný a komplexný obraz o tom, čo vieme na základe nám dnes dostupných faktoch o slávení Pánovej večere na základe analýzy gréckych rukopisov NZ a ranokresťanských textov. Hĺbka a odbornosť spracovania sa nedajú porovnať s tým, čo uvádzajú Jehovovi svedkovia v Hlbšom pochopení Písma či v Rozhovoroch z Písma. Na stranách 63 – 74 Kunetka vysvetľuje, prečo Lukášovo spojenie lámanie chleba má v kontexte jeho literatúry eucharistický význam.


Skutky 20:5-7

5 Oni však išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní. 7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci.“ (Ekumenický preklad)

5 Tí išli vopred a čakali na nás v Troade. My sme po Sviatku nekvasených chlebov vyplávali z Filíp a po piatich dňoch sme za nimi prišli do Troady. Pobudli sme tam sedem dní. V prvý deň týždňa, keď sme sa zišli pri spoločnom jedle, sa Pavol rozprával s prítomnými, a pretože mal na druhý deň odísť, svoju reč pretiahol až do polnoci.“  (Revidovaný predklad nového sveta)

Podobnú prekladateľskú nepoctivosť nájdeme aj na ďalšom mieste v knihe Skutky 20:5-7. Lámanie chleba predkladatelia svedkov opäť úmyselne preložili ako spoločné jedlo, aby zahmlili jeho skutočný význam. Prečo? Pretože ide o text, pri ktorom sa opäť odborníci na knihu Skutky a Lukáša jednoznačne zhodujú v tom, že Pavol ide s kresťanmi v Troade v nedeľu (prvý deň týždňa) oslavovať Pánovu večeru. Tento text je pre nás obzvlášť kľúčový, pretože obsahuje zmienku o tom, že sa Pavol s kresťanmi stretol „po Sviatku nekvasených chlebov“, čiže už pri zmienke o lámaní chleba nemohlo ísť o pesach. Ten už bol.

„Nenachádzame žiadne náznaky toho, že by zmienky o jedle v Skutkoch odkazovali na pesach.“ Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. lxiii (úvod)

Dôležitý je aj časový údaj (nedeľa), pretože aj mimobiblické pramene potvrdzujú, že sa kresťania v tomto čase stretávali za účelom slávenia večery Pána. Opäť profesor Kunetka:

„Správa o lámaní chleba v Troade v Skut 20,7, ktoré sa odohralo prvého dňa v týždni, znamená určite oslavu eucharistie.“ František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 70

Kunetka ďalej upozorňuje na to, že text v gréčtine poukazuje na to, že hlavným účelom stretnutia v nedeľu bolo slávenie Pánovej večere. Nový biblický slovník komentuje túto udalosť, že súčasťou Pavlovho stretnutia s kresťanmi z Troady „bola eucharistia“. (DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017, s. 294)

Už citovaný profesor F. F. Bruce:

„Zmienka o stretnutí za účelom lámania chleba na „prvý deň v týždni“ je náš najranejší text, na základe ktorého môžeme s primeranou istotou tvrdiť, že v tento deň sa kresťania pravidelne stretávali za účelom uctievania. Lámanie chleba bolo pravdepodobne spoločné jedlo, počas ktorého sa slávila eucharistia (porov. 2:42).“ Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988, s. 384

Profesor Ernst Haenchcen, nemecký biblický učenec o zmienke v Skutkoch 20:5-7 hovorí, že zmienka o nedeľnom uctievaní „nevylučuje denné slávenielámania chleba“ (=Pánovej večere).“ Ernst Haenchen : The Acts of the Apostles. A Commentary. Philadelphia : The Westminister Press, 1971, s. 584

Profesor Barrett vo svojom komentári ku knihe Skutky upozorňuje, „kde“ sa Pánova večera oslavovala: „Jedenie sa odohrávalo v súkromných domoch.“ (porov. Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. 306)

Že šlo skutočne o slávenie Pánovej večere potvrdzujú aj ďalší významní odborníci na NZ bádatelia ako Luke Timothy Johnson či James D. G. Dunn (porov. Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992, s. 356; James D. G. Dunn : The Acts of the Apostles. Michigan : William B. Eermans Publishing company, 1996, s. 268)


Exkurz 3. – Ako nazývali raní kresťania stretnutie Pánovej večeri?

