Nestačilo by už tých falošných predpovedí a klamania?

Dostávajú sa k nám správy o tom, ako Jehovovi svedkovia vidia v aktuálnych udalostiach COVID-19 spĺňanie biblických proroctiev, opäť sú v napätí z toho, ako celosvetová pandémia skončí. K tomu Strážna veža z mája 2020 má potvrdzovať, že novým kráľom severu je Rusko, čo vedie k ešte väčším očakávaniam z blízkej budúcnosti.

“On im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo obdobia, ktoré určil Otec vo svojej právomoci” Skutky 1:7, Preklad nového sveta

Apokalyptické predstavy o blízkosti konca a príchode Krista boli od vzniku kresťanstva bežnou súčasťou kresťanskej teológie. Od prvého storočia dodnes sa tiahne línia nespočetných predpovedí, očakávaní a proroctiev, ktoré sa ukázali ako neúspešné. Presnejšie povedané, ukázali sa ako “falošné”. Biblické knihy ako Daniel, Ezechiel, Izaiáš, niektoré pasáže z evanjelií a hlavne kniha Zjavenie ponúkali teológom a tzv. prorokom všetkých storočí dostatok materiálu na to, aby boli aktuálne udalostí v Európe a vo svete dôkazom naplnenia toho či onoho proroctva. Koniec bol vždy blízko, ktorýkoľvek konflikt, nástup niektorého z panovníkov na trón, vpád Turkov z Ázie, morová epidémia, výbuch sopky, prvá aj druhá svetová vojna – všetko vtedajším kresťanom sedelo na niektorý z biblických textov. Nebudeme tu menovať konkrétne príklady, keďže v knihách je to už spracované dostatočne detailne.

Ako dlho sa dá takto zneužívať každú negatívnu udalosť na to, aby sme v ľuďoch vytvárali pocit napätia, horlivosť a vernosť v predpovede organizácie? Koľko falošných predpovedí musí mať táto organizácia na svojom účte, aby to bolo už dostatočným dôkazom pre milióny svedkov po celom svete? Je úplne jedno, či to bol Russell, Rutherford, Knorr či Franz – všetci používali aktuálnu politickú, sociálnu, ekonomickú či náboženskú situáciu na to, aby vo svojich členoch vytvorili zdanie blízkosti konca. Vie dnes niekto zo svedkov, že posledné dni začali ešte podľa Rutherforda v roku 1799? Vie, koľko “dôkazov” a udalostí vo svete sa použilo ako potvrdenie, že tento dátum je správny a vtedajší Bádatelia Biblie žijú už v posledných dňoch od roku 1799? Prečo o tom dnes Jehovovi svedkovia nevedia? Prečo túto informáciu nenájdu v oficiálnych dejinách spracovaných organizáciou? Vedia dnes svedkovia niečo o roku 1874, keď mal Ježiš ako neviditeľný prísť na Zem, kde mal zostať do roku 1878? Len jeden citát:

,,Iste tu nie je ani najmenší priestor pre pochybnosti v mysli skutočne zasväteného Božieho dieťaťa, že Pán Ježiš je prítomný od roku 1874;…“ Strážna veža, 1924, 1. január, s. 5, odsek 16

Je tento citát len neurčitým dohadom, alebo jasným konštatovaním? V čom sa rétorika tohto citátu líši od sebaistej rétoriky organizácie dnes ohľadom roku 1914 a aktuálnych udalostí vo svete?

Vedia svedkovia dnes, že v oficiálnej literatúre (Harfa Božia, Stvorenie) sa učilo, že rok 1874 je rokom začiatku obdobia veľkého súženia, ktoré vyvrcholí rokom 1914? Prečo znovu je o tom ticho v publikáciach? Rok 1914 takisto nemal byť rokom začiatku posledných dni, keďže tie už nastali v roku 1799. V 1914 mal prísť koniec – Kristus mal vtedy definitívne začať vládnuť a terajší svet mal zaniknúť. Lenže koniec nenastal a podobne ako predtým, aj teraz sa začalo argumentovať “neviditeľnosťou” – Kristus v skutočnosti prišiel a je to len otázka času. Vedia svedkovia, že Russell ďalej trval na tom, že Kristus príde v 1915? Ani tento rok však nebol posledným, preto sa koniec oficiálne oddialil na rok 1918. Vedia o tom svedkovia? Alebo o Armagedone, ktorý mal nastať v roku 1920?

