Nedávno bol publikovaný článok na stránke Extra.cz s názvom: Neuvěřitelná lhostejnost: Svědkové Jehovovi čekají na hranicích na své ovečky, jinak nikomu nepomohou.V článku bolo Jehovovým svedkom vytýkané, že počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine čakajú pri hraniciach a pomáhajú predovšetkým svojim ukrajinským spolukresťanom. Na tento článok sme upozornili aj na našej facebookovej stránke a považujeme za dôležite ho doplniť o niekoľko dôležitých postrehov.
V prvom rade je na úvod potrebné ujasniť, že žiadny obraz, predstava či tvrdenie takmer nikdy neplatí všeobecne, keďže výnimky sa nájdu vždy. Rovnako to platí aj v prípade tvrdenia, že Jehovovi svedkovia pomáhajú predovšetkým svojim členom. Samozrejme, že boli situácie, keď pomáhali aj ostatným ľuďom. Problém však nespočíva v tom, či Jehovovi svedkovia občas pomôžu aj ľuďom mimo svoju cirkev, ale či to robia zámerne a cielene. A tu žiaden Jehovov svedok nemôže s čistým svedomím povedať, že ich vedenie organizácie k niečomu takému nabáda.
Jehovovi svedkovia nie sú povzbudzovaní k tomu, aby organizovali verejné zbierky pre ľudí bez domova, nie sú povzbudzovaní, aby sa zapájali do humanitárnych pomocí či iných dobrovoľných činností, na rozdiel od ostatných kresťanských spoločností. Vezmime si napríklad často kritizovanú Katolícku cirkev. Hoci mnohým svedkom stúpne teplota, keď im niekto začne dávať za príklad práve Katolícku cirkev, realita je taká, že zatiaľ čo svedkovia pomáhajú pri katastrofách svojim členom po celom svete, Katolícka cirkev so svojimi organizáciami, fondmi a rádmi pomáha po celom svete ľuďom mimo jej kruhov. A podobné to vidíme aj pri iných cirkvách. Napríklad Mormóni vyčlenili 20 miliónov dolárov na pomoc s vakcínami po celom svete počas pandémie (zdroj tu). Nejdeme tu posudzovať pohnútky ani pozadie, v praxi a vo výsledku je však takáto pomoc stále pomocou.
Keď sa pozriem na takmer 15 rokov pôsobenia medzi svedkami, nikdy sme neboli vedúcim zborom vedení k pomoci tohto typu. Neorganizovali sa zbierky pre detské domovy, pre katastrofami zasiahnuté oblasti sveta, neorganizovali sa humanitárne akcie ani žiadne iniciatívy zamerané na bežných ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Duchovná pomoc, teda zvestovanie a snaha presvedčiť ľudí, aby sa stali svedkami, bola tou jedinou a základnou pomocou, na ktorú sme sa mali zameriavať. A kto tvrdí, že to nie je pravda, jednoducho klame.
Svedkovia žijú v bubline, akí sú najlepší ľudia na svete, ako si vzorne navzájom pomáhajú a akú majú jednotu medzi sebou. Asi zabudli na texty ako Matúš 5:46:
46 Veď ak milujete len tých, ktorí milujú vás, zaslúžite si nejakú odmenu? Nerobia to isté aj vyberači daní? 47 A čo mimoriadne robíte, ak zdravíte iba svojich bratov? Nerobia to isté aj ľudia z národov? 48 Teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. – Matúš 5:46
Alebo na podobenstvo o Samaritánovi (Lukáš 10:25 – 37), na ktorom Ježiš vysvetlil svojmu nábožensky konzervatívnemu publiku, že blížnym nie je spolubrat/spolužid, ale v tomto prípade človek, s ktorým sa bežní židia ani len rozprávať nesmeli, politický nepriateľ Izraela a náboženský odpadlík: Samaritán. Jehovovi svedkovia, vaši blížni nie sú tí, čo vedľa vás sedia na programe, ale tí, ktorí sú tam vonku, ktorých ste hoc aj vylúčili a nerozprávate sa s nimi (ako ten Samaritán), tí, ktorých nazývate svetáci a čítate si o nich, akí sú skazení Satanom a jeho svetom. To sú vaši blížni, ktorých máte milovať a konať im dobro. BYŤ KRESŤANOM NEZNAMENÁ POMÁHAŤ SVOJIM. Kto toto nepochopil, doteraz nepochopil, čo znamená byť kresťanom.