Spojenia ako Pánova večera, večera Pána, Pamätná udalosť či eucharistia sú pojmy, ktoré sa vyskytujú v NZ. Žiaden z nich však všeobecne neoznačuje pamätnú udalosť, ktorú zaviedol Ježiš. Ako upozorňujú odborníci, v NZ nenájdeme jednotné pomenovanie pre Pánovu večeru. V prípade Lukášových správ v evanjeliu a knihe Skutky sa zhodujú v tom, že Lukáš jednoznačne používa pre pomenovanie Pánovej večere spojenie lámanie chleba. S pomenovaním eucharistia ako označením Pánovej večere sa stretávame na konci 1. stor. v ranokresťanskom spise Didaché a v polovici 2. stor. u Justína Mučeníka. V prípade označenia teda musíme prijať, že nie je podstatné to, ako sa táto udalosť nazýva, ale aký má význam. Ku všetkým spojeniam lámania chleba v Lukášovi a v knihe Skutky pozri Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. lxii-lxiii (úvod) a (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 63-74


1.Kor 11:17-34

„Dávam vám tieto pokyny, ale nemôžem vás pochváliť, lebo to, že sa schádzate, je vám skôr na škodu ako na úžitok. 18 Začnem týmto: Počúvam o tom, že keď sa stretávate v zbore, sú medzi vami rozkoly. A do istej miery tomu verím. 19 Veď medzi vami určite budú aj sekty, aby sa ukázalo, kto z vás má Božiu priazeň. 20 Keď sa spolu schádzate, nie je to v skutočnosti preto, aby ste jedli Pánovu večeru. 21 Lebo skôr ako ju začnete jesť, dáte si vlastnú večeru a potom je jeden hladný a druhý opitý. 22 Nemáte domy, kde môžete jesť a piť? Alebo pohŕdate Božím zborom a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám na to povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim. 23 Veď som vám odovzdal to, čo som prijal od Pána: Pán Ježiš v tú noc, keď mal byť zradený, vzal chlieb, 24 a keď poďakoval Bohu, rozlámal ho a povedal: „To znamená moje telo, ktoré je dané za vás. Robte to na moju pamiatku.“ 25 Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou. Zakaždým, keď ho budete piť, robte to na moju pamiatku.“ 26 Lebo zakaždým, keď jete tento chlieb a pijete z tohto pohára, zvestujete Pánovu smrť, kým on nepríde.

27 Preto ktokoľvek by jedol chlieb alebo pil z Pánovho pohára, keď toho nie je hodný, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. 28 Nech sa človek najprv preskúma, aby sa uistil, či je hoden jesť z chleba a piť z pohára. 29 Lebo kto je a pije, a pritom si neuvedomuje význam tohto tela, privádza na seba odsúdenie. 30 Preto je medzi vami toľko slabých a chorých a mnohí z vás sú mŕtvi. 31 Keby sme sa preskúmali, neboli by sme súdení. 32 Ale keď sme súdení, Jehova nás napráva, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak, moji bratia, keď sa zídete na toto jedlo, čakajte jeden na druhého. 34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby vaše zhromaždenie nebolo dôvodom na odsúdenie. Ostatné záležitosti dám do poriadku, keď prídem.“ (Revidovaný preklad nového sveta)

Pavlova zmienka v 1. Liste Korinťanom patrím medzi najstaršie zmienky o Pánovej večeri v NZ. Zvýraznená pasáž nás zaujíma najviac, keďže sa týka priebehu a pravidelnosti slávenia večere. Pavol vo svojom liste reaguje na nedôstojné slávenie tejto udalosti v korintskom zbore. Nebudeme sa tu venovať príčínam Pavlovho karhania, ale tomu, čo sa o Pánovej večeri dozvedáme. Postoj Jehovových svedkov voči tomuto textu je jednoznačný a dosť zvláštny pre každého, kto sa čo i len trochu zamýšľa nad širšími významami slov. V knihe Hlbšie pochopenie Písma svedkovia Písma tvrdia, že spojenie kedykoľvek znamená raz ročne:

„Pavel uvedl, že ve spojitosti s pohárem Ježíš řekl: „Stále to čiňte, kdykoli jej budete pít, na mou památku,“ a dodal: „Kdykoli totiž jíte tento chléb a pijete tento pohár, ohlašujete Pánovu smrt, dokud on nepřijde.“ (1Ko 11:25, 26) „Kdykoli“ se může vztahovat na něco, co se koná jednou ročně, zejména tehdy, koná-li se to mnoho let. (Heb 9:25, 26) Dnem, kdy Kristus obětoval své doslovné tělo na mučednickém kůlu a vylil svou krev, aby byly odpuštěny hříchy, byl 14. nisan. To byl tedy den ‚Pánovy smrti‘, a tudíž to je i datum, kdy má být od té doby slavnostně připomínána jeho smrt.“ Hlubší pochopení Písma, 2. svazek, 2008, s. 195

Rovnaké tvrdenie nájdeme aj v Rozhovoroch z Písma:

„Kedykoľvek“ nemusí znamenať mnohokrát za rok; môže to znamenať raz ročne v priebehu mnohých rokov. Ak si pripomínate dôležitú udalosť, ako napríklad výročie svadby, alebo ak si nejaký národ pripomína dôležitú udalosť svojich dejín, ako často sa to robí? Raz za rok v deň výročia. To by sa tiež zhodovalo so skutočnosťou, že Pánova večera bola zavedená v deň židovského Pesachu, každoročného sviatku, ktorý už nemali sláviť Židia, ktorí sa stali kresťanmi.“ Rozhovory z Písma, s. 245

Pisatelia tu podsúvajú už dopredu vykonštruovaný záver – keďže veríme, že sa Pánova večera slávila raz ročne, aj zmienka u Pavla o slávení kedykoľvek musí znamenať raz ročne. Toto však text ani náhodou netvrdí. Kedykoľvek jednoducho znamená kedykoľvek – raz za deň, 10x za deň, 10x za mesiac, 10x za rok… Nejde o žiadne konkrétne časové určenie. Pozoruhodný je aj fakt, že pisatelia sa ani na jednom mieste neunúvali analyzovať grécky originál. Slovo kedykoľvek ani náhodou neoznačuje raz ročne. Relatívna príslovka ὁσάκις (hosakis) je prekladaná biblistami ako tak často ako, kedykoľvek, zakaždým, ľubovoľnekrát, tak veľakrát ako. Toľko gréčtina. (porov. Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000, s. 886)

Vedúci zbor v publikáciách o Pánovej večeri pracuje s chybnou analógiou (chybným prirovnaním) – (1) ak sa odohrával pesach raz ročne a (2) Pánova večera sa odohrala počas Pesachu, (3) je „sviatkom“ na pamiatku Krista, (4) potom sa aj Pánova večera má slaviť raz ročne. Žiaľ, nielen, že tento argument je logicky chybný, priamo ho dokonca popierajú biblisti. Pánovej večeri svedkovia nanucujú slávnostný sviatočný charakter preto, aby to sedelo do logiky dnes oslavovaných sviatkov, ktoré sa bežne slávia raz za rok. Pánova večera nie je kresťanským variantom Pesachu, nepreberá jeho význam a funkciu. Na toto upozorňujú už niekoľko desaťročí bádatelia a vedúci zbor to dodnes „úspešne“ ignoruje:

Profesor Witherington vo svojej štúdii porovnáva Pánovu večeru s ostatnými pohanskými sviatkami, ktoré sa konali raz ročne. Čo tvrdí?

