Článok je pokračovaním zo série článkov venovaných kritike a komentovaniu knihy Čisté uctievanie Jehovu obnovené!, ktorú aktuálne študujú Jehovovi svedkovia na svojich zhromaždeniach po celej Zemi. Prvý článok z tejto série si môžete prečítať tu.
Totožnosť ,,jedného komentátora Biblie” odhalená!
V 4. kapitole v 15. odseku pisatelia knihy v poznámke citujú jedného biblického komentátora (zvýraznené červeným):
Ako už býva veľa rokov v publikáciách Spoločnosti Strážna veža zvykom, mená odborníkov ani názvy odborných diel nie sú zväčša uvádzané. Je potrebné upozorniť, že v minulosti tendencia zamlčiavať identitu odborníkov, biblistov či komentátorov bola menej výrazná ako je tomu dnes. 
Pri príprave tohto článku sme sa pozreli bližšie na citát neznámeho komentátora a zistili sme, o koho ide a odkiaľ pisatelia citát prevzali.
Ide o Christophera J. H. Wrighta, misionára a člena konzervatívnej anglikánskej cirkvi All Souls Church (viac o cirkvi, jej učení a sídle tu). Wright sa angažuje v cirkvi ako kazateľ a školiteľ poskytujúci duchovné školenie pastorom. Je vysväteným kňazom cirkvi a autorom viacerých kníh, napríklad aj o Starom zákone. V roku 1970 nastúpil na univerzitu v Cambridge, kde získal titul PhD. Viac o Christopherovi J. H. Wrightovi, o jeho publikačnej činnosti, aktivitách a kresťanskej činnosti sa dozviete tu.
Autori knihy citujú z Wrightovej knihy The Message of Ezekiel: A New Heart and a New Spirit. Kniha je Wrightovým komentárom ku knihe Ezechiel a vyšla v roku 2001. Ako dôkaz uvádzame citát Wrighta v anglickom znení knihy Čisté uctievanie Jehovu obnovené! a pôvodný text z Wrigtovej knihy. Kľúčové pasáže sú zvýraznené červenou:
V angličtine znie komentár: “captures the amazement of the moment more than any other. . . . God is there in Babylon! What comfort!” Vo Wrightovej knihe ho nájdeme na strane 45:
Pri bližšom rozbore citátu vidíme, že je zložený z dvoch častí. Jehovovi svedkovia boli v minulosti už mnohokrát kritizovaní za to, že pri citovaní vytrhávajú z kontextu či spájajú vety, ktoré v pôvodnom texte znamenali niečo iné, resp. spolu nesúviseli. Asi najsmutnejšou ukážkou tejto praxe, je povestná brožúra o trojici s názvom Máme veriť v trojicu? V nej autori na mnohých miestach úmyselne prekrútili veľké množstvo citátov a zmenili pôvodný význam slov, ktoré vyriekli dané osoby. V našom prípade svedkovia vytvorili opäť citát zložený z dvoch častí textu. Keď sa na ne pozrieme bližšie, kontext nie je narušený a obe časti spolu významovo súvisia. Každý čitateľ publikácií Jehovových svedkov by však mal spozornieť pri citátoch anonymných autorov, ktoré sú zložené z dvoch a viac viet oddelených od seba bodkami.
Kniha, na ktorú študijne oddelenie anonymne odkazuje.
Čitateľ si možno kladie otázku, na čo bol dobrý celý tento rozbor, keď sa nepotvrdilo, že by autori knihy citát prekrútili. Cieľom tohto rozboru bolo upozorniť, že Spoločnosť Strážna veža nemá problém s citovaním a prácou s odbornou literatúrou či biblickými komentármi iných cirkví, ktoré sama zároveň považuje za Veľký babylon. Keď vás najbližšie bude niekto kritizovať, že čítate náboženskú literatúru inej cirkvi, môžete uviesť tento príklad s citovaním anglikánskeho misionára a pastora. Keď ju môže čítať redakčné oddelenie vo Warwicku, prečo by ju nemohli čítať aj bežní členovia? Buď platia pravidlá pre všetkých, alebo pre nikoho. Je vrcholom pokrytectva zakazovať či odhovárať bežného Jehovovho svedka od vlastného výskumu z odbornej literatúry či kníh iných cirkví, pokiaľ to bežne robia svedkovia v ústredí vo Warwicku.
