Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem?

Medzi odborníkmi a historikmi panuje všeobecná zhoda, že Jeruzalem bol zničený v roku 587/586 pred n.l.⁽¹⁾ Tento rok je uvádzaný prakticky vo všetkých encyklopédiách a je podporený veľkým množstvom historických dôkazov. Spoločnosť Strážna veža tvrdí, že rok 587 pred n.l. je nesprávny a Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n.l. Toto tvrdenie je pre Jehovových svedkov veľmi dôležité, pretože ak Jeruzalem nebol zničený v roku 607 pred n.l. potom Ježiš nezačal vládnuť v roku 1914 a následne nemohla byť Spoločnosť Strážna Veža vyvolená v roku 1919. (pre zjednodušenie budeme v tomto článku používať roky 607, 539 a 587 bez skratky „pred n.l.“)

V súčasnosti je dostupné obrovské množstvo odbornej literatúry, ktorá predkladá dôkazy, že Jeruzalem nemohol byť zničený v 607. Rok, v ktorom bol zničený Jeruzalem sa počíta najmä na základe údajov, kedy panovali jednotliví babylonskí králi. Už v roku 1929, Raymond Philip Dougherty vo svojej štúdii Nabonidus and Belshazzar potvrdil, že poznatky ohľadom panovania týchto kráľov sú:

,,založené na viac ako dvetisíc datovaných klinopisných dokumentov. Preto to musí byť akceptované ako konečné kritérium v rozhodovaní o otázkach neo-babylonskej chronológie.” Dougherty: Nabonidus and Belshazzar, 1929, Yale University Press, s.10

Je vela spôsobov ako určiť pád Jeruzalema na rok 587. Tie zahŕňajú napríklad: Ptolemayov kánon, Nabonidova kronika, Harran, Hillahove stély (ang.: Ptolemy’s Canon, the Nabonidus Chronicle, Harran, Hillah stele). Nápomocná je aj egyptská chronológia. Slovník Biblickej Archeológie (The Dictionary of Biblical Archaeology) na strane 274 uvádza:

,,Dôkazy z archeológie ktoré potvrdzujú zničenie kráľovstva v roku 586 pochádzajú z Jeruzalema, Lachiša, Tell Beit Mirsim a iných miest.”

„V roku 587 pred n. l. pritiahol Nebukadnezar so svojim mocným vojskom a obliehal Jeruzalem. Znamenalo to začiatok konca. Babylonské vojska plienili vidiek a odľahlé judské mestá podľahli jedno za druhým nepriateľovi. O posledných rokoch južného kráľovstva svedčia jasné archeologické dáta z takmer každého náleziska z neskorého kráľovského obdobia, ktoré sa v Judsku vykopalo: z Beeršebského údolia, zo Šefelu a judskej vysočiny. V pevnosti v Arda, v centre judskej moci a vojenských operácií na juhu, sa v ruinách archeologických vrstiev z doby zničenia mesta našla ostraka, na ktorú niekto horúčkovito napísal rozkazy týkajúce sa presunu vojakov a dopravy zásob potravín. Keď čítame ostraky nájdene v troskách poslednej mestskej brány v Lakíši v Šefele, chytá nás z tohto svedectva s posledných chvíľach judskej nezávislosti hrôza.“ FINKELSTEIN, Israel – SILBERMAN, Neil, Asher : Objevování Bible. Svatá Písma Izraele ve světle moderní archeologie. Praha: Vyšehrad, 2010, s. 261

Bolo objavených desiatky tisíce podrobných ekonomicko-administratívnych a právnych dokumentov, ktoré opisujú denné, mesačné aj ročné udalosti za vlády Babylonských kráľov.

Kniha Záznamy z Erechu, čas Nabonida 555-238 pred n.l. (Records from Erech, Time of Nabonidus (555-538 B.C.) obsahuje 246 dokumentov z chrámových archívov mesta Erech potvrdzujúcich cit pre detail a presnosť zachovaných dokumentov z tých čias. Tieto údaje sú užitočné pre presné datovanie jednotlivých udalostí. 