„Spomínanie na Ježiša tu teda nie je každoročnou záležitosťou ako pohanské pohrebné jedlá. V skutočnosti zmienka o jedení tohto pokrmu zakaždým, keď sa Korinťania stretnú naznačuje, že sa konala často.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 57

Pánova večera neopakovala schematicky pravidlá židovského sviatku (Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 87) a nemala byť náhradným sviatkom pre kresťanov za židovský Pesach:

„Pánova večera nepochybne nebola len rekonštrukciou paschálneho jedla, v neposlednom rade pre jej perspektívne prvky vzhliadajúce a poukazujúce na Kristov návrat. Z tohto dôvodu Pánova večera sama o sebe nebola bežným paschálnym jedlom, pretože Kristus pozmenil jej významy a interpretáciu tak, aby sa vzťahovala na neho a jeho prichádzajúcu smrť. Zdá sa, že neexistujú žiadne historické dôkazy o tom, že by prví kresťania používali Pánovu večeru ako príležitosť pre (opätovnú – poz. autora) dramatizáciu pesachu alebo Pánovej večere.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 61; porov tiež Witheringtov komentár v Ben Witherington III : Conflict & Community in Corinth. A Socio-Rhetorical Commentary on 1 and 2 Conrinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Co., 1995

Americký profesor a biblista Jospeh A. Fitzmyer:

„Môžeme predpokladať, že sa korintskí kresťania zhromažďovali spolu v dome kresťana dobrej povesti (napríklad v dome Gája, ktorý je spomenutý v Rim 16:23), možno „v prvý deň každého týždňa“ (1 Kor 16:2), priniesli si so sebou jedlo, o ktoré sa delili s druhými, „lámali chlieb“ a „požehnali pohár“ na konci jedla a potom slávili Pánovu večeru s modlitbami, hymnami a čítaním Písma.“ Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008, s. 429

„Je zrejmé, že v Korinte bola Pánova večera súčasťou väčšieho jedenia či stretnutia, ako tomu tiež nasvedčujú Skutky 2.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 53-54

Americký emeritný profesor NZ v Canade, Gordon D. Fee:

„Pánova večera nie je iba pamiatkou Poslednej večere ani Kristovej smrti ako takej. Je neustálou a opakovanou pripomienkou – skúsenosťou – účinnosti tejto smrti pre nás… Spása skrze Kristovu smrť vytvára novú komunitu ľudí, ktorí nesú jeho meno.“ Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988, s. 558

Profesori Gordon D. Fee a Jospeh A. Fotzmeyer odmietajú argumenty, že by v prípade Ježišovej Pánovej večere šlo o sviatok na spôsob bežných ročných pripomienok v antickom svete (helenistické pohrebné oslavy či židovské sviatky). Ako správne zdôrazňujú, nejde tu o vytvorenie kultu okolo Ježišovej osoby, ale o význam, ktorý sa spája s jeho poslaním zakončeným smrťou a vzkriesením.

„Nie je (to) „iba na jeho pamiatku“, ale konzumuje sa ako „pamiatka“ na vykúpenie, ktoré nastala skrze jeho smrť a vzkriesenie.“ Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988, s. 552 – 553; tiež Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008, s. 440

Ďalší rozbor Pánovej večere v 1. Korinťanom pozri v Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000, s. 871-891; Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 47-63; František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 11-34

Svedectvo Didaché

Napriek obrovskému významu tohto ranokresťanského spisu, ktorý niektoré kruhy prvých kresťanov dokonca považovali za inšpirovaný, zmienku o ňom v súvislosti s Pánovou večerou by sme v literatúre svedkov hľadali márne. Prečo? Pretože Didaché sa venuje tejto téme až na dvoch miestach a predkladá obraz, ktorý odporuje tomu, čo by si ústredie v Amerike želalo.

