Naozaj je oslava narodenín „nebiblická“?

Jehovovi svedkovia neoslavujú narodeniny. Zakazujú to svojim deťom a ktokoľvek, kto by ich oslavoval, bude z ich náboženstva vylúčený. Už len tieto dôvody sú dostatočne závažné na to, aby sme preskúmali, či sú výhrady svedkov voči sláveniu narodenín založené na relevantných dôkazoch a argumentoch

Kľúčové slová: #Jehovovi svedkovia #Jehovisti #svedkovia Jehovovi #narodeniny

Pre Jehovových svedkov je úplne samozrejmé, že oslava narodenín je nebiblická a Bohu sa nepáči. Je to jedna z prvých vecí, ktoré sa potenciálny záujemca o vieru svedkov dozvie. V knihe „Zachovávajte sa v Božej láske“  (vydali Jehovovi svedkovia) je v kapitole s názvom Oslavy, ktoré sa Bohu nepáčia venovaná pozornosť popri viacerých sviatkoch aj narodeninám (odseky 9-12). Pozrime sa bližšie na argumenty, ktoré používajú svedkovia vo svojej kritike.

Argument č. 1 – Narodeniny sa v Biblii spomínajú len v zlom svetle

Biblia obsahuje dve správy o slávení narodenín (1. Mojž. 40:20-22; Mar. 6:21-29). V oboch prípadoch ich oslavoval kráľ a v oboch prípadoch bol niekto zabitý. Jehovovi svedkovia na základe toho usudzujú, že keďže počas narodenín niekto zomrel, narodeniny ako také sú v Božích očiach nesprávne, lebo sa spomínajú v Biblii výlučne len v negatívnom svetle. Pre mnohých svedkov je to vyriešená záležitosť a ďalej sa nad tým nezamýšľajú. Problém však spočíva v tom, že vyššie uvedené vysvetlenie nespĺňa kritériá a štruktúru logického argumentu. Jeho nesprávnosť pochopíme lepšie, keď logiku vysvetlenia aplikujeme na podobné situácie. Ak by sa napríklad v Biblii spomínala svadba či výročie svadby – a počas nich by sa odohralo niečo negatívne – zakazovali by sme svadby? Prenesme túto logiku aj do bežného života: ak cestujem na dovolenku a počas dovolenky v mojom okolí bude mať niekto nehodu – hoci aj opakovane – znamená to, že kvôli tomu prestanem chodiť na dovolenky? Budeme z toho vyvodzovať, že cestovať na dovolenku je nesprávne?

V čase spisovania Starého zákona okolité národy – čoho je aj zmienka v 1. Mojž. 40:20-22 dôkazom – bežne oslavovali narodeniny. Ak by to bolo niečo pre Židov z náboženského hľadiska neprijateľné a pre Boha nežiadúce, prečo o tom nenachádzame žiadne konkrétne zmienky v Starom zákone? Ten sa predsa v mnohých oblastiach zaoberá viacerými detailmi a varuje Židov pred tým či oným „pohanským“ zvykom.

To, čo robia Jehovovi svedkovia z hľadiska argumentácie nesprávne je, že celú udalosť a jej význam zredukujú na negatívum, ktoré bolo sprievodným, no z hľadiska funkcie nie hlavným javom. Ide tiež o generalizujúcu (zovšeobecňujúcu) argumentáciu, ktorá jeden z významov povýši nad všetky ostatné. Kto však má právo rozhodnúť, či budeme vnímať narodeniny hlavne takto a nie ináč? Nikde sa nepíše, že by sa narodeniny oslavovali preto, aby bol niekto zabitý. Podstatou narodenín nie je niekomu ublížiť ani zobrať život. V oboch biblických prípadoch šlo o narodeniny kráľov, ktorí tak konali z pozície vlastnej moci.

Argument č. 2 – Raní kresťania neoslavovali narodeniny

V 10. odseku pisateľ knihy „Zachovávajte sa v Božej láske“ cituje The World Book Encyclopedia: „: „Raní kresťania… považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk.“ Tento argument pôsobí už závažnejšie a určite má svoju argumentačnú silu oproti predchádzajúcemu, ktorý už len trochu kriticky zmýšľajúci človek nemôže považovať za relevantný. Napriek tomu aj tento argument záležitosť neuzatvára. Prečo?