Aby Jehovovým svedkom vychádzal výpočet proroctva na rok 1914, museli okrem iného pridať 20 rokov k babylonskej histórii. Toto však spochybňuje prosopografia⁽²⁾ s odôvodnením príliš veľkej dĺžky života objavených Babylončanov. Napríklad keď porovnáme záznamy obchodníkov z obchodného domu z Egibi s chronológiou Jehovových svedkov, znamenalo by to, že ľudia spomenutí v týchto záznamoch, by pracovali vo veku nad 100 rokov. Ak by sme sa držali chronológie svedkov aj pri údajoch zo stél z Adad-guppi’, Nabonidova matka by sa musela dožiť nereálnych 121 rokov!

Vysoko predvídateľná povaha hviezd a planét robí astronomické pozorovania neoceniteľné v datovaní predchádzajúcich udalostí. Babylončania prikladali veľkú dôležitosť astrológii a tisícky objavených záznamov odhaľujú detailné dátumy vládnutia babylonských kráľov. Astronomický denník VAT 4956 poskytuje 30 pozorovaní, z ktorých 5 určuje 37. rok Nabuchodonozora na rok 568/567. Ide o kľúčový údaj, keďže podľa 2. Kráľov 25:2,8  je “jedenásty rok kráľa Cedekijaha” zároveň “devätnásty rok kráľa Nabuchodonozora”, z čoho opäť vyplýva, že Jeruzalem bol zničený v roku 587. Pre detailný rozbor dôkazov z asýrskych a babylonských záznamov potvrdzujúcich, že Jeruzalem bol zničený v roku 587 pozri knihu The Gentile Times Reconsidered. Výťah z knihy preložený do češtiny možno stiahnuť tu: Časy pohanů přehodnoceny.pdf

Spochybňovacia metóda svedkov

Svedkovia dávajú do kontrastu inšpirovanú “biblickú chronológiu” s neinšpirovanou “svetskou chronológiou”. Tvrdia, že spomínaným dôkazom ohľadom roku 587 nemožno dôverovať, pretože nie sú v súlade s biblickým proroctvom. V skutočnosti by to však malo byť povedané nasledovne: Svetská chronológia a rok 587 nie je v rozpore s biblickým proroctvom, ale s tým, ako vedúci zbor Jehovových svedkov toto proroctvo interpretuje. (Podrobnejšie vysvetlené v článku “Kedy bolo obdobie 70 rokov?”)

Jehovovi svedkovia sa pri dokazovaní roku 607 pred n.l. odvolávajú na učencov, ale zároveň tvrdia, že tí istí učenci sa mýlia.

---

Vysvetlenie, ktoré dáva organizácia je, že Biblia je inšpirovaná a musí byť preto braná nad akékoľvek svetské zdroje:

,,Ak sa držíme presnej časomiery Jehovu Boha ako je zaznamenaná v jeho Slove, vidíme, že spustošenie Júdu trvalo od roku 607 pred n.l. do 537 pred n.l. a tak sa vyhneme chybe kresťanských historikov, ktorí ignorujú proroctvo 70 rokov a datujú zničenia Jeruzalema na rok 587 pred n.l. Ohraničujú spustošenie Jeruzalema a územie Júdu iba na 50 rokov a radšej akceptujú nespoľahlivé výpočty pohanských historikov ako neomylné Slovo Božie.” Strážna Veža, 1965, 15. september, s. 569

,,Avšak tam, kde je interpretácia týchto zistení v rozpore s jasnými vyhláseniami Biblie, s dôverou akceptujeme to, čo hovorí Sväté Písmo, či už sa to týka chronológie alebo akejkoľvek inej oblasti” Strážna Veža, 1989, 15. marec, s. 22, ods. 17

Tento argument zlyháva, pretože tu nejde o otázku nadradenosti “biblickej inšpirácie” nad svetskou históriou, ale skôr o to, či akceptovať interpretáciu Jehovových svedkov. Množstvo dôkazov proti roku 607 by malo slúžiť ako výstražný signál, že ich interpretácia nie je správna. Navyše, organizácia sa spolieha na svetské zdroje pri potvrdzovaní roku 539, od ktorého následne odvodzujú rok 607. Inými slovami: organizácia prijíma metodológiu a historické dôkazy v prospech roku 539, ale tie isté dôkazy a metodológiu odmieta v prípade roku 587. Na nasledujúcom odkaze je možné stiahnuť Doug Masonov rozbor astronomických tabuliek, z ktorého je vidieť, že Spoločnosť Strážna veža sa spolieha na astronomické tabuľky, aby dokázala rok 607, no zároveň tvrdí, že tie isté tabuľky sú nespoľahlivé pokiaľ ide o rok 587.

