Jehovovi svedkovia sa dlhodobo profilujú ako náboženská skupina odmietajúca politickú angažovanosť. Tvrdia, že nie sú časťou tohto sveta a ich vernosť patrí výhradne Bohu. No v skutočnosti sa – ako ukazuje historická analýza profesorky Zoe Knoxovej, odborníčky na náboženské dejiny svedkov – politickým dejinám nevyhli, ale priamo ich čítali ako znamenia konca sveta.
Od roku 1946 až do pádu železnej opony interpretovala Spoločnosť Strážna veža globálne dianie prostredníctvom proroctiev z knihy Daniel. Dva geopolitické bloky – USA a ZSSR – boli považované za „dvoch kráľov“ z 11. kapitoly tejto biblickej knihy. Podľa výkladu Jehovových svedkov sa súperenie oboch veľmocí malo skončiť nie dohodou, ale Božím zásahom počas Armagedonu.
„Sovietsky zväz vstúpil do topánok Nemecka ako nový kráľ severu,“ písalo sa Strážnej veži v roku 1958. „Jeho cieľom je svetová nadvláda – a presne to predpovedá Písmo.“ Komunizmus bol v literatúre organizácie označovaný ako „zrazená krv“, „zločin proti Bohu“ či „bezbožný systém, ktorého pád je nevyhnutný“. Rovnako negatívne však boli vnímané aj Spojené štáty. Oba bloky boli nástrojom Satana, a preto nebolo možné postaviť sa na stranu ktoréhokoľvek z nich.
Koniec vojny a ticho
Keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, mnoho amerických evanjelikálov oslavovalo „víťazstvo kresťanskej Ameriky nad ateistickým impériom“. Jehovovi svedkovia však zostali zdržanliví. Ich učenie totiž nedovoľuje vnímať víťazstvo jednej veľmoci ako dôkaz pokroku, pretože jedinou záchranou má byť Božie kráľovstvo.
Strážna veža v tom čase napísala:
„Akékoľvek ľudské snahy o zjednotenie rozdeleného sveta nedokážu odstrániť sebeckosť ani urobiť zo zeme raj.“
Tým však vznikol náboženský problém, ktorý bolo potrebné čo najskôr vyriešiť. Proroctvo o dvoch kráľoch stratilo oporu v realite. V rokoch 1992 až 1999 sa v publikáciách organizácie o tejto téme takmer vôbec nepísalo – čo je výrazná zmena oproti predchádzajúcim desaťročiam, keď bol každý diplomatický konflikt medzi USA a ZSSR vnímaný ako ďalší krok k Armagedonu.
Až v roku 1999 sa k tejto téme organizácia opäť vrátila, tentoraz vo forme novej knihy Venuj pozornosť Danielovmu proroctvu!, kde priznala, že kráľ severu – teda protivník USA – zatiaľ nie je identifikovaný. „Kto ním bude? Niektorá z postsovietskych krajín? Alebo príde nový aktér?“ pýta sa kniha a dodáva:
„Budúci vývoj ukáže. Je múdre nešpekulovať.“
Profesorka Knoxová vo svojej štúdii ukazuje, že Jehovovi svedkovia zvládli „zlyhanie proroctva“ nie panikou, ale reinterpretáciou. Tým sa potvrdzuje teória, že apokalyptické hnutia, medzi ktoré patria Jehovovi svedkovia, prežívajú nie vďaka presnosti svojich výkladov, ale vďaka pružnosti.
Kým iné náboženské skupiny dnes hľadajú nového nepriateľa v islame, svedkovia takéto „démonizovanie“ odmietajú. V ich literatúre sa islam spomína zriedka a zvyčajne neutrálne. Hlavným nepriateľom zostáva svet ako taký – „organizácia Satana“, ktorá odvracia ľudí od pravého poznania.
„Zánik sovietskeho komunizmu si vyžiadal úplne nové vysvetlenie rivality kráľov. […] Organizácia má výnimočnú schopnosť preformulovať (a v prípade potreby oživiť) neúspešné naratívy a prispôsobiť aktuálne udalosti tak, aby potvrdili výklady biblickej chronológie od Charlesa Taze Russella.“ Zoe Knoxová
Záver: medzi Bibliou a geopolitikou
Knoxovej výskum ukazuje, že Jehovovi svedkovia – napriek deklarovanej apolitickosti – vnímajú dejiny ako neoddeliteľnú súčasť biblickej chronológie. Ich spisy nekomentujú politiku preto, aby sa do nej zapájali, ale aby v nej našli potvrdenie toho, že žijeme v posledných dňoch.
Tento postoj ich robí zvláštnou výnimkou v rámci americkej náboženskej scény: neoslavujú víťazstvo demokracie, nebojujú za zákony, nevolia politikov. Ale ich pohľad na svet je o to radikálnejší – lebo v ňom nevidia záchranu nikde inde mimo neviditeľnej moci Božieho kráľovstva.