Spis datujú odborníci do konca 1.stor., resp. začiatku 2. stor., čo je zhruba čas dopísania posledných kníh Nového zákona. Kniha Didaché bola neznáma až do 19. stor. Dovtedy sme boli odkázaní len na správy cirkevných otcov, ktorí sa o nej zmieňovali. V roku 1873 knihu objavil kňaz ortodoxnej cirkvi v knižnici kláštora Svätého hrobu v Konštantinopole. Spis sa stal cenným zdrojom informácií o ranom kresťanstve a fungovaní kresťanských zborov, preto je tiež zarážajúce, že ho Jehovovi svedkovia nezmieňujú, hoci tvrdia, že sa odvolávajú na vzor raných kresťanov. (O Didaché pozi Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 90; Barth, Ehrman: The Apostolic Fathers (vol. 1), London : Harvard University Press, 2003, s. 405-415; František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 129-131)


Exkurz 4. – Didaché v publikáciach Jehovových svedkov

V indexe publikácií sú dve zmienky o Didaché. Strážna veža z roku 1992, 1. február, na stranách 19-20 spomína tento spis v súvislosti s trojicou. Pisatelia článku sa odvolávajú na Didaché ako na dôkaz toho, že raní kresťania nepoznali trojicu a nepovažovali Ježiša za Boha. Autori tiež uznávajú datovanie odborníkmi pred rokom 100 n.l. Je evidentné, že Spoločnosť Strážna veža je ochotná akceptovať zistenia biblistov, pokiaľ to podporuje jej závery a ciele. V opačnom prípade odborníkov a ich závery spochybňuje. Príkladom je druhá zmienka o Didaché v článku Boli apoštolskí otcovia naozaj apoštolskí? (Strážna veža, 2009, 1. september, s. 28-29). Tu už autor článku útočí na obsah spisu. Konkrétne mu vadí otočené poradie podávania symbolov počas Pánovej večere:

„Napríklad na rozdiel od toho, čo zaviedol Ježiš počas Pánovej večere, známej aj ako Posledná večera, autor Didaché odporúčal, aby sa víno podávalo pred chlebom. (Matúš 26:26, 27)“

Zamyslíme sa teraz nad touto argumentáciou a tým, čo z nej vyplýva. V prvom rade je skutočne zaražajúce, že autor spomína práve pasáž o Pánovej večeri, čo znamená, že ju musel čítať. Ak ju čítal, musel sa dostať aj k miestu, ktoré potvrdzuje, že Pánovu večeru kresťania slávili raz týždenne – v nedeľu! Musíme preto predpokladať, že buď autor túto informáciu mechanicky prevzal a spis nečítal, alebo ho čítal a úmyselne na to nechcel čitateľa upozorniť, pretože by to vrhlo negatívny pohľad na výklad  Spoločnosti o intervale slávenia Pánovej večere. Je humorné, že autor vyčíta spisu obrátené poradie, akoby to bol práve Ježiš, kto razil cestu prísneho dodržiavania „rituálov“ do bodky. Skutočne záleží na poradí? Nie náhodou na význame celej udalosti? Ak tak veľmi záleží na poradí, prečo Lukášovo evanjelium uvádza použitie kalicha až dvakrát – najprv pred chlebom a potom po chlebe? (Luk 22:17, 22) To máme aj my dvakrát používať víno? A prečo Jánovo evanjelium nespomína ustanovenie Pánovej večere ani len slovom? Spoločnosť Strážna veža bazíruje na detailoch, ktoré sú umelo vytvorenými problémami. So svojím ignorovaním historických súvislostí a názorov odborníkov by mala riešiť oveľa závažnejšie veci, ako to, či je víno spomenuté pred chlebom.


Čo píše spis Didaché o Pánovej večeri? Profesor Kunetka:

 „Texty 9. a 10. kapitoly Didaché sú veľmi cenným svedectvom o podobe slávenia eucharistie v sýrsko-palestínskej oblasti na konci 1. storočia o Kristovi.“ František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 143

Didaché obsahuje modlitbu pred jednotlivými symbolmi, upozorňuje, že iba pokrstení kresťania sa majú Pánovej večere zúčastniť (čo potvrdzuje, že v žiadnom prípade nemohlo ísťo bežné stolovanie kresťanov). Pánova večera je tu v 14. kap. nazvaná gréckym eucharistias (vďakyvzdanie) a synonymne obsahuje spojenie lámanie chleba, známe už zo Skutkov (porov. Didaché, IX – X, 7). V 14. kap. sa dozvedáme, kedy sa večera slávila:

