Vernosť Jehovových svedkov v koncentračných táboroch – dôkaz pravosti náboženstva?

Vernosť Jehovových svedkov v koncentračných táboroch – dôkaz pravosti náboženstva?

Z času na čas Jehovovi svedkovia používajú príklady so svedkami v koncentračných táboroch ako dôkaz toho, že sú pravé náboženstvo. Zvyknú argumentovať: členovia ktorého iného náboženstva napriek takému silnému prenasledovaniu zachovali vernosť svojmu presvedčeniu a viere?

V tomto článku sa pozrieme na to, z čoho vychádza tento argument a aké má slabiny.

Vernosť napriek prenasledovaniu – dôkaz pravosti náboženstva?

Argumentácia vernosť Jehovových svedkov tvárou tvár smrti v koncentračných táboroch patrí medzi tie, ktoré zapôsobili aj na mnohých ľudí mimo komunity svedkov vrátane niektorých historikov. Napriek odporu, hrozbe smrti a neľudským podmienkam boli svedkovia známi tým, že nepoľavovali a zomierali zo svoje presvedčenie.

Tento argument vyvoláva v každom z nás predovšetkým emocionálnu reakciu – cítime ľútosť, vžívame sa do kože týchto ľudí a cítime údiv nad tým, ako to dokázali. Ak sa však chceme pozrieť na tento argument čo najobjektívnejšie, je potrebné uvedomovať si jeho emocionálny význam, nezľahčovať, no ani neprestať si všímať ďalšie.

To, že Jehovovi svedkovia zomierali za svoje presvedčenie, nehovorí nič o pravosti/nepravosti ich presvedčenia. Svedčí to len o sile och presvedčenia, nie o pravosti obsahu ich viery. Predstavme si to na iných príkladoch.

Pozri tiež článok: Gedeón, kritické myslenie a poučenie pre Jehovových svedkov

Vojaci v minulosti bežne zomierali za fikcie.

Vojaci v minulosti bežne zomierali za fikcie. Zdroj: Pixabay

Viera samovražedného atentátnika

Podľa sociológov sú samovražední atentátnici vyvolávajú v ľuďoch veľmi silný strach. Je to spôsobené tým, že pre väčšinu ľudí je život najvyššou cenou, a preto sa ho snažia za každú cenu zachovať. Samovražedný atentátnik, naopak, nepovažuje svoj život za najvyššiu cenu a je ochotný vzdať sa ho pre vyšší význam. Tým môže byť služba komunite, služba bohu a vidina odmeny v posmrtnom živote. Každý asi bude súhlasiť s tvrdením, že to, že sa samovražedný atentátnik zabije v prospech istého presvedčenia, nerobí toto presvedčenie pravdivým. Jehovov svedok možno namietne, že ide o extrémny príklad, no musíme si všimnúť, že základ je rovnaký: sila presvedčenia + ochota zomrieť. Človek by nezomrel, resp. by nespáchal samovraždu, ak by nemal tento čin podložený presvedčením.

Vojaci vladárov po celé dejiny obetovali svoje životy za presvedčenia, ktoré sú z nášho pohľadu iracionálne. Niektorí zomierali za vladárov, o ktorých verili, že boli bohovia na zemi. Zomierali za štáty, ktoré dnes neexistujú. Prečo? Pretože rozhodujúca je viera a to, ako sa človek v tejto viere uisťuje, nie samotný čin. Čin upevňuje vieru, stáva sa jej vonkajším prejavom.

Vernosť svedkov v koncentračných táboroch vs. svedkovia dnes

Že je rozhodujúca predovšetkým viera v určitý obsah ukazuje aj dôležitý fakt, že v čase, keď boli Jehovovi svedkovia masovo zabíjaní v koncentračných táboroch, verili v mnohé iné náuky, ako je to v súčasnosti u svedkov. Nešlo o veľké rozdiely, ale je ich dosť na to, aby sme mohli povedať, že myslenie svedkov v 40. rokoch 20. storočia sa líši od svedkov v súčasnosti. Aj pred koncentračnými tábormi sa svedkovia nechávali zatýkať či umierali v 1. svetovej vojne, pretože nechceli zabíjať druhých, a tiež o nich vieme, že práve títo svedkovia (vtedy Bádatelia Biblie), zomierali za úplne iné presvedčenie, ako ich spolukresťania o niekoľko desiatok rokov neskôr. Bádateľ Biblie, ktorý na fronte v 1. svetovej vojne strieľal do vzduchu a odmietal zabiť protivníka, veril len v nebeskú nádej, modlil sa k Ježišovi, nepoužíval meno Jehova ako svedkovia dnes, veril v blízky príchod Ježiša či bol presvedčený, že posledné dni začali v roku 1780 a čas konca v roku 1799 (pozri článok Zmeny v dátumoch a falošné predpovede)

Takmer v nič z toho neveril už Jehovov svedok, ktorého šli zabiť v plynovej komore, no napriek tomu bol ochotný zomrieť tak, ako Bádateľ Biblie v 1. svetovej vojne, či možno Jehovov svedok v 21. storočí.

Záver

Väčšina našich presvedčení nie je postavená na racionálnych základoch. Máme názory a presvedčenia, ktoré nám poskytujú istotu v zložitom svete, poskytujú nám vodidlo, ako sa zorientovať v sieti faktov, problémov a názorov. Silné presvedčenie poskytuje silnú oporu. Pri Jehovových svedkoch je potrebné sa pýtať, prečo majú také silné presvedčenie, akými spôsobmi a technikami sa dosiahlo, akú daň si vyžiadalo a ako je udržiavané, aby bolo silné. To je dôležitejšie, ako samotný obsah. To je však na samostatný článok.

 

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Post comment