Tvrdenie, že historické dôkazy sú nesprávne, je nepodložené a pre svedkov samotných kontraproduktívne, keďže sa spoliehajú na tie isté historické záznamy, aby dokázali rok 607. Spoločnosť Strážna veža určuje 607 ako rok zničenia Jeruzalema na základe historických záznamov, podľa ktorých možno vypočítať dátum zničenia Babylona. Následne od neho odpočítavajú 70 rokov dozadu. Archeológovia, ktorí dokazujú, kedy bol zničený Babylon, sú tí istí ľudia, ktorí potvrdzujú, že Jeruzalem bol zničený v roku 587. Spochybniť rok 587 znamená teda spochybniť rovnako aj rok 607.

V knihe Hlbšie pochopenie Písma pri roku 539 sa svedkovia odvolávajú na astronomickú tabuľku a práce učencov Strassmaier, Kugler, Oppolzer a Gingerich. Podľa nich potom určujú siedmy kráľovsky rok kráľa Cambysesa na roky 523/522 pred n.l:

,,Propojení babylónské chronologie s chronologií biblickou umožňuje jedna babylónská hliněná tabulka. Obsahuje astronomické údaje o sedmém roce Kambýsa II., syna Kýra II.:: … (Inschriften von Cambyses, König von Babylon, J. N. Strassmaier, Lipsko, 1890, č. 400, řádky 45–48; Sternkunde und Sterndienst in Babel, F. X. Kugler, Münster, 1907, sv. I, s. 70, 71)…  Z této tabulky tedy vyplývá, že sedmý rok Kambýsa II. začal na jaře roku 523 př. n. l.” Hlubší pochopení Písma, 1998, 1. svazek, s. 707

Práve pre presnosť a spoľahlivosť týchto “svetských” záznamov sa Spoločnosť Strážna veža spolieha na rok 539 ako rok pádu Babylonu. Na základe neho následne aplikuje jednoduchú matematiku na určenie roku 607. Kniha Hlbšie pochopenie Písma sa tiež odvoláva na svetskú chronológiu, ako napríklad na Ptolemayov kánon, aj v prípade dokazovania pádu Babylona v roku 539:

,,K datu 539 př. n. l., kdy padl Babylón, je možné dojít nejen pomocí Ptolemaiova kánonu” Hlubší pochopení Písma, 1998, 1. svazek, s. 707

Napriek uznaniu, že tieto svetské zdroje sú nevyhnutné na určenie ich výpočtov, organizácia rozporuplne tvrdí, že sú nespoľahlivé a nemôžu byť použité pokiaľ ide o výpočet roku zničenia Jeruzalema:

,,Je pravda, že spisy klasických historikov a Ptolemaiov kánon sa s týmto rokom nezhodujú  [607 B.C.], ale ich presnosť je otázna” Strážna veža 2011, 1. október, s. 31

Teda inými slovami, sama organizácia sa spolieha – ako ich nazvala – na ,,nespoľahlivé výpočty pohanských historikov”.

Ďalší problém, ktorý Spoločnosť Strážna veža musí riešiť, je ten, že vláda novobabylonských kráľov vychádza spolu presne na obdobie 50 rokov. V chronológii podľa organizácie tak v prázdne visí 20 rokov (do 70). Ako bude neskôr ukázané, svedkovia sa snažia túto medzeru vyplniť predĺžením Nabonidovho panovania. Alebo ponúkajú inú alternatívu: naznačujú, že mohli byť časové obdobia medzi jednotlivými babylonskými kráľmi, kedy nevládol žiadny kráľ. Pre túto hypotézu však neexistuje žiaden dôkaz.