„V neděli – den Páně – se shromážděte, lámejte chléb, vzdávejte díky a vyznávejte své hříchy, aby vaše oběť byla čistá. 2. Nechť k vám nechodí nikdo, kdo má potíž se svým bližním, dokud se neusmíří, aby vaše oběť nebyla znesvěcena.“ (Didaché XIV, 1-2, český preklad)

Podľa autora spisu sa teda kresťania zhromažďovali k Pánovej večeri v nedeľu, čo je v súlade so zmienkou v knihe Skutky, kde Pavol s kresťanmi z Troády tiež slávil lámanie chlebov v nedeľu. (Skut 20:5-7) Prečo v nedeľu? Bádatelia sa domnievajú, že to mohlo byť z toho dôvodu, aby sa odlíšili od dňa slávenia židovského sabatu (sobota). Presne to však nevieme. (Josef Novák: Druhá patristická čítanka. Praha : Česká katolická charita, 1985, poznámka ku 14. kapitole). Prof. Kunetka poznamenáva, že spôsob, akým je text napísaný „svedčí o pravidelnosti zhromaždení,“ kde sa Pánova večera oslavovala. (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 131)

V ďalších spisoch apoštolských otcov sa nenachádzajú žiadne zmienky, ktoré by boli dôležité pre intervál slávenia Pánovej večere. Ignatios sa v Liste Smyrnským v 8:1 zmieňuje o tom, aby sa Pánova večera slávila pod dozorom episkopa alebo niekoho, koho on poveril. Žiadna zmienka o čase ani intervále.

Svedectvo Justína Mučeníka

Dôležité svedectvo o podobe slávenia Pánovej večere z 2. stor. nám zanechal Justín (Mučeník). Pre skúmanie formy a priebehu eucharistie je pre nás kľúčová prvá kniha jeho Apológie napísaná v rokoch 150-155, „teda nie príliš vzdialená od doby, kedy boli napísané neskoré spisy Nového zákona.“ (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 163, rozbor pozri s. 163-169). Spis je venovaný cisárovi Antoniovi Piovi (138-161). Justín sa podrobne a ucelene venuje Pánovej večeri v Apológii I, 65-67. Vzhľadom na rozsiahlosť pasáže tu uvádzame len časti, ktoré sa vzťahujú na Pánovu večeru:

„Tento pokrm sa u nás nazýva eucharistia a nikto na ňom nesmie mať účasť okrem toho, kto verí, že je naše učenie pravdivé, je očistený kúpeľom na odpustenie hriechov a žije podľa Ježišových prikázaní…“ (Apológia, I, 65)

Justín následne vymenuje význam a funkciu chleba a krvi odvolajúc sa na apoštolskú tradíciu. Potom zmieňuje čas, kedy sa kresťania spolu stretávajú za účelom spoločného jedenia eucharistie:

„My si to od tej doby stále pripomíname, a my, ktorí sme zámožnejší, prispievame chudobným a sme stále pospolu. Vo všetkom, čo prinášame, chválime tvorcu celého stvorenia skrze Syna Ježiša Krista a skrze Ducha svätého. A v nedeľu sa deje na jednom mieste zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v mestách alebo na vidieku, čítajú si pamäte apoštolov alebo spisy prorokov, pokiaľ to čas dovolí…“ (Apológia I, 67)

Podobne ako v Didaché, aj Justín hovorí o stretávaní sa pri príležitosti slávenia Pánovej večere v nedeľu. Nemôže to byť náhoda, že najstaršie pramenné zmienky hovoria o Pánovej večeri slávenej v tento deň. Prečo to Jehovovi svedkovia nikde neuvádzajú?

Apokryfy

O slávení Pánovej večere sa hojne zmieňujú aj apokryfy. Tieto mimobiblické spisy sú pre nás dôležité z toho hľadiska, že sú svedectvom toho, aké rozličné predstavy „kolovali“ medzi ranými kresťanmi. Niektoré z nich – Skutky JánaSkutky Tomáša – spomínajú slávenie Pánovej večere. Žiadna z týchto správ neobsahuje zmienku o tom, že by sa mala sláviť v konkrétnom čase, nie to raz ročne. Pre tieto pasáže je charakteristická spontánnosť a situačnosť Pánovej večere, bezohľadu na spôsob slávenia a jeho význam.  (Viac o význame eucharistie v apokryfných knihách pozri František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 157-161)

Čo vieme o Pánovej večeri?