Nástupom renesancie a humanizmu začalo byť v Európe zvykom citovať iných autorov a uvádzať ich mená. Malo sa tak zabrániť tomu, aby sa nezamlčalo, kto je autorom myšlienky a výrok sa mohol ľahšie vyhľadať v knihe či v spise daného autora. Táto prax dodnes funguje v akademickom prostredí a má byť garanciou toho, aby sa ľudia mohli slobodne dostať k informáciám a vyhľadať si konkrétny citát, autora či dielo. Vynechávanie mien autorov a názvov ich diel je presným opakom tejto praxe. Ak citujem hodnoverné dielo, v takom prípade nemám čo zatajovať a nemám mať problém uviesť meno autora. Je pravda, že literatúra Jehovových svedkov nemá ambíciu mať odborný charakter, no pokiaľ sa už pisatelia rozhodnú niekoho citovať, majú povinnosť uvádzať jeho meno a názov diela. Keď porovnáme túto prax anonymizovať mená autorov a ich spisov s bežne rozšíreným spôsobom citovania či už v publicistike, náboženskej literatúre či v odbornej spisbe, je to nanajvyš podozrivé, prečo korporácia Strážna veža má potrebu neuvádzať svoje zdroje verejne.
Ušiam Jehovových svedkov sa však ľahšie počúva, že ,,nejaký biblista/nejaký komentátor povedal” ako “predstaviteľ anglikánskej cirkvi Christopher J. H. Wright vo svojom komentári ku knihe Ezechiel povedal…“. Vyvolávalo by to príliš veľa otázok a pozornosti, prečo vedúci zbor umožňuje v pokrme v pravý čas od Jehovu citovať anglikánskeho duchovného a siaha ,,po mliečku” Veľkého Babylonu. Buďte preto vždy pozorní, keď uvidíte v publikáciách vynechané meno či názov knihy. Niekto evidentne nechce, aby ste to vedeli.
Kritika modlárstva – čo by sa z nej mali naučiť Jehovovi svedkovia?
,,Ale možno si povieš, že ty by si pri uctievaní Jehovu nikdy nepoužíval žiadne obrazy ani sochy. Lenže modlárstvo môže mať rôzne formy a niektoré môžu byť úplne nenápadné. Jedno odborné dielo obsahujúce komentáre k Biblii uvádza: „Modlárstvom by sme mohli symbolicky označiť čokoľvek, čo je pre nás natoľko cenné a vzácne alebo má na nás taký vplyv, že tomu v našom živote vyhradíme prvé miesto na úkor Boha.“ Modlou teda môžu byť aj materiálne veci, peniaze, sex alebo zábava – skrátka, čokoľvek, čo by sa pre nás mohlo stať dôležitejším ako Jehova, ktorý si zaslúži našu výlučnú oddanosť. (Mat. 6:19–21, 24; Ef. 5:5; Kol. 3:5) Chráňme sa pred každou formou modlárstva. Iba Jehova má právo na naše uctievanie a iba jemu má patriť naše srdce. (1. Jána 5:21)” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 5, s. 54, ods. 9
Modlárom podľa tejto definície môže byť každý, nielen člen inej cirkvi. Možno v prípade Jehovových svedkov hovoriť o modlárstve? Jednoznačne áno. Desiatky rozhovorov a stovky skúseností ukazujú, že organizácia na čele s vedúcim zborom predstavuje pre milióny Jehovových svedkov modlu, ktorú uctievajú. Čokoľvek, čo im táto modla povie, sú povinní prijímať, súhlasiť s tým a nepochybovať o tom. Akákoľvek pochybnosť alebo kritika sa trestá napomenutím alebo vylúčením. Jedine skrze výklad vedúceho zboru, ktorý definuje niečo ako pravdu či ako pokrm v pravý čas, Jehovovi svedkovia nadobúdajú pocit istoty, že môžu získať večný život. Existuje nespočetné množstvo miest v literatúre Spoločnosti Strážna veža, kde pozícia vedúceho zboru splýva s Bohom, resp. s Kristom. Podriadenosť vedúcemu zboru je podriadenosťou Kristovi a Jehovovi. Stačí sa len pozrieť na nasledujúci výber citátov:
,,Ježiš zas poveril svojho „verného a rozvážneho otroka“, aby uspokojoval duchovné potreby Božieho ľudu na zemi. (Matúš 24:45–47) Túto triedu otroka zastupuje vedúci zbor Jehovových svedkov. Tak ako v zboroch v prvom storočí, aj dnes starší dostávajú pokyny a rady od vedúceho zboru, a to buď priamo, alebo prostredníctvom jeho zástupcov ku ktorým patria cestujúci dozorcovia. Keď rešpektujeme autoritu kresťanských starších, vlastne tým poslúchame Jehovu. — Hebrejom 13:17.” Zachovajte sa v Božej láske, 2017, s. 43, ods. 15 (zvýraznené autorom)