,,Obchodné tabuľky máme k dispozícii z každého roku obdobia, ktoré sa tradične považuje za obdobie novobabylonských kráľov. Keď spočítame vládne roky všetkých týchto kráľov a počítame späť od posledného novobabylonského kráľa Nabonida, dostaneme sa do roku 587 pred n. l. ako do roku zničenia Jeruzalema. Takéto datovanie je však presné len za predpokladu, že každý kráľ nastúpil na trón hneď po svojom predchodcovi v tom istom roku.” Strážna veža, 2011, 1. november, s. 24 poznámka pod čiarou

Toto je v skutku zaujímavý prístup organizácie. Na jednej strane uvádza silný dôkaz pre rok 587, ale Jehovov svedok musí tento dôkaz ignorovať kvôli nepodloženej hypotéze, že medzi obdobiami jednotlivých kráľov sú časové medzery. Tento spôsob argumentácie by sa dal prirovnať k argumentu typu “Russellovej čajovej kanvice”. Tento výraz označuje spôsob argumentácie, keď človek formuluje tvrdenie, ktoré sa nedá vyvrátiť a jeho nevyvrátiteľnosť napriek všetkej absurdite má byť dôkazom jeho pravdivosti. Aj keď v tomto prípade je to ešte horšie, keďže súlad všetkých historických dôkazov ukazuje, že nie sú žiadne časové medzery, a už vonkoncom nie o dĺžke 20 rokov.

Po tom, čo Strážna Veža využije niekoľko citácií svetských odborníkov na to, aby spochybnila rok 587 a podporila 607, priznáva v poznámke pod čarov:

,,Poznámka: Žiaden zo svetských odborníkov, ktorých citujeme v tomto článku, nezastáva názor, že Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n. l.” Strážna veža, 2011, 1. november, s. 27, poznámka pod čiarou.

Organizácia nemá žiaden dôkaz na podporu roku 607, okrem jej pseudovedeckej a konšpiračnej interpretácie Biblie. Nie je ani schopná logicky čeliť množstvu informácií, ktoré ukazujú, že Jeruzalem padol v roku 587. Čiže ak je nútená spochybňovať tých istých historikov, na ktorých sa odvoláva,  stavia samú seba do situácie, keď si protirečí a teda spochybňuje tak aj rok 607. Keďže toto proroctvo je pilierom celej teológie Jehovových svedkov, dôkazné bremeno musí spočívať na nej samotnej, t.j. poskytnúť legitímnu podporu tomuto učeniu. 

Výpočet roku 587 iba za použitia publikácii Strážnej Veže

Pre niekoho môže byť zarážajúce, že informácie prezentované v publikáciach Jehovových svedkov môžu byť použité na dokázanie, že rok 607 je nesprávny. V nasledujúcej tabuľke je zobrazený jednoduchý výpočet roku, kedy bol zničený Jeruzalem. Údaje sú prevzaté výhradne z publikácií Spoločnosti Strážna veža.

Publikácie Spoločnosti Strážna veža môžu byť použité ako dôkaz, že rok zničenia Jeruzalema je 587, a to jednoduchým spočítaním rokov vlád jednotlivých Babylonských kráľov, ktoré im svedkovia pridelili.

,,Amel-Marduk (Evil-merodach) ako najstarší syn prevzal trón po Nabuchodonozorovi v roku 581 pred n.l. Jednému z judských zajatcov spravil láskavosť, čím nevedomky vykonal Jehovov zámer. Druhá Kráľov 25:27-30 uvádza: ,,A stalo sa v tridsiatom siedmom roku vyhnanstva judského kráľa Jehojachina, v dvanástom mesiaci, [v roku 580 pred n.l.], . . .že babylonský kráľ Evil-merodach v roku, keď sa stal kráľom, pozdvihol hlavu judského kráľa Jehojachina z domu zadržania; a začal s ním hovoriť dobré veci a nato postavil jeho trón vyššie ako tróny kráľov, ktorí s ním boli v Babylone. A sňal jeho väzenské odevy; a stále jedol pred ním chlieb po všetky dni svojho života..” Jehojachin (alebo Jeconiah) mal v Babylone sedem synov, vrátane Shealtiela, ktorého nominálny syn Zerubbábel sa stal miestodržiteľom obnoveného Jeruzalema, a skrze ktorého líniu pochádzal Ježiš Kristus.-1 Par. 3:17-19; Hag. 1:1; 2:23; Ezdr. 5:1, 2; Mat. 1:12. Evil-merodach vládol dva roky a bol zavraždený jeho švagrom Neriglissarom, ktorý vládol štyri roky, ktoré strávil prevažne stavebnou činnosťou. Jeho maloletý syn Labashi-Marduk, zlostný chlapec, po ňom prevzal trón a do deviatich mesiacov bol zavraždený. Nabonidus, ktorý slúžil ako miestodržiteľ nad Babylonom a ktorý bol Nabuchodonozorov obľubený zať, prevzal trón a mal pomerne slávnu vládu, až do zničenia Babylonu v roku 539 pred n.l.“ Strážna Veža, 1965, 1. január, s. 29