Na záver by sme uviedli ešte niekoľko vyjadrení odborníkov, ktoré určite nenájdete v publikáciach Spoločnosti Strážna veža, ale mali by ste o nich vedieť:

„Táto hostina, oslobodená od židovského obradu, sa istotne konala častejšie než ročne, možno týždenne. (Sk 20,7.11) Ale o tom vieme veľmi málo, podobne, ako nemôžeme v mnohých textoch rozhodnúť, či ide o obyčajné lámanie chleba, alebo o vlastnú eucharistiu (Sk 27 35 a už Lk 24,30.35).“ (Xavier, Léon-Dufour: Slovník biblickej teológie, Trnava : Dobrá kniha, 2015, s. 172)

The New International Dictionary of the New Testament Theology v 2 zväzku venuje heslu Pánova večera rozsiahlu pozornosť. Prekvapivo, až na troch miestach odborníci popierajú priamo tvrdenia svedkov:

„Pánova večera, od začiatku oslavovaná denne alebo týždenne nemala žiadny odkaz na Pesach slávený raz ročne…“ Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 527-528

„Neexistuje ani najmenší dôkaz, že by sa Pánova večera slávila ako Pesach raz ročne.“ Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 531

„Neexistuje dôkaz, aby sme interpretovali Pánovu večeru ako Pesach.“  Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 531

Takmer identické stanoviská nájdeme aj v Novom Ungerovom biblickom slovníku:

„Pesach bol každoročný sviatok, ale v prípade nového sviatku (Pánovej večere) nebolo stanovené žiadne pravidlo pokiaľ ide o čas alebo frekvenciu slávenia, hoci príkaz „kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“ (1 Kor. 11:25) naznačuje častejšie slávenie. Zdá sa, že oslava Pánovej večere bola prvými učeníkmi vykonávaná denne v súkromných domoch (Skutky 2:46)“ R. K. Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper.

Podobne aj pri hesle Posledná večera v The Baker Illustrated Bible Dictionary autori píšu:

„V ranej cirkvi sa toto pamätné jedlo stálo neoddeliteľnou súčasťou spoločenstva a uctievania prvých kresťanov.“ Heslo Last Supper v Tremper Longman III (ed.) : The Baker Illustrated Bible Dictionary. Michigan : BakerBooks, 2013.

Vedúci zbor svojich členov zavádza, pretože im zatajuje, čo dnes vieme o slávení Pánovej večere a aké stanoviská zastávajú odborníci. Ak by sme však vyhodili všetky citáty odborníkov z tohto článku, stále sa môžeme opierať o zdravý rozum. Pokiaľ nikde v NZ autori vyslovene tak, ako to robí dnes vedúci zbor, nenariaďujú  raným kresťanom, aby slávili Pánovu večeru raz ročne, akým právom to robia Jehovovi svedkovia?


„Niekedy je mlčanie významné, inokedy nie. Je ťažké povedať, čo robiť s mlčaním väčšiny Nového zákona ohľadom Pánovej večere. Možno je to len zhoda času a okolností. Nebola potreba riešiť túto záležitosť.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 95


Ak to bolo také dôležité, ako tomu prisúdzujú svedkovia pozornosť, prečo máme až tak zúfalo málo zmienok o presnom priebehu tejto udalosti? Prečo sa musia svedkovia silou mocou odlišovať, hoc aj za cenu pravdy? Chorobná túžba poskytnúť na všetko jednoznačnú a absolútnu odpoveď vedie Jehovových svedkov k tomu, že vyslovujú kategorické verdikty tam, kde by mali byť ticho a s pokorou prijať a povedať: „nevieme.“