,,Kristus cez vedúci zbor sprostredkúva informácie o spĺňaní biblických proroctiev a aktuálne pokyny o tom, ako uplatňovať biblické zásady v každodennom živote. Tento duchovný pokrm sa rozdeľuje prostredníctvom miestnych zborov Jehovových svedkov. Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 19, ods. 6 (zvýraznené autorom)
,,Dnes Kristus vedie svoj celosvetový zbor prostredníctvom vedúceho zboru Jehovových svedkov.” ,Dôkladne svedč’ o Božom Kráľovstve, 2018, s. 119, ods. 5 (zvýraznené autorom)
„Verný a rozvážny otrok“ je dnes ustanovený, aby Božím služobníkom dával pokrm v pravý čas a aby im pomáhal rozumieť ‚veľmi rozmanitej Božej múdrosti‘. Jehova svojím duchom odhaľuje hlboké biblické pravdy prostredníctvom svojho lojálneho otroka, ktorý verne vydáva duchovný „pokrm v pravý čas.“ Strážna veže, 1996, 1. január, s. 30 (zvýraznené autorom)
,,Musíme slúžiť Jehovovi v pravde, tak ako je zjavená v jeho Slove a objasnená v publikáciách „verného a rozvážneho otroka.“ (Matúš 24:45–47)“ Strážna veža, 1996, 15. máj, s. 18, ods. 10 (zvýraznené autorom)
,,Samozrejme, Jehova dnes nehovorí s každým z nás osobne; používa na to svoje Slovo a svojich ľudských zástupcov na zemi. Preto najčastejšie dávame podriadenosť jeho autorite najavo tým, že rešpektujeme ľudí, ktorým dal zodpovedné postavenie alebo ktorým dovoľuje ďalej v takomto postavení zotrvávať. Keby sme sa proti týmto ľuďom búrili — napríklad by sme odmietali prijať ich biblickú radu alebo usmernenie —, zraňovali by sme nášho Boha.” Zachovajte sa v Božej láske, 2017, s. 39, ods. 8 (zvýraznené autorom)
Keď najbližšie budú Jehovovi svedkovia kritizovať pápeža ako zástupcu Boha na zemi, dajte im prečítať vyššie uvedené citáty, hlavne ten o ľudských zástupcoch na zemi. A toto je len krátky výsek, keďže týmito citátmi by sa dali vyplniť desiatky strán! Úctu a poddajnosť, ktorú prejavujú milióny svedkov po celom svete niekoľkým mužom v ústredí v Amerike, možno chápať ako formu modlárstva. Podobne aj dôraz, aký začala Spoločnosť Strážna veža a jej členovia klásť na svoje logo JW.org (JW.org odznaky, vizitky, autá, autobusy, kamióny, reklamné bannery, manžety, náušnice) a sebapropagácia na webe a vo svete, kde využíva sofistikované a premyslené nástroje marketingu, pripomína modlárstvo. Niekedy si možno klásť otázku, či členovia tohto náboženstva nemajú občas čudný pocit, že sú viac súčasťou nadnárodnej firmy (Spoločnosť Strážna veža je korporácia, takže to vlastne pravda je) ako skromnej náboženskej spoločnosti.
Zdroj obrázku: Pinterest
,,Starší obetujúci v tme” – Dejiny Izraela ako varovanie pre Jehovových svedkov
Jehovovi svedkovia pri obrane božskej inšpirácie Biblie zvyknú argumentovať tvrdením, že pisatelia biblických kníh nezatajujú svoje prehrešky, resp. prehrešky svojho národa. Knihy Starého zákona bežne zobrazujú zlyhania mnohých významných osobností ako sú Lót, Dávid, Šalamún, Jonáš či mnohí biblickí sudcovia a králi. Proroci vo svojich spisoch kapitola za kapitolou kritizujú a odsudzujú amorálne a odpadlícke správanie kráľov, kňazov a náboženských súkmeňovcov. Kto si čítal knihy ako Jeremiáš, Ezechiel, Izaiáš, Ámos či Sofoniáš, vie, že pisatelia si nedávali servítku pred ústa. Kritizovali najvyššie kruhy, odhaľovali pokrytectvo, nepravosť a podvod na najvyšších miestach, hoci riskovali veľa. Prorocké knihy sú dôkazom toho, že pokiaľ ide o nepravosť, Biblia nás vedie k nekompromisnému odsúdeniu čohokoľvek, čo si kritiku zaslúži.