Z tohto článku vidieť, že svedkovia akceptujú vedecký pohľad na babylonskú líniu kráľov. Za Nabuchodonozorom teda nasledovali títo králi:

• Evil-merodach 2 roky
• Neriglissar 4 roky
• Labashi-Marduk 9 mesiacov
• Nabonidus do roku 539 pred n.l.

To, kde sa Strážna Veža rozchádza s históriou, je tvrdenie, že Nabuchodonozor sa vzdal trónu v roku 581 pred n.l. História totiž ukazuje, že to bolo v roku 562 pred n.l. Nasleduje porovnanie historikmi všeobecne prijímanej časovej osi s časovou osou organizácie:

Aby bola časová os svedkov platná, Nabonidus by musel panovať 36 rokov. Ale organizácia sama priznáva, že archeológia ukazuje iba na 17 ročné obdobie panovania.

,,Iní výskumníci hovoria toto: “Nabodnidova Kronika….uvádza, že Sippar padol do moci Perzie VII/14/17* (10 okt., 539),* že Babylon padol VII/16/17 (12 okt.), a že Cýrus vošiel do Babylonu VIII/3/17* (29 okt.) Toto určuje koniec Nabonidovej vlády a začiatok vlády Cýra.” Strážna Veža 1968, 15. august, s. 493, odsek 17

,,[Nabonidus]: Poslední svrchovaný vladař Babylónské říše, otec Belšacara. Z klínopisných textů se vyvozuje, že panoval asi 17 let (556–539 př. n. l.). Byl oddán literatuře, umění a náboženství.” Hlubší pochopení Písma, 2. svazek, Nabonid

Je tu ešte ďalší problém, ktorý vyplýva z tejto časovej osi. Nasledujúca citácia ďalej naznačuje, že museli byť dvaja Nabonidovia, keďže existujú tabuľky, ktoré ukazujú, že Nabonidus vládol nad mestom v ôsmom roku Nabuchodonozora. Dôvod, prečo je Strážna Veža nútená vytvárať nepodloženú existenciu druhého Nabonida je kvôli jej tvrdeniu, že Nabuchodonozor začal vládnuť v roku 624 pred n.l., čo by znamenalo, že Nabonidus by bol príliš mladý na to, aby vládol v tom čase. Ale archeológia ukazuje, že Nabuchodonozor začal vládnuť v roku 605 pred n.l., a to nepredstavuje žiaden problém v myšlienke, že Nabonidus vládol nad mestom v roku 597 pred n.l. a bol stále nažive aj v roku 539 pred n.l.

,,Klínopisné tabulky z osmého roku vlády Nebukadnecara (nisan 617 až nisan 616 př. n. l.) uvádějí, že ten, „kdo je nad městem“, je jistý Nabu-naʼid, a někteří historikové se domnívají, že to je týž Nabonid, který se později stal králem. To by však znamenalo, že Nabonid byl do takového úředního postavení dosazen jako velmi mladý muž a že při pádu Babylóna, asi o 77 let později (539 př. n. l.), byl mimořádně starý.” Hlubší pochopení Písma, 2. svazek, Nabonid

Prvé zničenie Jeruzalema – 601 pred n.l.