Pojem raní kresťania je veľmi široký, pretože zahŕňa obdobie vyše troch storočí. Zmienky o odmietaní osláv narodenín kresťanmi pochádzajú z neskoršieho obdobia (nie z 1. stor.), čo je už podľa svedkov obdobie, keď sa kresťanstvo kontaminovalo pohanstvom a gréckou filozofiou. Z hľadiska argumentácie v podstate svedkovia selektívne vyberajú z ranokresťanských dejín fakty, ktoré vyhovujú ich teológii (kresťania neoslavovali narodeniny), no súčasne tých istých kresťanov považujú za odpadlíkov, ktorí odbočili od pravého kresťanstva (napr. viera v dušu, Ježišovo božstvo, nepoužívanie Božieho mena). Realita je taká, že o vzťahu prvých generácií kresťanov v 1. stor. k sláveniu narodenín nemáme žiadne informácie. Táto „neprítomnosť“ informácií je však sama o sebe veľmi dôležitým argumentom, ktorý by Jehovovi svedkovia mali zohľadňovať. Prečo?

Socha Alexandra Veľkého v Tesalonikách

Od čias helenizácie Palestíny Alexandrom Veľkým (356 – 323 pred n. l.) a ďalšími generáciami helenistických panovníkov boli Židia vystavení masívnemu vplyvu gréckej a neskôr rímskej kultúry. Správy Josepha Flavia a 2 kníh Makabejských nás nenechávajú na pochybách, že Židia sa proti grécko-rímskym kultúrno-náboženským praktikám, ktoré boli v rozpore s ich náboženskou praxou, vedeli tvrdo postaviť. Napriek tomu v prameňoch z tejto epochy nenachádzame žiadne zákazy slávenia narodenín. Do helenistickej klímy sa narodil aj Ježiš, v jej kontexte vznikal Nový zákon a účinkovali prví kresťania. Ak by bola oslava narodenín taká nebezpečná pre duchovnosť prvých kresťanov, prečo sa jej nevenuje ani jedna novozákonná kniha? Prečo apoštol Pavol – apoštol pohanov – ktorý sa na viacerých miestach vo svojich listoch venuje kultúrno-náboženským stretom kresťanov s antickým pohanstvom, nikde ani slovkom nezmieňuje, prečo je pre kresťanov neprijateľné oslavovať narodeniny? Realita je taká, že v jednom zo svojich listov Pavol varuje pred tým, aby kresťania nesúdili nikoho pre to, čo je, pije či aké sviatky oslavuje. Tým textom je Kolosanom 2:16.

Ešte skôr ako ho tu odcitujeme, musíme čitateľov varovať, že revidovaný preklad Biblie Jehovových svedkov z roku 2019 zahmlieva pôvodný význam tohto textu. Zatiaľ čo predchádzajúci preklad svedkov ostal gréckemu textu presne verný, neskresľoval ho a bol v zhode aj s ostatnými odbornými prekladmi, revidovaný preklad „chytrácky“ pozmenil význam tak, aby sa Jehovovým svedkom pri čítaní ani náhodou nevybavila spojitosť s oslavou sviatkov. Ako dôkaz prikladáme zoznam prekladov v slovenčine (zdôraznené autorom):

Ekumenický preklad: „Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty.“

Katolícky preklad: „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty,“

Roháčkov preklad: „Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty,“

Evanjelický preklad: „Nech vás teda nikto neposudzuje ani pre jedenie a pitie, ani pre sviatky, novomesiace alebo pre soboty,

Botekov preklad: „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novomesiac alebo soboty.

Preklad nového sveta Svätých Písiem (1991): „Preto nech vás nikto nesúdi pre jedlo a pitie alebo pre nejaký sviatok alebo zachovávanie novmesiaca či sabatu

Biblia – preklad nového sveta (revidovaný, 2019): „Nech vás teda nikto nesúdi pre to, čo jete alebo pijete, alebo preto, že nezachovávate sviatky, novmesiace či sabaty.

Revidovaný preklad z roku 2019 zavádzajúco vkladá do textu význam, ktorý v podstate „nahráva“ Jehovovým svedkom v ich odmietaní sviatkov. V skutočnosti však text nehovorí o nezachovávaní sviatku.  Posolstvo je oveľa otvorenejšie – kresťania sa nemajú nechať nikým súdiť preto, čo jedia/nejedia, pijú/nepijú, oslavujú/neoslavujú. Pavol ponecháva v tomto prípade právo slobodnej voľby na kresťanovi, ktorý nemá podliehať vonkajším vplyvom. O kresťanskej slobode existuje v pavlových listoch mnoho zmienok. Limitmi osobnej slobody je sloboda a svedomie druhého kresťana, ani to však neplatí kategoricky, pretože v konečnom dôsledku sa kresťan zodpovedá Bohu. Nižšie uvádzame niekoľko textov, ktoré si čitatelia môžu vyhľadať a urobiť vlastný záver, čo všetko zahŕňa kresťanská sloboda:

,,15 Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik.“ 1. Kor 2: 15

,,23 Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. 24 Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému. 25 Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať, 26 lebo: Pánova je zem i všetko,čo ju napĺňa. 27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať. 28 Ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám!“, nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu; 29 nemyslím pre vaše svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Veď prečo má moju slobodu súdiť svedomie niekoho iného? 30 Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, za čo ďakujem? 31 Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ 1. Kor 10:23-31

,,3 Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám seba nesúdim. 4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. 5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.“ 1. Kor 4: 3-5

,,1 Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ Gal 5:1

Všetky citáty sú prevzaté z Ekumenického prekladu. Pozrite tiež texty ako 1. Kor 5:13; 6:12; 7:23; 2. Kor 3:17 a Gal 6: 5

To, že Nový zákon nikde nekritizuje narodeniny neznamená, že ich kresťan musí oslavovať. Rovnako z toho však nevyplýva, že ich oslava je zakázaná. Kresťania nepodliehajú žiadnemu písanému zákonu a rozhodujú sa podľa vlastného svedomia. Tým, že Jehovovi svedkovia zakázali svojim členom oslavovať narodeniny, urobili niečo, čo neurobil nikto z apoštolov ani pisateľov Nového zákona. Vedúci zbor svedkov vzal kresťanom možnosť slobodne sa rozhodnúť, či budú alebo nebudú oslavovať narodeniny. Dovolil si dokonca tvrdiť, že ide o niečo, čo sa Bohu nemôže páčiť. Ak by sa to tak veľmi Bohu nepáčilo, asi by to minimálne riešil v Biblii tak, ako sú to schopní riešiť svedkovia v 21. stor. vo svojich publikáciach.

Aj keby Biblia zakazovala sláviť narodeniny a dokonca aj raní kresťania by sa im vyhýbali, stále to pre dnešných kresťanov nie argument, aby dnes – v 21. stor. – narodeniny neoslavovali. Prečo?

Argument č. 3 – Narodeniny majú pohanský pôvod

Argumentácia pohanským pôvodom je v diapazóne argumentov Jehovových svedkov veľmi obľúbená a často používaná. „Hon“ na pohanský pôvod spôsobil, že svedkovia sú neraz nútení zisťovať, či zvyk, udalosť alebo sviatok nemá spojitosť s nejakým iným náboženstvom (všeobecne ich nazývajú pojmom pohanské). Ak má niečo pohanský pôvod, je to a priori pre Jehovovho svedka neprípustné. Táto argumentácia je tak často a dlhodobo pretláčaná do myslí svedkov, že je veľmi ťažké im vysvetliť, prečo je to opäť z hľadiska argumentácie a logiky nesprávne uvažovanie.


,,Prečo by malo niekoho zaujímať, aký význam niečo malo v minulosti?“


To, že niečo malo v minulosti nejaký význam a funkciu neznamená, že to automaticky má aj dnes. Veci samé o sebe nie sú nositeľom žiadnych významov, ale sme to práve my, ľudia, kto im význam prisudzuje. Preto v jednej kultúre môže mať tá istá vec či udalosť iný význam ako pre spoločenstvo inej kultúry. Svedkovia však narábajú s významami ako so statickými – nezmeniteľnými veličinami, ktoré vec, jav alebo udalosť sprevádzajú neustále. Akoby ich sémanticky (významovo) zmrazili – archivovali v čase. Prečo by nás však malo zaujímať, aký význam mali narodeniny pre starovekých Grékov či Rimanov, keď: 1. nežijeme v staroveku 2. nie sme Rimania ani Gréci a 3. neprisudzujeme narodeninám význam, ktorý im prisudzovali ľudia v staroveku? Kto v našom spoločenskom a kultúrnom kontexte vidí v oslave narodenín spojitosť s nejakým antickým duchom? (Rozhovory z Písma odkaz na citát tu) Kto si z bežne oslavujúcich ľudí vybaví pri narodeninách fakt, že narodeniny sú dôležitým sviatkom pre satanistov? („Zachovajte sa v božej láske“ odkaz na citát tu) Prečo sa máme vracať do minulosti a hľadať tam významy, ktoré už pre nikoho nie sú záväzné? Mnohé veci, ktoré svedkovia bežne robia, majú pohanský pôvod a nikto z nich to nerieši. Patria sem napríklad samotné sobáše, ktoré sa v najstarších dobách spájali s uctievaním božstva, svadobné obrúčky či svadobná cesta. Ak by sme logiku Jehovových svedkov aplikovali aj na samotnú Bibliu, museli by sme zavrhnúť aj ju, pretože uctievanie Jahveho v Starom zákone „preberá“, resp. je zhodné s množstvom „pohanských“ prvkov okolitých národov, ktoré existovali v staroveku ešte skôr, ako vznikli Židia (mäsité obety, kňažstvo slúžiace v chráme, chrám uctievania či viacero kultických zákonov, ktoré mali Židia spoločné s Kanaánčanmi).

