Životný príbeh Paula Grundyho, zakladateľa stránky jwfacts.com

Slovo na úvod

Paul Grundy a jeho stránka www.jwfacts.com sa stali inšpiráciou a podkladmi pri vzniku slovenskej stránky jwfakty. Zo začiatku si tím redaktorov myslel, že budeme prekladať už existujúce články zo stránky jwfacts, čo sme zo začiatku aj čiastočne robili. No po čase sme zistili, chceme publikovať aj vlastný obsah. Preložené články z jwfacts sme preto začali dopĺňať o novšie informácie a vlastný odborný výskum.

Grundyho jwfacts sa nám stal vzorom ako v obsahu, tak aj v štýle spracovania článkov. Autorove články nie sú útočné, sarkastické ani zbytočne kritické, čo sa neraz stáva pri podobných kritických stránkach o Jehovových svedkoch. Ku Grundymu, jeho aktivitám a stránke prechovávame vďačnosť, a preto sme sa rozhodli uverejniť jeho životný príbeh* na stránke jwfakty. Možno niekoho inšpiruje a uistí, že s náboženstvom Jehovových svedkov, resp. s ich učením skutočne nie je niečo v poriadku. Ďalší sa možno nájdu v jeho pochybnostiach, v strachu z toho, či sa náhodou nemýli a nie je zaslepený Satanom a pre iných možno bude užitočným impulzom Grundyho zápal pre skúmanie a overovanie informácií, ktoré sú aj pre nás redaktorov kľúčové. Prajeme príjemné čítanie

Životný príbeh Paula Grundyho

Vyrástol som ako Jehovov svedok v rodine milujúcich rodičov. Moji starí rodičia, teta a strýko, ako aj niektorí bratranci a sesternice, boli Jehovovými svedkami. Potom, ako som sa osamostatnil, môj otec pôsobil 20 rokov ako cestujúci dozorca a moja sestra s manželom pracovali v Bételi predtým, než si založili rodinu. V zbore, v ktorom som vyrastal, mnoho starších prísne zdôrazňovalo základný postoj, že Jehova osobne riadi našu organizáciu a čoskoro zničí všetkých, ktorí nie sú Jehovovými svedkami.

Potom, ako ma povýšili v spoločnosti Strážna veža**, myslel som si, že nikdy neumriem. Dokonca som bol presvedčený, že Armagedon nastane skôr, ako stihnem dokončiť školu. Avšak, keď už som bol prijatý na ďalšie štúdium a Armagedon stále nenastal, moji predvídaví rodičia ma preto nabádali, aby som vyštudoval vysokú školu, čo nebolo u svedkov v 80. rokoch bežné. Podarilo sa mi obhájiť vysokoškolské vzdelanie tým, že som študoval diaľkovo a zároveň som vykonával naplno priekopnícku službu. Nakoniec som po doštudovaní nenastúpil do praxe, ale šiel priamo do Bételu.

Moji rodičia boli pôvodne katolíci, kým nekonvertovali ku svedkom v roku 1973 po tom, ako študovali s Frankom Alcockom, svokrom člena vedúceho zboru Geoffrey Jacksona. Frank viedol štúdium aj so mnou keď som bol ešte tínedžer. Tiež som sa osobne spoznal s Geoffrey Jacksonom a jeho prvou manželkou. Frank bol skôr intelektuál a s ním som hlbšie spoznával učenie Strážnej veže. Vo svojich tínedžerských rokoch som namiesto románov čítal knihy ako „Padol Veľký Babylon!“, alebo Božie kráľovstvo vládne!. Išli sme do hĺbky na rozdiel od dneška, keď mnohí chápu učenie Strážnej veže len povrchne.

Dal som sa pokrstiť ako 16 ročný v jeden studený septembrový deň. Krstná vaňa pripomínala truhlu z vlnitého plechu. Mal som romantickú predstavu, že keď ma ponoria pod vodu, osvieti ma svätý duch. Namiesto toho som zalapal po vzduchu, keď mi studená voda vyrazila dych a ani som si neuvedomil, kedy ma stihli ponoriť. Nato ma hneď zdvihli a poslali na pánsky záchod prezliecť sa.