2. Kráľov 24 kapitola opisuje, že Jehojakim platil poplatky Babylonu v priebehu troch rokov. Babylonské záznamy potvrdzujú, že to bolo v priebehu rokov 604, 603 a 602 pred n.l., pričom tento poplatok bol vyberaný v mesiaci november/december. Keď prišiel čas vybrať poplatok nasledujúci rok, Egypt a Júda sa vzbúrili. Babylonské záznamy ukazujú, že začiatkom novembra 601 pred n.l. Nabuchodonozor bojoval vo veľkej vojne proti Egyptu, pri ktorej obe strany utrpeli ťažké následky. Bolo to práve v tejto oslabenej pozícii Babylonu kedy sa Jehojakim vzbúril proti Nabuchodonozorovi ako opisuje 2. Kráľov 24 :1-2:

,,Za jeho dní vyšiel hore babylonský kráľ Nabuchodonozor, a tak sa stal Jehojakim na tri roky jeho sluhom. Odvrátil sa však a vzbúril sa proti nemu.  A Jehova začal posielať proti nemu záškodnícke tlupy Chaldejcov a záškodnícke tlupy Sýrčanov a záškodnícke tlupy Moábčanov a záškodnícke tlupy synov Ammóna, a stále ich posielal proti Judsku, aby ho zničil, podľa Jehovovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojich sluhov prorokov.”

Keďže bol Nabuchodonozor osobne prítomný vo vojne v Egypte, jeho vazalské kráľovstvá Sýro-Palestíny boli použité na potrestanie Jeruzalema za Jehojakimovu vzburu. Zničenie, ktoré spôsobili Júdovi v novembri/decembri 601 pred n.l. bolo dostatočne závažné nato, aby sa mohlo tvrdiť, že naplnilo prorocké slová o zničení Jeruzalema. Toto bolo prvé zničenie Jeruzalema Babylonom. Dobre známe druhé a konečné zničenie Jeruzalema sa odohralo o vyše 13 rokov neskôr v roku 587 pred n.l.

Teda rok 601 pred n.l. by mohol byť teoreticky použitý ako rok zničenia Jeruzalema, ale všeobecne sa akceptuje rok 587, kedy bol zničený úplné. V oboch prípadoch však rok 607 nemá podporu. 

Ďalšie informácie ohľadom tejto témy možno nájsť na nasledujúcich odkazoch :

• www.607v587.com
• jeffro77.wordpress.com
• The Gentile Times Reconsidered – Carl Jonsonn
• Webová stránka Carl Jonsonn’s

Carl Jonssonov rozbor článkov zo Strážnej Veže z 1. Októbra a 1. Novembra 2011 je možné stiahnuť v PDF tu:

• Prvá Časť
• Druhá časť 

Doug Masonov detailný rozbor článkov zo Strážnej Veže z 1. Októbra a 1. Novembra 2011 je možné stiahnuť v PDF tu :

• Critique on Oct 1 2011 Watchtower. 
• Critique on Nov 1 2011 Watchtower – Part A. 
• Critique on Nov 1 2011 Watchtower – Part B. 

Poznámky pod čiarou:

(1) Židovský rok začína buď v apríli (náboženská tradícia) alebo v septembri (svetská tradícia) a preto nezapadá do nášho moderného kalendára, ktorý začína v januári. Z tohto dôvodu sa niekedy rok zničenia Jeruzalema uvádza ako 587/586 pred n.l.

(2) Veda, ktorá sa zaoberá systematickým skúmaním určitého okruhu osôb, s ohľadom na ich pôvod, kariéru, či rodinné vzťahy.  

Zoznam použitej literatúry:

• Hlubší pochopení Písma, 1998, 1. svazek
• Hlubší pochopení Písma, 1988, 2. svazek
• Let Your Kingdom Come, 1981
• Babylon the Great Has Fallen – God’s Kingdom Rules, 1963
• Aid to Bible Understanding, 1971
• Strážna Veža, 1965, 1. január
• Strážna Veža, 1965, 15. september
• Strážna Veža, 1968, 15. august
• Strážna Veža, 1989, 15. marec
• Strážna Veža, 2011, 1. október
• Strážna Veža, 2011, 1. november
• Preklad nového sveta Svätých písiem, 1984
• Dougherty: Nabonidus and Belshazzar, 1929
• The Dictionary of Biblical Archaeology, 2000
• Records from Erech, Time of Nabonidus (555-538 B.C.), 1920

Článok výchádza z anglického originálu: https://www.jwfacts.com/watchtower/607-587.php