,,Predvídame, že “zemetrasenie“ nastane začiatkom roka 1918, a že “oheň“  príde na konci roka 1920.“ Studies In the Scriptures – The Finished Mystery, s. 179

Nič sa nestalo. Rok 1925 bol pre Rutherforda viac prorocky preukázateľný ako rok 1914. Vedia o tom svedkovia dnes?

,,Rok 1925 je dátum jednoznačne a jasne zaznačený v Písmách, dokonca viac jasnejšie ako rok 1914;…“ Strážna veža, 1924, 15. júl, s.211

A rieši dnes niekto spomedzi svedkov, že Rutherford bez jediného vysvetlenia zrušil posledné dni z roku 1799 a presunul ich na rok 1914? Odrazu každá udalosť po roku 1914 má potvrdzovať jej správnosť rovnako ako sa to dialo pri roku 1799. Však vždy niečo negatívne sa nájde. Rok 1975 bol ďalším fiaskom, pre ktoré odišlo z organizácie desaťtisíce členov. Prečo? Lebo podobne ako dnes, aj vtedy všetko malo nasvedčovať tomu, že sa spĺňajú biblické proroctvá, aj vtedy bolo potrebné veriť absolútne otrokovi a zachovať si pokoru. Aspoň jeden citát bývalého staršieho a krajského dozorcu:

„Vito Potenzieri bol pokrstený v roku 1967 a v 1972 sa stal starším. Slúžil aj na iných pozíciách vrátane pôsobenia ako dočasný krajský dozorca. Spomína si, ako sa takmer všetky zhromaždenia, zjazdy a  rozhovory svedkov točili okolo roku 1975 a že často odznievali vety ako „čas je blízko“ alebo „vytrvaj do roku 1975“. Vito sa v roku 1972 vzdal svojho dobrého zamestnania na Wall Street a stal som robotníkom, aby mal viac času na službu. Hovorí, ako svedkovia, ktorých poznal, predávali svoje domy, vyberali svoje životné poistenia, rušili zubné ošetrenia a operácie, vzdávali sa svojich zamestnaní a vysokoškolského štúdia – a to všetko kvôli roku 1975. Jeden svedok, ktorého poznal, povedal svojmu zamestnávateľovi, že si nepraje, aby mu prispieval na dôchodkové sporenie. Vito ďalej poznamenáva, ako po roku 1975 niektorí organizáciu opustili, ďalší sa odsťahovali a už o nich nikto nič nepočul a niektorí (dokonca) spáchali samovraždu.“ Citát z GRUSS, Edmond, C : Millions of Ex-Jehovah’s Witnesses: Many Reasons They Left : Xulon Press, 2015, s.161. Gruss sa odvoláva na interview s Vitom a jeho manželkou Annette z 23. mája 1998

Kto ponesie zodpovednosť za životy ľudí, ktorí týmto falošným predpovediam uverili? Neexistuje argument, ktorý by mohol vyvrátiť fakt, že organizácia falošne prorokovala, argumentovala textami, ktoré s realitou nemali nič spoločné a umelo vytvárala strach a napätie z konca tam, kde sa takmer nič neudialo.

Čím menej svedkovia poznajú svoju minulosť, tým častejšie používajú argument nedokonalosťou. Každý robí chyby. Pozrime sa na záver, ako definuje publikácia Rozhovory z Písma falošného proroka:

“Jednotlivci a organizácie hlásajúce posolstvá, ktoré pripisujú nadľudskému zdroju, ale ktoré nepochádzajú od pravého Boha a nie sú v súlade s jeho zjavenou vôľou.” (s. 90)

Pozeral som viacero definícií falošného proroka/falošného prorokovania a táto je účelovo postavená tak, aby – prekvapivo – neobsahovala zmienku o falošnej predpovedí. V mysliach sa vynorí pod spojením falošný prorok či proroctvo zväčša niekto, kto hlásal, že sa niečo, legitimizoval to nadľudskou autoritou (Biblia, vedenie duchom) a nakoniec sa to nestalo. Kniha ďalej pokračuje:

“Jehovovi svedkovia poukazujú na doklady spĺňania tohto znamenia. Je pravda, že svedkovia urobili aj chyby vo svojom porozumení toho, čo sa má stať na konci určitých časových období, ale neurobili chybu v tom, že by stratili vieru alebo prestali bdieť, pokiaľ ide o spĺňanie Jehovových predsavzatí. Stále majú na mysli radu, ktorú dal Ježiš: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ — Mat. 24:42.” Záležitosti, v ktorých bolo potrebné poopraviť si názor, boli pomerne nezávažné v porovnaní so životne dôležitými biblickými pravdami, ktoré Jehovovi svedkovia pochopili a verejne oznamovali.”
(s. 93-94)

Tento citát úmyselne zavádza čitateľa od témy falošného prorokovania. Nikto sa nepýta, či stratili vieru alebo prestali bdieť. Ktorýkoľvek falošný prorok, ktorý predpovedal niečo v Božom mene mohol mať aj naďalej vieru. Otázka sa vzťahuje na zodpovednosť za falošné predpovede a následky z toho vyplývajúce. Autor textu sa opovažuje tvrdiť, že “záležitosti, v ktorých bolo potrebné poopraviť si názor, boli pomerne nezávažné v porovnaní so životne dôležitými biblickými pravdami, ktoré Jehovovi svedkovia pochopili a verejne oznamovali.” Všetky falošné predpovede, všetky dátumy, všetky udalostí, ktoré mali nasvedčovať splneniu toho či onoho proroctva sú označené ako “nezávažné”.  Predané majetky, bezdetnosť, zanechanie univerzity či dobrej práce, zrušené poistky, samovraždy, psychické ochorenia a traumy na celý život – všetko veru “nezávažné záležitosti” bez následkov. Čo je potom závažné? Čo musí človek robiť, aby sme ho už konečne mohli nazvať falošným prorokom? Ako musí niečo predpovedať, aby sme to nazvali falošnou predpoveďou v mene Boha? Pokiaľ svedkom záleží na Biblii ako celku, v tom prípade vezmú do úvahy nasledujúci text a vyvodia z neho dôsledky:

„21 Ale možno si poviete: „Podľa čoho zistíme, že tie slová nepochádzajú od Jehovu?“ 22 Keď prorok bude hovoriť v mene Jehovu a to, čo povie, sa nesplní ani nenastane, tie slová nepochádzali od Jehovu. Ten prorok sa správal opovážlivo. Nebojte sa ho.‘ (Deuteronómium 18:21-22)

A verš predným hovorí o aj osude takého falošného proroka:

„Ak sa nejaký prorok opováži hovoriť v mojom mene niečo, čo som mu neprikázal, alebo bude hovoriť v mene iných bohov, musí zomrieť.” (Deuteronómium 18:20)

Falošným prorokom je ten, kto hovorí v mene Jehovu niečo, čo sa nakoniec nestane. To je dôkaz toho, že tzv. prorok klamal a nebol vedený Bohom. Keď niekto učil, že dôkazy svedčia o Kristovej prítomnosti v roku 1874, odvolával sa na Bibliu a učil, že organizáciu Jehova Boh používa a nakoniec sa tohto učenia len tak vzdal, kým je? Ako nazveme človeka, ktorý učil, že v roku 1914, 1915, 1918 či v 1925 nastane koniec, že tomu všetko nasvedčuje a je to pevne založené na Písme?

Celé dejiny Jehovových svedkov sú založené na neustálom predpovedaní a následkom odkladaní Armagedonu. Tento fakt pomáha získavať aj strácať nových členov a je len otázka, dokedy sa dá takto žiť. Tým, ktorí sú aj dnes presvedčení, že “toto organizácia predpovedala”, odporúčame prečítať článok publikovaný na JWfakty o falošných predpovediach zoradených v chronologickej následnosti ( tu – https://jwfakty.sk/zmeny-v-datumoch-falosne-predpovede/).