Zdroj obrázku: jwfacts.com

Keďže som bol spoločenský typ, podarilo sa mi osobne spoznať tisíce svedkov. Vždy ma šokovalo, že mnohí svedkovia robili šokujúce veci, zatiaľ čo mnoho „svetákov“, ktorých som poznal, boli slušní ľudia. Nemohol som sa zmieriť s tým, že Boh zabije týchto svetákov a zachráni iba svedkov, len pre akúsi nominálnu nálepku. Títo svetáci vlastne ani nevedeli o svedkoch, tak ako mohli byť odsúdení za to, že v zlovôli odmietajú Jehovu?

Počas doby strávenej v Bételi som nadobudol presvedčenie, že Spoločnosť Strážna veža zrejme neriadi Jehova. V roku 1994 sa jeden môj priateľ z Bételu stal starším zboru, zatiaľ čo žil v cudzoložstve. Neskôr sa zistilo, že v tom pokračoval 7 rokov. Toto ma presvedčilo, že Boží svätý duch nestojí za rozhodnutiami Strážnej veže pri vedení zborov. Hoci moja viera slabla, nevedel som dosť o histórii Strážnej veže, alebo o iných pohľadoch na otázky viery, aby som mohol posúdiť, či to, čo Strážna veža učí, sa aspoň približne zhoduje s biblickou pravdou. Bál som sa to zistiť a bál som sa, že ak budem čítať iný zdroj ako od Strážnej veže, budem pod vplyvom odpadlíkov. Bál som sa, že ak odídem, môžem sa mýliť a zahyniem v Armagedone. Bál som sa, že moja rodina a priatelia sa ma budú strániť a najviac som sa bál vstúpiť do sveta, v ktorom nikoho nepoznám, sveta, o ktorom som veril, že je taký zlý a skazený.

V roku 1994 som odišiel z Bételu s pocitom, že Strážna veža možno nemá pravdu. Začal som premýšľať, čo sa stane s organizáciu o 20 rokov, keď poslední z generácie pamätníkov z roku 1914 pominú a Armagedon stále nepríde. Nevedel som si predstaviť, že by predstavitelia Strážnej veže v roku 2014 zavreli „biznis“ a povedali by: „Veru, generácia 1914 pominula – mýlili sme sa“. A tak som očakával, že učenie o tejto generácii bude nanovo formulované. Napriek tomu, že sme očakávali zmenu, bol to šok, keď sa toto práve udialo v roku 1995. Vyzeralo to tak, že vedúci zbor nebol presvedčený, že „koniec“ je skutočne blízko, keďže sa dištancoval od ich prorockej interpretácie konkrétnej generácie oveľa skôr, než som očakával. Napriek tomu, že som už vedel, že duch svätý nevedie k tomuto náboženstvu – pričom som prestal dôverovať tejto náuke – , predsa som sa naďalej zúčastňoval zhromaždení ďalších 10 rokov, a to hlavne kvôli priateľom a rodine. Avšak neustále vyhlásenia o tom, aký skazený je svet a svetáci, ma stále viac iritovali a postupne som začal vynechávať zhromaždenia. To trvalo až do roku 2004, keď som sa stal nečinným a už som v ničom nevidel zmysel života.

V roku 2004 ma začali starší zboru tlačiť k tomu, aby som obnovil svoje aktívne členstvo a chceli vedieť, v čom spočíva môj problém. Povedal som im, že mám slabú vieru a tak mi poradili, aby som sa presvedčil o pravde tým, že budem hlbšie študovať. Asi si ani neuvedomili, aká účinná to bola rada! Nakoniec mi došlo, že poznám učenie Strážnej veže lepšie, než ktokoľvek iný, a predsa som nikdy skutočne neštudoval Bibliu inak, ako z úzkeho pohľadu Strážnej veže. Potreboval som si overiť, či to, čo Strážna veža hlása, je správne a prečo iní veria v niečo iné než  v to, k čomu som bol vedený ja sám. Vybral som si knihu Rozhovory z Písma, ktorá obsahuje zoznam abecedne zoradených náuk, a začal som skúmať každú tému z viacerých zdrojov.