V 5. kapitole knihy Čisté uctievanie Jehovu obnovené! sa pisatelia zamýšľajú nad hriechom starších, ktorí obetovali v tme. Text obsahuje nasledujúci komentár:
,,Čo sa môžeme naučiť z Ezechielovej správy o 70 starších, ktorí obetovali kadidlo falošným bohom? Aby Boh vypočul naše modlitby a pozeral sa na naše uctievanie ako na čisté, musíme byť verní, aj keď nás nikto nevidí – takpovediac „v tme“. (Prísl. 15:29) Nezabudnime, že Jehova vidí všetko, čo robíme. Ak je pre nás skutočný, nebudeme robiť nič, čo sa mu nepáči, a to ani za zatvorenými dverami. (Hebr. 4:13) Vzorom v kresťanskom správaní musia byť hlavne zboroví starší. (1. Petra 5:2, 3) Bratia a sestry právom očakávajú, že starší, ktorí ich vyučujú z pódia, budú žiť podľa biblických zásad aj „v tme“, čiže aj vtedy, keď ich druhí nevidia. (Žalm 101:2, 3)” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 5, s. 57-68, ods. 12
Jehovovi svedkovia sú v tomto odseku nabádaní, aby sa vyhýbali čomukoľvek, čo môže ich uctievanie Boha poškvrniť. Pisatelia prepájajú hriech 70 starších s hriechom jednotlivcov v zbore, no zabúdajú na jeden dôležitý aspekt Ezechielovej kritiky – Ezechiel nekritizuje jednotlivcov, ale celý národ a náboženský systém ako taký. Prepojenie s hriechom jedinca, ako to robia pisatelia, je samozrejme na mieste, no zbytočne to odputáva pozornosť od kľúčového problému. Náboženstvo Judska a jeho ľudu bolo ako celok skazené a Ezechiel menuje konkrétne príklady tejto skazenosti, aby svoje obvinenia podporil.
Podobne ako ostatní biblickí proroci, aj Ezechiel bez servítky a priamo kritizoval úpadok, falošnosť a nepravosť uctievania svojho národa, ktorého bol priamym svedkom. Jeho proroctvá sú príkladom toho, že ak je kresťan svedkom niečoho, čo je v rozpore s pravdou – svedkom podvodu, nepravosti či falošnosti – má sa za pravdu a správnosť postaviť. V náboženstve Jehovových svedkov však nič podobné nenájdeme. Svedkovia na podvedomej úrovni nerátajú vôbec s možnosťou, že by ich náboženstvo či náboženskí vodcovia mohli zísť z cesty, ako sa to dialo bežne v staroveku Izraelu a neskôr kresťanskému zboru. Akákoľvek kritika, nespokojnosť a upozorňovanie na nepravosť, sú prísne umlčané pokarhaním alebo vylúčením. Kritika rozhodnutí starších alebo vedúceho zboru je nemysliteľná a odmietnutá argumentom treba čakať na Jehovu. To v praxi znamená, že pred všetkým majú Jehovovi svedkovia zatvoriť oči. Týmto výrokom sa zbavia zodpovednosti a prenechajú to akože na Jehovu. Vôbec sa nerieši fakt, že čo ak to je zodpovednosť práve ľudí a nie Boha. Je zaujímavé, že rovnako aj v staroveku mohli náboženskí predstavitelia odmietať kritiku prorokov s tvrdením, že treba počkať na Jehovu, hoci práve proroci so svojou tvrdou kritikou boli Jehovovým nástrojom. Môžeme sa len pýtať, prečo to nerobil Boh iným spôsobom, ako práve skrze prorokov.
Jehovov svedok môže namietnuť, že je opovážlivé sa štylizovať do role proroka. To sa teraz odpadlíci budú štylizovať do role prorokov? Tu by som rád použil argument, ktorý svedkovia veľmi radi používajú – nejde o to sa štylizovať do role proroka, ale pochopiť, akú zásadu sa z konania prorokov v Starom zákone učíme. Starý zákon je jasným príkladom toho, že Boh môže použiť aj somára, aby presadil svoje predsavzatie a ak existujú dôvody na kritiku, je na mieste. Aj králi a kňazi v čase Ezechiela mohli prorokovi povedať: Prestaň s tým, rozbíjaš jednotu.
Pokiaľ Jehovovi svedkovia netolerujú žiadnu kritiku, odmietajú prevziať zodpovednosť za činy svojich predstaviteľov v minulosti a dnes a exkomunikujú každého, kto sa opováži s niečim nesúhlasiť či vysloviť kritiku, sú presne tam, kde bol staroveký Izrael, ktorý odmietal prorokov, prenasledoval ich a zabíjal.