Na medzinárodných zjazdoch Jehovových svedkov je bežným javom vidieť svedkov z celého sveta v ich tradičných odevoch, prípade aj s predmetmi, ktoré sa vzťahujú k ich kultúre. Uvedomuje si však niekto zo svedkov, že celá tzv. tradičná kultúra je presiahnutá náboženským pozadím, ktoré v minulosti kultúru „tvorilo“? Že kultúra zbavená náboženstva je len moderným vynálezom posledných zhruba dvoch storočí? Že náboženstvo a kultúra boli v minulosti de facto na nerozoznanie a tvorili synonymné označenia pre spôsob života určitého etnika? Kto a na základe akých kritérií rozhodne alebo „zmeria“, aká miera „pohanskosti“ je ešte únosná a kedy už je to na zákaz?

Argument č. 4 – Oslavou narodenín vyzdvihujeme sami seba a nie Jehovu!

Podľa Jehovových svedkov je problém v oslavovaní narodenín aj v tom, že ide o udalosť zameranú primárne na človeka. Preto napríklad citujú knihu The Lore of Birthdays, kde sa píše: “ „Iné sviatky pôsobia na srdce, ale narodeniny pôsobia na ego.“ Aj v tomto prípade možno aplikovať logiku z argumentu č. 3 – kto určuje, aký je hlavný význam nejakej udalosti? Zamyslíme sa prosím hlbšie nad tým, čo vlastne svedkovia robia. Ak nás niekto často chváli, môže to pôsobiť na naše ego, a to tak, že si začneme o sebe namýšľať viac, ako by sa patrilo. V tomto prípade spojitosť medzi prílišnou chválou a našim egom je zjavná, hoci ani to nemôžeme zovšeobecňovať. A teraz sa vráťme k narodeninám. Ako pôsobí na ľudské ego to, že si človek pripomína to, že sa narodil? Oslava narodenín z nás robí pyšnejších či egocentrickejších ľudí? Súhlasil by niekto, kto bežne oslavuje narodeniny s takýmto tvrdením?

Žiaľ, aj v tomto prípade platí, že sa nasilu a umelo vytvára negatívny obraz len preto, aby sa daná udalosť v mysliach Jehovových svedkov zhnusila. Narodeniny sa oslavujú po celom svete a ich priebeh nie je všade rovnaký podobne ani ako ich významy, ktoré sa môžu líšiť od jednotlivca k jednotlivcovi. Veriaci kresťan môže túto príležitosť využiť na to, aby si pripomenul svoju vďačnosť Bohu za to, že sa mohol narodiť – dar života. Dieťa, hoci už aj dospelé, môže využiť túto príležitosť, aby vyjadrilo svojim rodičom vďačnosť za život, ktorý mu dali či za roky starostlivosti. A darčeky? Darmi ľudia z blízkeho okolia môžu vyjadrovať „oslávencovi“ vďačnosť za vzťah, ktorý s ním majú či za zážitky, ktoré s ním prežili. Zdá sa to ako ideál, ktorý aj tak nikto nežije? To už je problém ľudí, nie samotného sviatku. A môže niekto s rukou na srdci tvrdiť, že takto niekde niekto narodeniny neoslavuje? Jehovovi svedkovia radi upozorňujú na to, aby ich členovia nemali „negatívne myslenie“. Pokojne túto logiku môžu aplikovať aj v prípade narodenín a s úsmevom na tvári – a hlavne „pozitívne“ – vidieť na narodeninách to dobré, čo ľuďom prinášajú, a nie oháňať sa satanistami a ich chápaním narodenín, starovekým špiritizmom či egocentrizmom oslavujúcich.

