Posledné dni

,,Áno, svet sa naozaj zmenil v roku 1914″ Prebuďte sa!, 1981, 8. máj, s.8

Jehovovi svedkovia veria, že “posledné dni“ sa začali v roku 1914 a to má byť údajne dokázané dramatickým nárastom chorôb, hladu, vojen, zemetrasení a kriminality. V tejto časti sa budú skúmať štatistiky a podmienky vo svete od roku 1914.

Apokalyptické náboženstvá, ako napríklad Jehovovi svedkovia, veria, že “posledné dni“ zahŕňajú krátke časové obdobie, zvyčajne to, v ktorom zrovna práve žijú. Údajné znamenia „posledných dní“ sú všeobecné, čiže môžu byť ľahko aplikovateľné na akékoľvek obdobie. Prvá strana prvej Strážnej veže tvrdí, že už 19. storočie boli „posledné dni“:

,,To, že žijeme v “posledných dňoch” – “Pánovom dni” – na “konci” doby Evanjelia, a teda v úsvite “nového” veku, sú fakty rozoznateľné nielen pre hlbokých študentov Slova vedených duchom, ale vonkajšie znamenia rozoznateľné svetom nesú rovnaké svedectvo, a túžime aby “domácnosť viery” si bola plne vedomá tohto faktu, … “ Sionská Strážna veža,1879, 1. júl, s.1

Zakladateľ Spoločnosti Strážna veža Charles Taze Russell, učil, že “čas konca” začal v roku 1799. Celú eschatológiu v podstate prebral od hnutia Adventistov z 19. storočia. Tvrdil, že obdobie v ktorom žil (19. storočie) zažíva najhoršie podmienky v histórii, čo malo dokázať, že posledné dni sa skončia v roku 1914.

,,… naši čitatelia nám píšu aby zistili, či nemôže byť chyba v roku 1914. Hovoria, že nevidia ako by súčasné podmienky mohli vydržať tak dlho“ Strážna veža, 1894 , 15. júl, s.224 (odkaz na stranu)

Zlyhanie každej Russelovej predpovede nevyhnutne viedlo k úpravám druhého vodcu Spoločnosti Strážna veža, Rutheforda, ktorý posunul začiatok „posledných dní“ do obdobia v ktorom žil on. Teda zmenil vysvetlenie z 19. storočia na 20. storočie a od roku 1930 tvrdil, že „posledné dni“ začali v roku 1914. (Pozri článok „Zmenené dátumy“ – do slovenčiny zatiaľ nepreložené)

V súčasnosti organizácia poukazuje na 20. a 21. storočie ako na jedinečné splnenie vojen, zemetrasení, moru a nedostatku potravín. To nie je nič nezvyčajné. V každom storočí od čias Ježiša boli kresťanské skupiny ktoré tvrdili, že práve ich storočie je najhoršie v histórií. 300 rokov dozadu Isaac Newton krátko pred svojou smrťou v roku 1727 v diele Observations upon the Prophecies of Daniel and the Apocalypse of Saint John napísal, že ,,teraz sa blíži posledný vek.“ V tejto knihe Newton aplikuje proroctva z Daniela a zo Zjavenia na jeho dobu:

,,Tieto slová boli napísané pre nás a našich potomkov.“ Newton: Observations upon the Prophecies of Daniel and the Apocalypse of Saint John, London, 1922, s. 305-307

Pre každé storočie bolo typické očakávať “koniec“, práve na základe výkladu prorockých kníh ako Daniel, Ezechiel a Zjavenie. V čase po vypuknutí reformácie a následnej protireformácie bola Európa “posadnutá“ koncom sveta. Francúzsky historik Jean Delumeau píše o 16. a 17. stor. tvrdenie:

,,Ľudstvo je staré a blíži sa ku svojmu koncu.“ (Delumeau : Tisíc let štěstí, 2010, s. 162).

V 16. storočí odznievali od náboženských pisateľov podobné vyhlásenia aké dnes prezentujú Jehovovi svedkovia:

,,6,000 rokov uplynulo od stvorenia, a svet by nemal trvať dlhšie ako tento čas. Boh by mal potom potrestať ľudstvo morom, hladom a smrťou v posledných dňoch – a vari to už nespravil ?“ Bishop Peter Palladius, 1555

,,Svet je tak zlý, že sa to už nemôže zhoršiť. 7-ročné deti vedia o skazenosti viac ako starí ľudia predtým. Vernosť a láska už viac neexistujú. Znamenia na Nebesiach nemôžu byť nepochopené. Krv, bolesť, utrpenie, diabli a démoni sú všade.“ Bishop Olaus Petri, c.1550

,,Koniec je blízko.“ Historik a teológ John Carion, 1532

,,Veľká bitka započala v Nebesiach. Antikrist bude zvrhnutý v roku 1672. Potom nastane krátke obdobie kedy Slovo Kristovo bude zvestované celosvetovo v celej jeho rýdzosti čistote a  jasnote, predtým ako Kristus príde druhý krát.“ Teológ Andrew Osiander c.1550

,,Svet je pri konci… je už ako človek, ktorý sa snaží pred smrťou vykrútiť ako len môže… o tomto svete súdim, že je ako starý rozpadávajúci sa dom.“ P. Viret: Le monde à l’empire et le monde démoniacle, Genève, 1561, s. 203, 210

,,Domnievam sa, že teraz je už jasné, že proroctvá o posledných dňoch sa už splnili a preto sa blíži Pánov deň“ Bulliger: Deux sermons de la fin du siècle et du jugement à venir de N.S.J.C., Genève, 1557, s. 38

,,Príchod nášho Pána nastane čoskoro“ Melanchton: Commentaire sur le livre des Révélations de Daniel, Genève, 1555, s.10