26. decembra 2004 ničivé cunami zabilo vyše 200 000 ľudí. Premohol ma strach, aký je bežný u Jehovových svedkov, že toto je znamenie nastávajúceho Armagedonu. Nato som dostal SMS od priateľa, aby som sa s tým neznepokojoval, že už v roku 1737, práve v tejto oblasti, zemetrasenie spôsobilo cunami ako to posledné a zanechalo podobný počet obetí. Tejto téme som sa začal venovať ako prvej a skúmal som informácie o zemetraseniach. Ani neviem vyjadriť svoje rozčarovanie, ktoré som cítil, keď som sa dočítal v literatúre o klamstvách o tom, že výskyt zemetrasení sa zvýšil 20-násobne. Takto sa to uvádzalo v literatúre Prežiť do Nového sveta (1984) a v príručke Rozhovory z Písma (1985). Keďže som uvedené informácie považoval za vedecké potvrdenie toho, že sa nachádzame v posledných dňoch, staval som na nich svoju vieru. Avšak neexistoval dôkaz, že by sa výskyt zemetrasení zvýšil počas tisícov rokov. Skôr, ako som si toto uvedomil, som aspoň ospravedlňoval Vedúci zbor tým, že i keď ich priamo nevedie svätý duch, aspoň ponúkajú najčistejšie a najúprimnejšie náboženstvo, ktoré je najbližšie k pravde. Teraz som si uvedomil, že Strážna veža dokáže klamať, aby podporila svoju doktrínu, a že toto náboženstvo používa podvodný nátlak, aby zmanipulovalo a ovládalo svojich vyznávačov.

Nasledujúce mesiace som sa hlbšie vložil do bádania. Väčšina svedkov pochybuje aspoň o niektorých doktrínach Strážnej veže, ale keďže tieto pochybnosti nemôže otvorene prejaviť, narastá u nich akési kognitívne rozladenie. Celý svoj dovtedajší život som strávil tým, že som potláčal rozporuplné myšlienky a snažil sa stráviť články viery predpísané Strážnou vežou. To, že som bol teraz schopný posúdiť informácie a nie ich iba slepo prijať, bolo pre mňa ohromujúce. Teraz si uvedomujem, že kľúčové v tomto procese je oslobodiť sa spod ovládania mysle.

Začiatkom roku 2005 som sa prestal zúčastňovať zhromaždení. Žiada sa mi povedať, že šok a sklamanie zo Strážnej veže nahradil úžasný pocit byť schopný sám myslieť a poznávať, až na emočnú daň, ktorú som znášal z odchodu. Tá bola skutočne náročná. Prešiel som si posttraumatickým šokom, citovou rozladenosťou a nedokázal som sa sústrediť, dôsledkom čoho som prišiel o prácu a zakúsil dva finančne náročné roky. Pokračoval som v úsilí skúmať učenie Strážnej veže a pociťoval som potrebu si dokázať, že som nebol „oslepený Satanom“, či zvedený vlastnými hriešnymi postrannými úmyslami. Čím viac som skúmal, narastal vo mne hnev a odhodlanie pomôcť svojej rodine, aby prezreli z tejto manipulácie a lži. Ešte som si neuvedomoval, akú moc má ovládanie mysle a namiesto toho, aby som im pomohol, spôsobil som ešte väčšie odcudzenie a roztrpčenie.

Usiloval som nájsť svojich známych z detstva medzi svedkami a zistiť, čo je s nimi. Zistil som, že zo 40 ľudí viac ako polovica bola vylúčená. Ostatní trpeli strachom z Armagedonu. Iní spáchali samovraždu. Údaje Spoločnosti Strážna veža tvrdia, že svedkovia sú jedným z náboženstiev, ktoré zaznamenáva najvyššiu fluktuáciu odídených členov, čo znamená státisíce postihnutých exkomunikáciou s následným trestom, keď sa vylúčeného člena stráni jeho rodina a priatelia. Iné štatistiky poukazujú na to, že rozvodovosť u svedkov sa vyrovnáva so zvyškom populácie, majú najnižšiu mieru vzdelanosti a najnižší príjem medzi etablovanými náboženskými skupinami v rozvinutých krajinách. Dúfam, že jedného dňa budem môcť urobiť výskum samovrážd v sektách, nakoľko z neoficiálnych údajov počet svedkov a bývalých svedkov, ktorí spáchali samovraždu a ktorých poznám, ďaleko prevyšuje populačný priemer.

Vytvoril som stránku www.jwfacts.com z túžby pomôcť ľuďom nájsť objektívne a vecné informácie v prehľadnej forme a dúfam, že to môže pomôcť iným svedkom prekonať zmätok, ktorý som sám zažíval 10 rokov pred svojím vystúpením z organizácie. Spoznal som, že mnohí, ktorí by chceli opustiť organizáciu, potrebujú pomôcť prekonať zakorenený pocit viny a strachu, ktoré nadobudli, keď boli vychovávaní ako svedkovia. Je tiež dôležité, aby tí, čo sa chcú dať pokrstiť, mali pred týmto krokom možnosť overiť si fakty a tvrdenia z obidvoch strán, nielen tie, ktoré sa im prezentujú pri „biblickom štúdiu“ literatúry Strážnej veže. Bolo náročné naučiť samého seba, aby som predkladal objektívne informácie. Avšak verím, že najúčinnejšie informácie sú správne informácie a čestne overené, a tak uvítam akýkoľvek e-mail, ktorý poukáže na prípadné chyby na mojej webovej stránke.

Pôvodne bola stránka jwfacts.com anonymná, ale asi pol roka od mojej poslednej účasti na zhromaždení – odvtedy čo stránka fungovala – sa starší zboru o nej dozvedeli. Jedného večera prišli k mojím dverám a oznámili mi, že sa mám s nimi stretnúť pre obvinenie z odpadlíctva. Napísal som list, v ktorom som žiadal, aby namiesto toho anulovali môj krst. Zdôvodňoval som to tým, že som ako neplnoletý nebol schopný prevziať taký dôležitý záväzok voči organizácii s jeho celoživotnými dôsledkami. Starší moje zdôvodnenie odmietli a určili právny výbor. Toto stretnutie bolo traumatizujúce, ale otvorilo mi oči. V mojej žiadosti o anulovanie som uviedol niekoľko dôvodov, prečo nemôžem prijať, že Jehovovi svedkovia učia pravdu, ale počas stretnutia starší odmietli diskutovať čo i len o jedinej vznesenej námietke. Bolo zrejmé, že nešlo o to, či stále verím Biblii alebo v Boha, ale o to, či „prijímam Spoločnosť Strážna veža ako Jehovovu organizáciu“. Zakrátko mi bolo oznámené, že „už nepatrím k Jehovovým svedkom“.

Nasledujúci polrok bol ešte viac emocionálne traumatický. Počas jedného večera som bol odrezaný od svojej rodiny a siete priateľov. A predsa som zároveň zažil neuveriteľné vzrušenie. Mal som 36 rokov a prvýkrát som sa cítil skutočný a živý – slobodný! Nikdy som si neuvedomil ten pocit skľúčenosti, ktorý som ako Jehovov svedok tak veľa rokov prežíval. Teraz som mohol vnímať krásu vo svete okolo seba, ako aj v „svetských“ ľuďoch. Cítil som sa byť súčasťou, nie iba ako pozorovateľ. Bol som oslobodený z neustáleho negativizmu vštepovaného Strážnou vežou. Avšak nedokázal som prekonať hlboké zranenie zo straty rodiny. Stále mi mysľou prebiehalo čo mám robiť, aby som to zmenil. Jediná cesta, ako zvládnuť svoje myslenie, bola navštevovať kognitívneho behaviorálneho terapeuta.

Jednou z najťažších vecí, ktoré som musel prijať, je, že až na málo výnimiek má pre Jehovovho svedka – ako rodiča či súrodenca – organizácia väčšiu hodnotu ako rodina. Sú presvedčení, že tzv. zborová disciplína (t. j. stránenie sa vylúčenej osoby) je pre tvoje dobro a je „potrebná, aby si sa vrátil k Jehovovi“. Ak by svedok predsa nadviazal spoločenské kontakty s vylúčeným členom, ohrozuje tým svoju záchranu. Ide tu ešte o viac. „Apostata“, teda „odpadlík“, nabúra ostatným veriacim ich presvedčenie, ich systém, a to je vzácnejšie než rodina, určite vzácnejšie než jednotlivec ako ja.

Ďalšou ťažkosťou pri odchode bolo, že som si uvedomil, ako nedokážem veriť sám sebe. Vlastne všetko, čomu som dovtedy veril, mi bolo diktované od narodenia. Keď som toto skúmal, uvedomil som si, ako vedenie Strážnej veže prezentuje prekrútenú logiku, aby zmanipulovalo závery, ku ktorým čitateľ dospeje. Bolo nevyhnutné sa naučiť posúdiť informácie a potom, po čase, prehodnotiť všetko, čomu verím, t. j. morálku a základné hodnoty.

Počas uplynulých rokov sa mi ozvali bývalí priatelia, potom ako si uvedomili, že náuky Strážnej veže sú založené na nepravdách a omyloch. Tiež prešlo 100. výročie Ježišovej „neviditeľnej“ vlády, ktorá začala v roku 1914. Prešlo 100 rokov lží o tom, že koniec nastane už za pár rokov. Vo svetle tohto výročia viacerí pochopili, že už nedokážu viac dôverovať tomu, čo Strážna veža hlása. Zvlášť sa teším na to, že to raz pochopia aj moja neter so synovcom, že ich budem môcť spoznať a pomáhať im, keď ich rodičom to bolo zakázané.

Počas rokov, keď som hľadal odpovede, som vôbec netúžil priviesť deti na tento svet. Ako 38 ročnému, dva roky po tom, ako som bol vylúčený, sa mi narodilo prvé dieťa – Zac. Zažíval som najväčšiu radosť svojho života, keď som privítal svojho syna na svet a pozoroval, ako rastie. Milujem ho pre to, aký je a som nesmierne pyšný, aký výnimočný človek z neho vyrastie. Je to také odlišné od nečestného a manipulatívneho spôsobu, akým som bol sám vychovávaný, keď úspech znamenal, že sa prispôsobím vo viere iným.

Som proti akémukoľvek náboženstvu, ktoré manipuluje svojich členov a teším sa, že príde čas, keď sa už nebudú diať krutosti v mene náboženstva v akejkoľvek forme, či už je to terorizmus, náboženské vojny, násilie, vylúčenie rodinných členov zo sociálnych kontaktov, odmietanie lekárskeho ošetrenia, alebo čo i len ovládanie myslenia a citov pomocou strachu a viny. Som optimista a verím, že tejto nespravodlivosti v mene náboženstva bude ubúdať a vidím internet ako nástroj dostupného vzdelávania v nasledujúcich desaťročiach.


*Grundyho životný príbeh je voľným prekladom jeho vlastného spracovania v angličtine, ktoré nájdete na stránke jwfacts.

**Termínom Strážna veža sa označuje v článku Spoločnosť Strážna veža, teda všeobecne organizácia či vedenie organizácie na čele s vedúcim zborom Jehovových svedkov.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on whatsapp
WhatsApp

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

Post comment