Záver

Knihy Nového zákona nikde neupresňujú, ako často sa má Pánova večera sláviť. Oveľa dôležitejšie je, čo táto udalosť znamenala a znamená pre kresťanov. Kto sa hlbšie zaoberá výskumom Pánovej večere v učení Jehovových svedkov si uvedomí, že interval slávenia raz ročne je ešte malým až malicherným problémom oproti tomu, čo vedenie Jehovových svedkov urobilo s významom tejto udalosti. V nasledujúcom článku sa pozrieme hlbšie na učenie o 144 000 pomazaných, iných ovciach a pokúsime sa zodpovedať otázky, či má skutočne prijímať symboly len úzka skupina kresťanov. Vrátime sa do dejín Bádateľov Biblie, konkrétne k postave J. F. Rutherforda, ktorý urobil niečo, čo by sa opovážil urobiť len málokto s následkami, ktoré si milióny Jehovových svedkov vôbec neuvedomujú. Viac sa o tom dočítate v nasledujúcom článku.


Zoznam použitej odbornej literatúry:

  • Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000
  • Barth, Ehrman: The Apostolic Fathers (vol. 1), London : Harvard University Press, 2003
  • Ben Witherington III : Conflict & Community in Corinth. A Socio-Rhetorical Commentary on 1 and 2 Conrinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Co., 1995
  • Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007
  • Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976
  • Craig S. Keener : An Exegetical Commentary (vol. 1). Michigan : Baker Academic, 2012
  • DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017
  • Ernst Haenchen : The Acts of the Apostles. A Commentary. Philadelphia : The Westminister Press, 1971
  • František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004
  • Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988
  • Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988
  • Heslo Last Supper v Tremper Longman III (ed.) : The Baker Illustrated Bible Dictionary. Michigan : BakerBooks, 2013
  • Heslo Lord’s Supper v Paul J. Achtemeier (ed.) : The Harper Collins Bible Dictionary (Revised Edition). New York : HarperCollins Publishers Inc., 1996, s. 622-624
  • Charles Kingsley Barrett: Acts 1-14 (International Critical Commentary). Scotland : T&T Clark Ltd., 1994
  • Charles Kingsley Barrett: A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002
  • James D. G. Dunn : The Acts of the Apostles. Michigan : William B. Eermans Publishing company, 1996
  • Joachim Jeremias : The Eucharistic Words of Jesus. London : SCM Press Ltd, 1966
  • Joel B. Green : The Gospel of Luke (The New International Commentary on the New Testament), Cambridge : William B. Eermans Publishing Company Grand Rapids, 1997
  • Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008
  • Kapitola Večeře PáněPetr Pokorný – Ulrich Heckel : Úvod do Nového zákona. Přehled literatury a teologie. Praha : Vyšehrad, 2013, s. 176-184
  • Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992
  • Mikeal C. Parsons : Acts (Commentaries on the New Testament). Michigan : BakerAcademic, 2008
  • Mireia Ryšková : Doba Ježíše Nazaretského. Historicko-teologický úvod do Nového zákona. Praha : Karolinum, 2010
  • Robert F. O’Toole, heslo Last Supper.The Anchor Bible Dictionary. Yale University Press, 1992, s. 234-241
  • Roland Kenneth Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper
  • Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary, vol. 8 (Matthew, Mark, Luke). Michigan : Regency Reference Library. 1984
  • Xavier, Léon-Dufour: Slovník biblickej teológie, Trnava : Dobrá kniha, 2015
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp

3 komentáre

    • Ďakujeme za spätnú väzbu, ako ste napísali, je potrebné overovať, čomu veríme, vždy a stále a byť pripravení prehodnotiť svoje názory, aj keď nám to nemusí vyhovovať. Prajem všetko dobré 🙂

  1. Velmi posobive a detailne. Kazdopadne ma to utvrdilo v tom, co som uz vedel o spojitosti medzi lamanim chlebov a Panovou vecerou. Je smutnym faktom, ako vo veducom zbore prekladaju lamanie chleba v prislusnych pasazach v Skutkoch. Nemozem si pomoct, ale ide o jednoznacny zamer zastriet skutocnu pravdu, ako sa slavila Panova vecera a ako casto.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Uverejniť komentár