,,Svet tu dlho nebude. Pokiaľ to Boh dovolí, potom mu zostáva asi sto rokov“  Luther: Propos de table, Paríž, 1844, s.276

Aby Vedúci Zbor Jehovových svedkov podporil svoju interpretáciu, že Ježišova neviditeľná vláda začala vládnuť v roku 1914, označuje tento rok ako:

,,… “zlomový bod” modernej histórie… kľúčový bod pre ľudstvo, pretože práve vtedy svet vstúpil do obdobia ťažkostí na celosvetovej škále aké nikdy predtým neboli” Strážna veža, 1980, 1. október, s. 16, odsek 11

Nasleduje rozbor historických dôkazov.(1)

Každé storočie trpelo vojnami, morom, hladom a zemetraseniami. Napríklad 13. storočie bolo devastované týmito problémami ďaleko viac ako 20. storočie. Asi najhoršie obdobie od čias Krista bolo 14. storočie, s pretrvávajúcimi katastrofami ďaleko prevyšujúcimi dvadsiate storočie. Hlavný faktor, “veľký hladomor” Európy, nastolil podmienky tak zlé, že sú zachované záznamy ako rodičia jedli ich vlastné deti. To rovnako viedlo k badateľnému nárastu kriminality. Teofilo F. Ruiz v knihe Medieval Europe: Crisis and Renewal píše, že znásilnenia a vraždy boli oveľa viac bežnejšie ako v 20. storočí. Rovnako aj vojny toto storočie úplne ovládli. Na začiatku 14. stor. Mongoli zabili viac ako 35 miliónov Číňanov a v roku 1337 sa začala najdlhšia vojna v histórii – 100 ročná vojna medzi Francúzskom a Anglickom. Ako v každom storočí, pretrvávajúce zemetrasenia spôsobovali neustále ničenie a smrť. Oslabenú populáciu následne kynožil bubonický (čierny) mor, ktorý začal v roku 1347 a vyhubil jednu tretinu Európy – viac ako 70 miliónov obetí. V konečnom dôsledku to znamenalo, že v priebehu jedného storočia bola celosvetová populácia zredukovaná z 450 miliónov na 350 (približný odhad).

Naproti tomu, od priemyselnej revolúcie sa život výrazne zlepšil. Obrovské pokroky, ktoré sa dotýkajú väčšiny aspektov ľudského života, viedli k tomu, že celková dĺžka života vzrástla z 28,5 na 68 rokov medzi rokmi 1800 a 2007. (Riley: Rising Life Expectancy, 2001). To je spôsobené napríklad aj nižším podielom úmrtí súvisiacich s vojnou, výrazným zlepšením lekárskej technológie, vyšším vyvodzovaním zodpovednosti za závažnú trestnú činnosť, lepšou distribúciou potravín počas hladomoru a väčšou pripravenosťou na zemetrasenia.

Morové nákazy

Organizácia Jehovových svedkov uverejňuje senzačné vyhlásenia, že španielska chrípka bola najsmrteľnejšia v celej histórii:

,,Hneď po prvej svetovej vojne zahynulo viac ľudí na španielsku chrípku, než ich zomrelo na akúkoľvek epidemickú chorobu v dejinách ľudstva. Smrť si vyžiadala 21 miliónov obetí“ Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, 1990, str.151

Španielská chrípka ale nebola najväčšia epidémia v histórií. Takýmito vyhláseniami organizácia protirečí nie len histórii ale aj samej sebe:

,,V článku bolo spomenuté, že Justiniánsky mor v šiestom storočí si “údajne vyžiadal 100-miliónov životov – ale trval až 50 rokov.” Bubonický mor zo 14. storočia údajne vzal 62 miliónov životov po celej zemi, ale trval 3 roky” Strážna veža, 1977, 15. jún, s. 359

Morové nákazy sužovali ľudstvo od čias Krista. Napríklad:

  • Medzi rokmi 310 a 312 n.l. mor zabil až 99% ľudí v severozápadných provinciách Číny. (Abanes: End Time Visions: The Road to Armageddon,1998, s.274)
  • Mor prispel k pádu Rímskej Ríše. (viac info.)
  • Medzi rokmi 1346 a 1720 Európu sužovali morové nákazy v priemere každých 6 rokov, často postihol viac ako 30% populácie.
  • Čierny (bubonický) mor zabil okolo 75 miliónov ľudí v Európe medzi rokmi 1347 – 1351 (abc.net.au, 29. január 2008), a celkovo približne 200 miliónov ľudí v 14. storočí. (bbc.net.uk 3. október 2001).
  • V priebehu 19. storočia zabilo 5 pandémii Cholery viac ako 40 milliónov ľudí, pričom niektoré odhady hovoria až o 100 miliónoch úmrtí.(2)

Po zúrivých a nekontrolovaných morových nákazách za posledných 2000 rokov bola táto choroba konečne a dramaticky eliminovaná do konca 20. storočia. Článok s názvom “Pestilence History of Public Health“ v Encyklopédii Britannica 2002 uvádza:

,,Pokiaľ ide o ochorenia, stredoveké obdobie možno považovať za začiatok – s morom v roku 542 a končiac čiernou smrťou (bubonický  mor) z roku 1348. Choroby s epidemickými rozmermi zahŕňali malomocenstvo, bubonický mor, kiahne, tuberkulózu, svrab, erysipelas, antrax, trachóm, sudor anglicus a tanečnú mániu… Vývoj mikrobiológie a imunológie mal obrovský vplyv na zdravie komunity… Dôkazy o účinnosti tejto novej fázy verejného zdravia možno vidieť v štatistikách očkovania proti záškrtu – v New Yorku, úmrtnosť v dôsledku záškrtu poklesla zo 785 v roku 1894 na 1,1 na 100 000 [obyvateľov] v roku 1940.”