Záver – Nechoďte nad to, čo je napísané (1. Kor 4:6)

Jehovovi svedkovia verejne deklarujú, že ich učenie je prísne založené na Biblii. Vyššie uvedené informácie však ukazujú, že v prípade zákazu osláv narodenín pod hrozbou exkomunikácie idú ďaleko nad to, čo sa o narodeninách dozvedáme z Biblie. Na základe nesprávne uplatňovanej logiky, zveličovania či prehliadania ďalších dôležitých súvislostí dospeli k nebiblickému  názoru, ktorý, žiaľ, vyžadujú od ôsmich miliónov Jehovových svedkov po celom svete. Zatiaľ čo dospelí túto tému vzhľadom na seba neriešia, deti svedkov – obzvlášť tie najmenšie – čelia neraz posmechu, šikane a hlavne nepochopeniu zo strany detí či učiteľov. Deti svedkov sú vystavené nadmernému stresu pri vysvetľovaní, prečo nikoho nepozývajú na svoju oslavu, prečo nedávajú ostatným darčeky či nenavštevujú ich oslavy. Tento stres sa opakuje pravidelne aj niekoľkokrát v priebehu školského roka. A to všetko len preto, že niekto rozhodol o tom, čo sa Bohu nepáči.
(Kam až sú Jehovovi svedkovia schopní zájsť potvrdzuje nasledujúce video na stránke jw.org od minúty 24:11 po 29:45. Vo videu odmieta mladý chlapec podpísať narodeninovú kartu pre svojho vážne chorého spolužiaka, a to len preto, pretože on „neoslavuje narodeniny“. Podpísanie narodeninovej karty je v logike Jehovových svedkov aktom oslavovania narodenín. V jednoduchej narodeninovej kartičke je schopný vedúci zbor Jehovových svedkov vidieť kompromis vo viere, niečo,  čo sa rozhodne Jehovovi nepáči!)


„Kto a na základe akých kritérií rozhodne alebo „zmeria“, aká miera „pohanskosti“ je ešte únosná a kedy už je to na zákaz?“


Cieľom tohto článku nebolo nikoho presvedčiť, aby začal oslavovať narodeniny. Väčšina svedkov si vyššie uvedené informácie nielenže neprečíta (svedkovia si nesmú čítať žiadnu kritiku svojho náboženstva), ale ani ich nepresvedčia. Prečo? Žiaľ, pre svedkov je záväzná tá „logika“, ktorú zadefinoval a presadzuje vedúci zbor a nie ako sa bežne uplatňuje v logike a kritickom myslení. Dokonca aj kritické myslenie pre nich znamená niečo negatívne a buričské oproti jeho hlavnému a bežne používanému významu. Máloktorý Jehovov svedok sa vážne zamýšľa nad tým, že jeho vnímanie „normálnosti“ je prísne ovplyvňované tým, čo publikácie Spoločnosti Strážna veža definujú ako „normálne“. Do tejto sféry patrí aj rozlišovanie toho, čo je správne/nesprávne, dobré/zlé. Svedkovia sa plošne podriaďujú umelo vytvorenej „morálke“, ktorá je vždy uprednostnená pred osobnými preferenciami. Keďže všetci ostatní na slovo prijímajú myšlienku, že narodeniny sú v Božích očiach „nesprávne“, jedinec sa len ťažko vzoprie „davu“. Za takýchto okolností je len malá pravdepodobnosť, že sa človek začne vážne, otvorene a kriticky zamýšľať nad správnosťou a logickosťou tvrdení vedúceho zboru. Myslenie jednotlivca na podvedomej úrovni vždy podlieha „kolektívnej pravde“ kodifikovanej ústredím v Amerike.

Táto záverečná úvaha platí nielen v prípade uvažovania Jehovových svedkov o narodeninách, ale všeobecne pri ktorejkoľvek inej téme, ktorá zohráva dôležitú rolu v učení svedkov. Na záver už len dodávame, že tam, kde Biblia mlčí, mal by mlčať aj vedúci zbora Jehovovi svedkovia.

Záverečná poznámka: V článku sme nerozoberali historické súvislosti, ktoré viedli k zákazu osláv narodenín a iných sviatkov druhým prezidentom Spoločnosti Strážna veža J. F. Rutherfordom. Takýto rozbor by si vyžadoval detailnejšiu analýzu povahy a myslenia Rutherforda a celkového náboženského smerovania Bádateľov Biblie (neskôr Jehovových svedkov). Rovnako sa v článku nevenuje početným citáciám z odborných diel, ktoré svedkovia používajú na to, aby potvrdili „pohanský pôvod“ narodenín.

Zaujal Vás tento článok? Podporte nás!

Zdroj obrázkov: Pixabay.com

One thought on “Naozaj je oslava narodenín „nebiblická“?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *