Jehovovi svedkovia sú na prvý pohľad známi svojím pokojom, presvedčením a oddanosťou. Málokto však tuší, že za týmto obrazom sa podľa niektorých odborných výskumov skrýva jeden z najvyšších výskytov psychických porúch medzi náboženskými skupinami.
Americký psychológ a religionista Jerry Bergman vo svojej analýze s názvom Paradise Postponed… and Postponed zhromaždil výsledky viacerých štúdií od 40. rokov 20. storočia až po 90. roky. Jeho záver je jasný: „Miera duševných porúch medzi Jehovovými svedkami je niekoľkonásobne vyššia než v bežnej populácii“, pričom poukazuje na rozsiahly súbor empirických dát zo Švédska, z Nórska, USA i Nemecka.
Psychózy, úzkosti a stíhanie „vnútorného nepriateľa“
Jedna z najstarších štúdií, ktorú Bergman cituje, pochádza zo Švédska: „Zo 126 Jehovových svedkov, ktorých skúmal Gosta Rylander, bolo 51 diagnostikovaných ako neurotických, 42 ako psychotických a 32 ako mentálne retardovaných.“ Už v roku 1946 bol zaznamenaný päťnásobne vyšší výskyt psychických porúch oproti bežnej populácii. Podobné zistenia priniesla aj americká štúdia z roku 1949, podľa ktorej boli svedkovia diagnostikovaní ako psychotickí až 17-krát častejšie než zvyšok populácie.
Výskumníci sa zhodujú, že príčiny sú dve: niektorí ľudia s psychickými ťažkosťami sa k svedkom pridávajú v nádeji na pomoc a poriadok, no samotné prostredie organizácie môže tieto ťažkosti ďalej zhoršiť. Ako uvádza terapeut Havor Montague, „asi 10 až 16 % členov priemerného zboru potrebuje vážnu psychologickú pomoc, aj keď to dokážu pred vonkajším svetom veľmi dobre skrývať.“
Učenie, ktoré sa mení – a ničí
Jednou z hlavných príčin psychickej záťaže je podľa Bergmana nestálosť učenia spoločnsoti Watchtower Society. Učenia o vakcínach, transfúziách krvi či transplantáciách sa v minulosti diametrálne menili. „V roku 1967 boli dokonca rohovkové či obličkové transplantácie zakázané ako forma kanibalizmu, v roku 1980 boli zrazu povolené,“ vysvetľuje autor.
Tento typ „doktrinálneho prešmyku“ podľa Bergmana ničí dôveru členov:
„Pocit viny a hnevu je bežným dôsledkom viery, že váš manžel či dieťa zomreli preto, lebo ste poslúchli učenie, ktoré neskôr samotná cirkev uznala ako mylné.“
Odopieranie kontaktu s okolitým svetom
Svedkovia sú vychovávaní k presvedčeniu, že svet mimo organizácie je ovládaný Satanom. Sviatky, oslavy, politické či občianske aktivity sú zakázané. Mladí členovia tak vyrastajú v sociálnej izolácii. Tí, ktorí z organizácie vystúpia, sú formálne „odrezaní“ od komunity – a často aj od rodiny.
„Odchod často vedie k vylúčeniu, čo znamená, že dotyčný musí prerušiť všetky zmysluplné vzťahy s prakticky každým, koho pozná,“ objasňuje Bergman. Takýto odchod preto mnohí psychologicky nezvládnu – a ostávajú, aj keď už neveria.
Koniec sveta, ktorý neprichádza
Zvláštnu úlohu zohráva aj opakované zlyhanie prorockých predpovedí. Organizácia roky učila, že Armagedon príde „ešte za života generácie z roku 1914“. V roku 1995 ale došlo k zásadnému obratu. Ako to ironicky zhrnul magazín Newsweek: „Všetky stávky na tisícročie sú zrušené.“
Tisíce členov, ktorí sa vzdali rodiny či rodičovstva v nádeji na večný život „už čoskoro“, ostali zmätení, zlomení a zatrpknutí. Ich duševné zdravie tak podkopáva nesplnený prísľub, ktorý bol zároveň dôvodom, prečo vôbec vstúpili do tohto náboženstva.
Útek do ticha
Mnohí, ktorí z organizácie odišli, sa stali ateistami. Iní sa uchýlili k inej náboženskej viere. Bergman svoju štúdiu uzatvára takto: „Niektorí majú to šťastie, že nájdu skutočné duchovné a psychologické uzdravenie.“ No zároveň dodáva, že prechod späť do normálneho života je často dlhý, bolestivý a len zriedka úplný.
Jehovovi svedkovia nie sú jedinou skupinou, kde sa stretáva náboženský idealizmus s psychologickou realitou. Ich prípad je však výnimočný v rozsahu izolácie, kontroly a doktrinálnych obratov. Ich príbeh je tak nielen o nádeji v raj, ktorý stále neprichádza, ale aj o nesplnených sľuboch, ktoré zanechávajú trvalé rany na duši.
Záverečná poznámka: Informácie v článku vychádzajú zo staršej štúdie, ktorá bola publikovaná v roku 1999, a preto nemusí odzrkadľovať súčasný stav.
Zdroj: Bergman, Jerry. (1996). PARADISE POSTPONED… AND POSTPONED: Why Jehovah’s Witnesses Have a High Mental Illness Level.