Kniha Môžeš žiť navždy v pozemskom raji  pokračuje s nepresnou argumentáciou, keď sa snaží urobiť z rakoviny a srdcových chorôb časť Ježišovho znamenia:

,,Ale mor a choroby zúria ďalej. Ročne umiera milióny ľudí na srdcové choroby a na rakovinu.“ Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, 1990, s. 151

Svedkovia vo svojich článkoch zvyknú spomínať, že pisateľ Lukáš bol lekár a preto veľmi dobre a presne používal lekárske výrazy vo svojej knihe. Vo svojej 21. kapitole a 11. verši použil grécke slovo λοιμοὶ (loimoi) ako časť Ježišovho znamenia. Výraz loimoi označuje infekčnú chorobu alebo mor a nevzťahuje sa na výrazy nosos (chronická choroba) alebo malakia (slabosť, choroba). Teda Ježiš nehovoril o náraste srdcových chorôb a rakoviny.

Pokroky v medicíne v boji proti morovým nákazám a iným chorobám majú za výsledok významné zvýšenie priemernej dĺžky života za posledných 100 rokov. Pracovný dokument z austrálskej národnej univerzity uvádza:

,,Priemerná dĺžka ľudského života sa za posledných 200 rokov takmer zdvojnásobila. Väčšina tohto zvýšenia sa uskutočnila za posledných 100 rokov. V Austrálii v rokoch 1901-1910 bola priemerná dĺžka života pri narodení 57 rokov a v roku 2000 sa zvýšila na 80 rokov. Začiatkom storočia boli najväčšie prínosy vďaka zníženiu úmrtnosti na infekčné a parazitárne ochorenia v mladom veku, zatiaľ čo v neskoršom období bol dominantný faktor zníženie úmrtnosti na chronické ochorenia v strednom a staršom veku.“ Beyond three score years and ten: Prospects for longevity in Australia Heather Booth & Leonie Tickle, 2004, február, s.1

Nedostatok potravín

Publikácie Jehovových svedkov pravidelne uvádzajú, že najväčší hladomor všetkých čias sa objavil po roku 1914:

,,A po Prvej Svetovej Vojne prišiel najväčší hladomor zo všetkých dejín“ Let Your Kingdom Come,1981, s.122

,,Krátko po Prvej Svetovej Vojne zažila Čína najväčší hladomor, aký kedy mala“ From Paradise Lost to Paradise Regained, 1958, s.181

Tieto komentáre sú úplne nepravdivé. Zdá sa, že sa týkajú nasledujúcich hladomorov:

,,V roku 1921 priniesol hladomor smrť asi 5 miliónom ľudí v U.S.S.R. V roku 1929 spôsobil hladomor 3 milióny úmrtí v Číne. V tridsiatych rokoch 20. storočia zahynulo kvôli hladu 5 miliónov ľudí v U.S.S.R. Len pred niekoľkými rokmi dlhotrvajúce sucho v krajinách susediacich s púšťou Sahary vyústilo do nespočetného množstva utečencov a až 100 000 úmrtí.“ Strážna veža, 1983, 15. apríl, s.7

Publikácie svedkov sa opäť uchýlili k skresľovaniu reality, aby podporili svoju teóriu 1914. Počet úmrtí súvisiacich s hladomormi sa od roku 1914 v porovnaní s predchádzajúcimi storočiami takmer vytratil. Počas 2000 rokoch pred prvou svetovou vojnou mal svet strašnú históriu hladomoru, pričom na mnohé z tisícky hladomorov sa odvolávajú výskumníci ako F. Curschmann, L. Delisle a A. Schultz. Na ukážku aký rozsiahli hladomor tu bol pred rokom 1914 a o koľko väčší bol ich dopad, zvážte nasledujúce:

  • Čína 1876: 9 miliónov mŕtvych
  • India 1876-78: 5 miliónov mŕtvych
  • Perzia 1871-73: 1.5 miliónov mŕtvych
  • India 1865-66: 3 milióny mŕtvych
  • Čína 1849: 14 miliónov mŕtvych
  • Írsko 1846: 1 milión mŕtvych
  • India 1769-70: 10+ miliónov mŕtvych
  • Francúzsko 1709: 1 milión mŕtvych

Iba v priebehu samotného 19. storočia zomrelo od hladu takmer 100 miliónov Číňanov.

Hladomor sa od roku 1914 dramaticky znížil, ako je zrejmé z porovnania vyššie uvedených údajov týkajúcich sa 19. stor. s údajmi v Strážnej veži ohľadom 20. stor. Za posledných 50 rokov bol hladomor z Indie a Číny prakticky vykorenený. Začiatkom osemdesiatych rokov 20. stor. sa charitatívnym organizáciám podarilo obmedziť počet úmrtí v suchom zasiahnutej Afrike na 1 milión. Vďaka pokročilým technológiám a celosvetovému úsiliu charity, o miliónových obetiach hladu nie je počuť.

Článok Global Hunger: Calamitous famine eradicated in last 50 years od vydavateľstva Associated Press, z 12. októbra 2015 opisuje pokles hladomoru ako vskutku zarážajúci:

,,Štúdia, ktorá je súčasťou indexu Globálneho Hladu v roku 2015, hovorí, že je to jeden z „neočakávaných úspechov“ za posledných 50 rokov: odstránenie kalamitných hladomorov, ktoré spôsobujú viac ako 1 milión úmrtí, a zníženie „takmer na miznúci bod“ veľkých hladomorov, ktoré spôsobujú viac ako 100 000 úmrtí. „Trendy sú pozoruhodné,“ povedal autor Alex de Waal, výkonný riaditeľ World Peace Foundation (Svetová Mierová Nadácia) na Tuftsovej univerzite. Až do polovice 20. storočia každých desať rokov zomrelo na hladomor milióny ľudí – od 27 miliónov v rokoch 1900-1909 a viac ako 15 miliónov v 20., 40., 50. a 60. rokoch 20. storočia na menej ako 1,4 milióna v 90. rokoch. Doposiaľ je v tomto storočí počet obetí približne 600 000.“

Desaťročie pred rokom 1914 vyústilo do 27 miliónov úmrtí na hladomor, zatiaľ čo desaťročie pred rokom 2014 na menej ako 0,5 milióna. Vzhľadom na nárast počtu obyvateľov z 1,75 miliardy v roku 1910 na 6,9 miliárd v roku 2010 sú úmrtia spojené s hladomorom len 1,9% z toho, čo bolo pred rokom 1914.

Vojny

Pravdepodobne najviac citovaný “dôkaz“, že Ježiš začal vládnuť v roku 1914, je, že prvá svetová vojna sa začala v tomto roku. Organizácia sa snaží prezentovať 1. svetovú vojnu ako jedinečný zlom v histórii. Tvrdenia zahŕňajú:

,,Prvá svetová vojna bola ďaleko najrozsiahlejším a najničivejším ľudským konfliktom do tej doby.“ Strážna veža, 1984, 1. máj, s.4

,,Žiadna generácia pred rokom 1914 nikdy nezažila svetovú vojnu.“ Strážna veža, 1983, 15. júl, s.7

,,Historici všeobecne súhlasia, že prvá svetová vojna bola prvou vojnou v globálnom meradle.“ Prebuďte sa!, 1981, 8. máj, s.8

,,Prvá svetová sojna bola toho dôkazom, pretože bola oveľa horšia ako akákoľvek vojna, ktorá ju predtým predchádzala, a preto sa vtedy nazývala  „Veľká vojna“. Bola to prvá globálna alebo svetová vojna. Bola to totálna vojna a postihla takmer každú krajinu na zemi“ Strážna veža, 1980, 15. október, s.14-15

Každý z týchto komentárov je nepravdivý. Prvá svetová vojna nebola prvou “svetovou“ vojnou, nebola “najničivejšou“ ani nie “najhoršou“. Predchádzajúce vojny sú tiež označované ako svetové vojny, niektoré zahŕňali viac úmrtí a/alebo viac krajín. Nasledujúce vojny sú klasifikované ako svetové vojny:

  • Vojna o španielske dedičstvo 1701-1714
  • Sedemročná vojna 1756-1763
  • Americká vojna za nezávislosť 1775-1783
  • Napoleonské vojny 1792-1815

Halvdan Koht v knihe Folkets Tidsalder (Štokholm, 1982) na s.7 uvádza, že napoleonské vojny boli ,,viac ako dvadsať ročnou svetovou vojnou, vedenou na všetkých kontinentoch“. Na druhej strane, Veľká vojna z roku 1914 (ako sa pôvodne nazývala) bola do značnej miery obmedzená na Európu.

Publikácie svedkov prezentujú senzačný, ale protirečivý počet úmrtí 1. svetovej vojny:

Štatistiky z oficiálnych zdrojov uvádzajú čísla od 9 – 15 miliónov („Twentieth Century Atlas – Death Tolls“, necrometrics.com, upravené 14 Apríl 2018.) Všeobecne akceptovaný počet obetí (vojaci + civilisti) sa pohybuje medzi 10-12 miliónov. Aj keby maximálny odhad 15 mil. bol správny, stále je to skoro 2-krát menej ako max. odhadovaný počet obetí Taipinskej Vzbury (1850-1864) s počtom 30 miliónov. Počtami obetí by sa konflikt mohol prirovnať aj k Tridsať Ročnej Vojne (1618-1648) s max. odhadom 11,5 milióna.

Napriek uvedeným údajom sa organizácia snaží o 1. svetovej vojne prezentovať takýto obraz:

,,Podľa jednej štúdie bola 1. svetová vojna údajne sedemkrát väčšia ako všetkých 901 hlavných vojnových konfliktov za predchádzajúcich 2400 rokov—Colliers, September 29, 1945.“  Strážna veža,1975, 15. október, s.633

To je absurdné vyhlásenie, keďže len obete z týchto 6 vojen uvedených vyššie, mnohonásobne viac prevyšujú 1. svetovú vojnu. Obrovský rozsah vojen počas ľudskej histórie možno vidieť na úsudku, ktorý citovala Strážna veža:

,,Ako vypočítala Nórska akadémia vied v roku 1969, svet pozná od roku 3600 pred n.l. len 292 rokov mieru, zatiaľ čo bolo [celkovo] vedených 14 531 vojen.“ Strážna veža, 1983, 1. apríl, s.3

Hoci to Strážna veža nespomenula, hore uvedená správa ďalej tvrdila, že týchto 14 531 vojen malo za následok 3 640 000 000 obetí (3,6 miliardy)! (pre viac informácií pozri THE GREAT “WAR FIGURES”). Francis Beer preskúmal a potvrdil tieto odhady. Vo svetle týchto čísel je možné pochopiť pravdivosť nasledujúceho komentára:

,,Znie to nepravdepodobne, ale v priebehu času tu nemuseli byť žiadne výrazné zmeny vo výskyte mieru a vojen a v stratách na životoch v dôsledku násilia.“ Francis Beer, Peace Against War (San Francisco, 1981) s.46,47

Druhá svetová vojna sa považuje za najničivejšiu vojnu. No odvtedy svet vstúpil do času, ktorý sa považuje za najväčšie obdobie vojnového mieru zo všetkých čias. Odborníci ktorý skúmajú vojnové konflikty, ako napríklad Q. Wright a tiež Singer a Small, potvrdzujú zníženie výskytu a dĺžky vojen v 20. storočí. V článku A History of Violence (autor Steven Pinker) sa ukázalo, že násilie a vojna v priebehu storočí klesajú. To je pravdivé obzvlášť od roku 1950:

,,Na dlhých úsekov histórie možno pozorovať, že násilie klesá, a dnes žijeme pravdepodobne v najmiernejšom období nášho druhu na Zemi… Ak by vojny dvadsiateho storočia zabili rovnaký podiel obyvateľov, ktorí zomreli vo vojnách typickej kmeňovej spoločnosti, bol by počet obetí 2 miliardy a nie 100 miliónov… Podľa údajov z Human Security Brief (2006), počet vojnových obetí v medzištátnych vojnách klesol z viac ako 65 000 ročne v 50-tych rokoch 20. sotorčia na menej ako 2000 za rok v súčasnom desaťročí.“ A History of Violence, Steven Pinker, 2007, The New Republic

CREDIT: STEVEN PINKER/THE WALL STREET JOURNAL

Zemetrasenia

Publikácie Jehovových svedkov, ako napríklad Survival into a New Earth,1984, s.23, robia senzačné tvrdenia (bez uvedenia zdroja), že od roku 1914 je výskyt zemetrasení 20-krát väčší ako bol priemer za 2000 rokov predtým.

V skutočnosti sa však frekvencia zemetrasení od roku 1914 nezvyšuje a nezvyšuje sa ani veľkosť zemetrasení. Nie je ani viac úmrtí spojených zo zemetrasením v 20. storočí v porovnaní s niektorými predchádzajúcimi storočiami. Tieto informácie sú ľahko dostupné v encyklopédiách a na internetovej stránke Geologického Prieskumu Spojených štátov, ktorá uvádza:

,,Mnohí ľudia z celého sveta sa nás naďalej pýtajú, či sa počet zemetrasení zvyšuje. Hoci sa môže zdať, že máme viac zemetrasení, zemetrasenia s hodnotou 7,0 alebo vyššou zostali pomerne konštantné. Podľa dlhodobých záznamov (od roku 1900) očakávame v každom danom roku približne 17 veľkých zemetrasení (7,0 – 7,9) a jedno veľké zemetrasenie (8,0 alebo viac).“ earthquake.usgs.gov, 2009, 27. október

,,Nedávne devastujúce zemetrasenia… môžu vytvárať dojem, že aktivita zemetrasení sa zväčšuje. V skutočnosti, rýchle pozretie na štatistiky zemetrasení počas posledných dvadsiatich rokov ukazuje, že to tak nie je…

Je tu niekoľko dôvodov, prečo sa môže zdať, že zažívame viac zemetrasení.

1. Zemetrasenia v zaľudnených miestach sú ďaleko viac povšimnuteľné ako vela tých, ktoré sa objavujú v odľahlých oblastiach, takže ak náhodou niekoľko zemetrasení udrie centrá populácie, vyzerá to, že počet prípadov stúpa. Taktiež je v nebezpečenstve viac ľudí. Nárast populácie znamená, že viac ľudí ako kedykoľvek žije v oblastiach náchylných na zemetrasenia. Takže hoci množstvo zemetrasení zostáva rovnaké, dopad sa zväčšuje.

2. Zoskupenie zemetrasení. Hoci sú dlhodobé priemery úplne konštantné, v akomkoľvek kvázi-náhodnom procese dostanete občas zoskupenie. Nárast a úbytok v miere seizmicity sú toho prirodzenou súčasťou. Ľudia si všimnú zoskupenia no nevšimnú si prázdne medzery medzi tým. Rovnako zabúdajú aj na predchádzajúce zoskupenie!

3. Globálna komunikácia. Veľké zlepšenia v globálnej komunikácii znamenajú, že takmer okamžite máme snímky zo zničujúcich zemetrasení z celého sveta. To znamená, že viac ľudí je oboznámených o zemetraseniach a ich dopade.“ http://www.earthquakes.bgs.ac.uk/news/EQ_increase.html

(dôkladný rozbor tejto témy možno pozrieť na stránke https://jwfacts.com/watchtower/earthquakes.php – do slovenčiny zatiaľ nepreložené)

Nezákonnosť

,,Priestor nám neumožňuje uviesť ďalšie podrobnosti ohľadom pohŕdania Božími zákonmi, ale to, čo bolo spomenuté, jasne ukazuje, že od roku 1914 dochádza k nárastu nezákonnosti v rozsahu väčšom ako kedykoľvek v histórii!“ Strážna veža, 1983, 1. jún, s.7

Vedúci zbor Jehovových svedkov tvrdí, že nezákonnosť je od roku 1914 najhoršia v histórii ľudstva. Naproti tomu, štúdie zaoberajúce sa nezákonnosťou po dlhú dobu ukazujú, že spoločnosť sa stáva jemnejšou a menej násilnou. V priebehu niekoľkých desaťročí miera kriminality stúpa aj klesá, ale počas niekoľkých storočí história ukazuje, že pred 20. stor. bolo minimálne toľko bezprávia ako je dnes. Žiaľ, nešťastná tendencia ľudí je zameriavať sa na negatívne veci. To možno vidieť napríklad na večerných správach, kde sa pozornosť sústredí okolo zlých vecí čo sa stali v ten deň, alebo aj často hovorené slová “staré dobré časy”‘. Ľudia v každom storočí mali tendenciu rýchlo sa sťažovať na nárast kriminality:

,,Väčšina Angličanov z devätnásteho storočia bola presvedčená, že zločinnosť rastie, ako nikdy predtým; komentátori z 18. storočia boli veľmi znepokojený tým, čo pozorovali ako rastúci príliv násilnej kriminality; a sťažnosti na bezprostredné porušenie zákona a poriadku boli v stredovekom období pravidelné.“ J.S. Cockburn, Crime in England 1500-1800, Princeton, New Jersey, 1977 s.49

Tvrdenie organizácie, že nezákonnosť je v súčasnosti na bezprecedentnej úrovni, nie je nijak podložené. Asi len veľmi málo ľudí by si želalo žiť v stredoveku, nazývanom aj Doba Temna (Dark Age), radšej ako dnes. Rovnako ani v storočiach, kedy náboženstvo presadzovalo chrámovú prostitúciu a ľudské obete. Veľký pokrok sa dosiahol aj pri zvyšovaní práv žien a pri znižovaní násilia voči ženám. Neustálu hrozby násilia, ktorému čelili ľudia predchádzajúceho veku, naznačujú napríklad hrady a hradby ako je vysvetlené v nasledujúcej knihe:

,,Hlbší náhľad, nazerajúci do stredoveku alebo až do osemnásteho storočia, by mohol dať väčší základ tejto teórii. So všetkým našim zločinom je naša spoločnosť ako celok bezpečnejšia a menej divoká ako tá ich. Samotná skutočnosť, že mestá museli byť ohradené, že hrady mali poskytnúť útočisko okolitým dedinčanom a ich veciam, že cestovatelia si zo sebou museli brávať vlastnú ochranu, svedčia o neustálom ohrození lupičov, ako aj o hrozbách vojny“ Sir Leon Radzinowics and Joan King, The Growth of Crime (London, 1977) s.10,11

Výskum (ktorý urobili napríklad Abdul Lodhi a Charles Tilly v štúdii Lodhi and Tilly 1973 American Journal of Sociology 79.pdf) ukazuje, že krajiny ako Francúzsko zaznamenali dramatický pokles počtu zločinov na obyvateľstvo.

,,Vo väčšine moderných západných krajín bola úroveň zločinu tak obmedzená, že priestupky niektorých skôr slúžili na to, aby obyčajnému občanovi poskytli únikovú zábavu, než aby vniesli pocit strachu“ John Bellamy, Crime and Public Order in England in the Later Middle Ages, London and Toronto, 1973, s.3

Počas 300 rokoch po Kristovej smrti boli kresťania hádzaní levom a len ťažko by sme mohli porovnať občasné futbalové nepokoje s Rímskymi gladiátorskými hrami, kde boli ľudia nútený navzájom sa masakrovať.

Kniha Freakonomics obsahuje tabuľku ukazujúcu pokles vrážd za posledných 900 rokov, aby sa zdôraznilo, aké dramatické boli zlepšenia v oblasti trestnej činnosti:

,,Zoberme do úvahy historický trend vrážd (nezahŕňajúc vojny), čo je najspoľahlivejším meradlom kriminality a najlepší barometer celkovej miery kriminality spoločnosti. Tieto štatistiky, zostavené kriminológom Manuelom Eisnerom, sledujú historické úrovne vrážd v piatich európskych regiónoch. Prudký pokles týchto čísel v priebehu storočí naznačuje, že pre jednu z najvážnejších obáv ľudí – byť zavraždený – podnety, ktoré kolektívne vynachádzame, fungujú lepšie a lepšie.Freakonomics s.18,19 Revised edition 2006 SD Levitt & SJ Dubner

Psychológ, kognitívny vedec a jazykovedec Steven Pinker zdôrazňuje, aký široký dosah má posun proti násiliu v oblastiach, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť:

,,… 17. a 18. storočie … zažilo prvé organizované hnutia na zrušenie sociálne sankcionovaných foriem násilia ako despotizmus, otroctvo, súboj, súdne mučenie, poverčivé zabíjanie, sadistické tresty a krutosť voči zvieratám, spolu s prvými hnutiami systematického pacifizmu. Historici niekedy označujú tento prechod za Humanitárnu Revolúciou..“ Steven Pinker: The Better Angels of Our Nature – Why Violence Has Declined, predslov, Viking Penguin, 2011

,,História západnej spoločnosti poskytuje dôkazy početných barbarských praktík, ktoré sú v posledných piatich storočiach prekonané, ako je otroctvo, amputácia, oslepovanie, vypalovanie značiek na telo, sťahovanie z kože, rozparovanie, upaľovanie na kole, drvenie na kolese atď. Medzitým, údaje pre ďalší druh násilia – vražda – sú bohaté a pozoruhodné. Kriminológ Manuel Eisner zhromaždil stovky štatistík vrážd zo západoeurópskych lokalít, ktoré v určitom okamihu zaznamenali od roku 1200 do polovice 90. rokov 20. stor.  V každej krajine, ktorú analyzoval, miera vrážd prudko klesala – napríklad z 24 vrážd na 100 000 Angličanov v 14.storočí na 0,6 na 100 000 začiatkom 60. rokov 19. stor.“ edge.org (3. apríl, 2007), citácia z „A History of Violence od Steven Pinker“

Čitatelia možno týmto číslám len ťažko uveria a Pinker vysvetľuje prečo:

,,Bez ohľadu na to, aké malé je percento násilných úmrtí, v absolútnych číslach to vždy bude dosť na to, aby sa tým vyplnili večerné správy, takže ľudské dojmy z násilia nebudú zodpovedať skutočným údajom.“ Steven Pinker: The Better Angels of Our Nature – Why Violence Has Declined, predslov, Viking Penguin, 2011

Nárast populácie

Enormný nárast populácie je silným ukazovateľom veľkého počtu úmrtí spôsobených vojnou, hladom a morovými nákazami pred 20. stor. Obyvateľstvo by sa malo v minulosti exponenciálne zvyšovať, ako tomu bolo v priebehu 20. stor. Toto sa ale pred 20. storočím nedialo. Prebuďte sa! z 8. septembera 1967 na strane 4 ukazuje, že od čias Ježiša trvalo 1600 rokov, kým sa celosvetová populácia zdvojnásobila z 250 miliónov na 500 miliónov, následne sa zdvojnásobila len za 200 rokov a potom znovu iba za 100 rokov. Od roku 1914 sa počet ľudí zdvojnásobil na celom svete len za 35 rokov.

Ako sme si už v tomto článku ukázali, v období pred 20. storočím, mor a hladomor pravidelne likvidoval 30% a niekedy až 90% celých populácií. To  vysvetľuje, prečo trvalo až 1600 rokov, kým sa populácia od čias Ježiša zdvojnásobila. Ako vyplýva z uvedených údajov v tomto článku, viac ako 250 miliónov ľudí zahynulo hladomormi, vojnami, zemetrasením a morom v 19. stor. To je obrovské percento, keďže celosvetová populácia mala sotva 1 miliardu ľudí. Je nešťastné, že v storočí nebývalého mieru a hojnosti sa organizácia Jehovových svedkov snaží presvedčiť svojich členov aj širokú verejnosť, že život je najhorší, aký kedy bol.

Kedy začali Posledné Dni?

Vedúci zbor Jehovových svedkov spája štyri rozdielne kontexty, aby dospel k myšlienke, že od roku 1914 svet vstúpil do „posledných dní“. Tento mix pozostáva z nasledujúcej úvahy:

  1. Posledné dni o ktorých hovoril Pavol, Jakub a Peter,
  2. boli zahájené keď sa skončili „časy pohanov“(3)  (výraz, ktorý sa v Biblii ani nevyskytuje) s odvolaním sa na Lukáša,
  3. boli predpovedané na rok 1914 s odvolaním sa na Danielovo proroctvo „sedem časov“,
  4. a potvrdené Ježišovými znameniami z 24. kapitoly Matúša a 21. kapitoly Lukáša.

Neexistuje žiaden dôvod na akceptovanie ktoréhokoľvek z týchto spojení. Znamenia o ktorých hovoril Ježiš skončili pádom Jeruzalema a chrámu v roku 70 n.l. Matúš 24. kapitola to dáva najavo pomerne jasne, s odvolaním sa na chrám vo veršoch 1-3, na sväté miesto v 15. verši, Judeu v 16. a Sabat v 20. verši.

Podľa apoštola Petra sa „posledné dni“ začali s vyliatím svätého ducha v roku 33 n.l., keď aplikoval proroctvo Joela na prvé storočie:

,,… Ale toto je to, čo bolo povedané prostredníctvom proroka Joela: ‚„A v posledných dňoch,“ hovorí Boh, „vylejem niečo zo svojho ducha na telo každého druhu …“ Skutky 2:16,17

Koncept, že posledné dni sa začali v roku 1914, sa rozpadá aj keď vezmeme do úvahy Lukáša, ktorý hovorí:

,,Ale keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.““ Lukáš 21:26

Od roku 2018 žije len veľmi málo ľudí, ak vôbec niekto, kto videl, že tieto znamenia ,,sa začali diať“ v roku 1914.  Za pár rokov tu bezpochyby nebude nikto, na koho by sa toto ,,vyslobodenie” vzťahovalo. To rovnako platí aj pre náuku „prekrývajúce sa generácie“. (podrobný rozbor tejto témy pozri na stránke https://www.jwfacts.com/watchtower/generation.php – do slovenčiny zatiaľ nepreložené)

Keď sa učeníci Ježiša spýtali na znamenia svojho druhého príchodu, Ježiš ich varoval aby nenasledovali tých, ktorí tvrdia, že koniec sa priblížil a dodal, že vojny a nepokoje nebudú znamením jeho príchodu.

„Učiteľ, kedy to vlastne bude a čo bude znamením toho, keď sa majú stať tieto veci?“ Povedal: „Dajte si pozor, aby ste neboli zvedení, lebo mnohí prídu na základe môjho mena a povedia: ‚Ja som to‘ a ‚Priblížil sa určený čas.‘ Nechoďte za nimi.  Ďalej, keď počujete o vojnách a nepokojoch, nedeste sa. Lebo to sa musí najprv stať, ale koniec [nenastane] okamžite.“ Potom im hovoril: „Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu,  a budú veľké zemetrasenia a na jednom mieste za druhým morové nákazy a nedostatok potravín,  a budú hrozné úkazy a veľké znamenia z neba.“ Lukáš 21:7-11

Tieto problémy mali pretrvávať, prebiehať a nie byť znamením. Znamenia, že oslobodenie je blízko, boli konkrétne uvedené vo veršoch 25 až 28 ako tie, ktoré sa objavia na oblohe:

,,A budú znamenia na slnku a mesiaci a hviezdach a na zemi úzkosť národov, ktoré nebudú poznať východisko…. Ale keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.““ Lukáš 21:25-28

Ukázali sme si, že podla Petra začali „posledné dni“ v roku 33 n.l., a na základe Matúša sa Ježišove znamenia splnili na zničení Jeruzalema a chrámu v roku 70 n.l. No keďže organizácia tvrdí, že posledné dni sa začali v roku 1914, je opäť nútená vymýšľať koncept „druhotného splnenia“. Takéto uvažovanie je ale skôr založené na vopred stanovenom a požadovanom výsledku, ako na nezaujatom štúdiu Písma.

Záver

Ak nazrieme do rubriky „Čo je nové“ na stránke jw.org, je vidieť, že organizácia aj naďalej upriamuje pozornosť svojich členov a verejnosti na negatívne udalosti, ktoré sa vo svete odohrávajú. Koniec koncov, toto bolo vždy jedným z kľúčových zameraní organizácie a spôsob akým ,,prebúdza poplach v srdciach jednoduchých ľudí“ (citácia z An Exposition of the Prophecies, Supposed by William Miller to Predict the Second Coming of Christ, in 1843)

V roku 1828 John Stuart Mill poznamenal:

,,Spozoroval som, že nie človeka, ktorý dúfa, keď iní zúfajú, ale človeka, ktorý zúfa, keď ostatní dúfajú, obdivuje veľká trieda ľudí ako mudrca.“ The Autobiography of John Stuart Mill, 1873, s.290

Prirodzený pesimizmus je súčasťou ľudskej nátury ale bol využitý náboženskými vodcami na presviedčanie a naberanie nových členov. Časté zdôrazňovanie „posledných dní“ a zavádzajúce informácie ohľadom podmienok vo svete živý negativizmus voči súčasnému životu a ničí ocenenie pre veľký pokrok a zlepšenie v mnohých oblastiach života ktoré boli dosiahnuté za posledné storočie. Okrem toho, takýto postoj odrádza od snahy robiť ďalšie zlepšenia a pokroky. Kráľ Šalamún niekoľko tisíc rokov dozadu označil takto zmýšľajúcich ľudí ako nerozumných:

,,Nehovor: „Prečo sa stalo, že sa predošlé dni ukázali lepšie ako tieto?“, lebo nie z múdrosti si sa na to pýtal.” Kazateľ 7:10

Uctievanie by nemalo byť založené na zdôrazňovaní dátumu alebo na získaní spásy v Armagedone. Nie je potrebné vedieť, kedy nastane Ježišov druhý príchod. Kresťanstvo sa prejavuje prejavom lásky k Bohu a lásky k blížnemu bez ohľadu na budúcnosť.


Poznámky pod čiarou

(1) Vela informácii uvedených v tomto článku je čerpaných z knihy The Signs of the Last Days – When? od Carl Olof Jonssona a Wolfganga Herbsta (Commentary Press, 1987). Táto kniha obsahuje detailný rozbor znamení, podporený veľkým množstvom citácii odborníkov.

(2) Carl Olof Jonsson a Wolfgang Herbst: The Signs of the Last Days – When?, Commentary Press, 1987, s.106; Bergmark, s. 191,207-209; Herbert L. Schrader: Und der siegte dm Leben, s. 64-67,70,71

(3) Výraz „časy pohanov“ sa v Preklade Nového Sveta Svätých Písiem nenachádza. Napriek tomu je v rokoch 1950 – 2002 použitý v publikáciach Jehovových svedkov vyše 500-krát.

Zoznam použitej literatúry:

  • Prebuďte sa!, 1961, 22. február
  • Prebuďte sa!, 1967, 8. september
  • Prebuďte sa!, 1971, 8. október
  • Prebuďte sa!, 1981, 8. máj
  • Prebuďte sa!, 1983, 8. október
  • Sionská Strážna veža, 1879, 1. júl
  • Strážna veža, 1894, 15. júl
  • Strážna veža, 1975, 15. október
  • Strážna veža, 1977, 15. jún
  • Strážna veža, 1980, 1. október
  • Strážna veža, 1980, 15. október
  • Strážna veža, 1983, 1. apríl
  • Strážna veža, 1983, 15. apríl
  • Strážna veža, 1983, 1. jún
  • Strážna veža, 1983, 15. júl
  • Strážna veža, 1984, 1. máj
  • Survival into a New Earth, 1984
  • Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, 1990
  • Let Your Kingdom Come,1981
  • From Paradise Lost to Paradise Regained, 1958
  • Newton: Observations upon the Prophecies of Daniel and the Apocalypse of Saint John, London, 1922
  • Delumeau: Tisíc let štěstí, 2010
  • P. Viret: Le monde à l’empire et le monde démoniacle, Genève, 1561
  • Bulliger: Deux sermons de la fin du siècle et du jugement à venir de N.S.J.C., Genève, 1557
  • Melanchton: Commentaire sur le livre des Révélations de Daniel, Genève, 1555
  • Luther: Propos de table, Paríž, 1844
  • Teofilo F. Ruiz: Medieval Europe: Crisis and Renewal, 1996
  • Riley: Rising Life Expectancy, 2001
  • Abanes: End Time Visions: The Road to Armageddon,1998
  • Encyklopédia Britannica, 2002
  • Associated Press: Global Hunger: Calamitous famine eradicated in last 50 years, 2015
  • Halvdan Koht: Folkets Tidsalder, Štokholm, 1982
  • Francis Beer: Peace Against War, San Francisco, 1981
  • Steven Pinker: A History of Violence, The New Republic, 2007
  • J.S. Cockburn: Crime in England 1500-1800, Princeton, New Jersey, 1977
  • Sir Leon Radzinowics and Joan King, The Growth of Crime, Londýn, 1977
  • John Bellamy: Crime and Public Order in England in the Later Middle Ages, Londýn a Toronto, 1973
  • Freakonomics, revised edition, SD Levitt & SJ Dubner, 2006
  • Steven Pinker: The Better Angels of Our Nature – Why Violence Has Declined, Viking Penguin, 2011
  • The Autobiography of John Stuart Mill, 1873
  • The Australian National University, Working Papers in Demography No. 92: Beyond three score years and ten: Prospects for longevity in Australia Heather Booth & Leonie Tickle, 2004, február
Všetky obrázky sú použité za účelom kritiky a sú prevzaté z nasledujúcich zdrojov: https://www.jw.org/sk/ucenie-biblie/otazky/proroctva-o-case-konca/ ; https://www.jwfacts.com/watchtower/last-days.php
Tento článok bol publikovaný v kategórii: 1914, Náuky