Ľudskí zástupcovia rozhodnú, čo je pravda – profesor George D. Chryssides o Jehovových svedkoch

Profesor a religionista George D. Chryssides sa špecializuje na výskum náboženstiev a nových náboženských hnutí. Vyučoval na niekoľkých britských univerzitách; je autorom desiatok štúdií a kníh. Chryssides patrí k jedným z mála svetových odborníkov venujúcich sa problematike dejín a učenia Jehovových svedkov. Napísal o nich niekoľko článkov a odborných publikácií, z ktorých medzi najznámejšie patria Historical Dictionary of Jehovah’s Witnesses (Historický slovník Jehovových svedkov, 2008), The A to Z of Jehovah’s Witnesses (Jehovovi svedkovia od A po Z, 2009) a Jehovah’s Witnesses Continuity and Change (Jehovovi svedkovia – kontinuita a zmena, 2016).

Témou tohto článku je krátke zhrnutie jednej štúdie profesora Chryssida. Štúdia sa nazýva Sources of Authority Among Jehovah’s Witnesses: The Watch Tower Society And The Bible (Zdroje autority u Jehovových svedkov: Spoločnosť Strážna veža a Biblia). Autor v štúdii analyzuje fenomén autority a podriadenosti u svedkov, teda čo predstavuje pre členov tohto náboženstva záväzný a autoritatívny zdroj pravdy. Kto vie po anglicky, môže si štúdiu prečítať v angličtine (tu). Zo štúdie vyberáme to, čo považujeme za podstatné pre čitateľov a Jehovových svedkov, ktorí nás sledujú. Štúdia je odrazovým mostíkom aj k ďalším témam a problémom, ktoré v článku spomíname a ktoré priamo Chryssides v štúdii bližšie nerozoberá (napríklad akademikov, ktorí sú súčasne Jehovovými svedkami).

Chryssides v prvej časti zhŕňa postoj svedkov voči Biblii. Tí ju chápu ako neomylné a doslova inšpirované Božie slovo. Pre svedkov nie je Biblia zbierkou kníh, ale jednou knihou s jedným autorom. Takýto postoj nie je v kresťanských cirkvách ojedinelý. Existuje množstvo kresťanských denominácií, ktoré pracujú z Bibliou značne benevolentne a vyberajú si z nej to, čo má dopredu potvrdzovať ich závery či učenie. Odborníkov sú ochotní citovať len vo výnimočných prípadoch, keď je to prospešné ich záujmom.Odvtedy, čo vznikla táto stránka JWfakty upozorňujeme našich čitateľov, že Spoločnosť Strážna veža na čele s vedúcim zborom narába s odbornými informáciami veľmi selektívne a zaujato. Vyberá si z nich tie, ktoré pasujú do jej náboženských záverov a ostatné buď nespomína, alebo ich skresľuje či diskredituje. Na tento fakt, hoci ho ďalej nerozvíja, upozorňuje aj Chryssides. V časti o Biblii vysvetľuje, že svedkovia pri téme biblického kánonu nemajú problém odvolávať sa na autoritu novozákonných učencov ako Ken Berding alebo F. F. Bruce a súčasne prehliadať názory tých istých učencov napríklad v otázke datovania biblických kníh (s. 177-178).

„Existuje napätie medzi autoritou Spoločnosti a odvolávaním sa na známe akademické autority ako sú Bruce a Berding, ktorých zmieňujeme vyššie.“ Chryssides (s. 185)

Jehovovi svedkovia – „očividne“ – závery odborníkov o neskoršom datovaní novozákonných (rovnako to platí aj pri Starozákonných – poznámka autora) kníh „neakceptujú“ konštatuje Chryssides (s. 178). Tento selektívny a intelektuálne nepoctivý prístup predstavuje jeden zo základných problémov, ktoré môže mať s učením Jehovových svedkov ten, kto sa orientuje v problematike vzniku biblického kánonu, datovania či autorstva biblických kníh. Jehovovi svedkovia totiž datujú biblické knihy na základe odborníkmi dávno vyvrátených kritérií. Keď vezmete do rúk bežne prístupné odborné úvody k Starému alebo Novému zákonu, rýchlo zistíte, že dnešné poznatky ,,rozmetajú” chronológiu, komentáre, výklady či datovania Spoločnosti Strážna veža.

Aj keď je Biblia zdrojom autority pre milióny svedkov, zásadný význam pri jej čítaní a vplyve má Preklad nového sveta, bežne používaný Jehovovými svedkami. Chryssides vo svojom texte ešte nezohľadňuje revidované vydanie, takže obsah jeho záverov sa týka primárne pôvodného prekladu. Po vymenovaní viacerých špecifík prekladu sa dotýka dôležitej otázky identity prekladateľov. Strážna veža z roku 1950 vysvetľovala, prečo neuviedla mená prekladateľov – aby im nebola pripisovaná úcta či prílišný význam. Tento argument rezonuje dodnes a málokto zo svedkov sa zamýšľa nad tým, prečo je takéto tvrdenie podozrivé a absurdné súčasne. Každý, kto sa aspoň čiastočne orientuje v teórii prekladu a v preklade biblických rukopisov vie, že meno prekladateľov, resp. prekladateľa nemá nič spoločné s jeho významom alebo „úctou“, ale informuje čitateľov, kto nesie odbornú aj morálnu zodpovednosť za preklad. Meno je garanciou presnosti, kvality a odbornosti. Nemá nič spoločného s kultom autora, akoby nás svedkovia chceli presvedčiť. Čitateľ si vďaka znalosti mena vie overiť kvalifikáciu prekladateľa, jeho prekladateľskú prax či identitu. Preklad biblických kníh si vyžaduje znalosť viacerých „mŕtvych jazykov“ ako je hebrejčina, gréčtina, aramejčina a v mnohých prípadoch biblisti pracujú aj s jazykmi ako ugaritčina, asýrčina či rôzne dialekty vyššie uvedených jazykov. keď prekladatelia spĺňajú tieto vysoké odborné kritéria, nie je problém s tým, aby boli ich mená uvedené ako súčasť prekladateľského tímu. „Okaté“ skrývanie mien prekladateľov ústredím v Amerike podozrivo naznačuje, že niečo nie je v poriadku, preto sa vymyslel argument o pokore prekladateľov, aby odpútal pozornosť od reálneho problému – či sú prekladatelia skutočne kvalifikovaní prekladať staroveké rukopisy. Keďže vedúci zbor tají ich totožnosť, legitimita kvality prekladu je nalomená. Kritici svedkov sa dopúšťajú chyby, keď hádžu preklad svedkov do koša s tým, že je z odborného hľadiska ,,nanič”. To je nie úplne správne tvrdenie, keďže Preklad nového sveta má svoje benefity a nie je problém ich aj vymenovať (pridŕžanie sa doslovnejšie verzie hebrejsko-gréckeho originálu, resp. aramejského; zrozumiteľnosť, navrátenie tetragramu do Starého zákona a pod.), no rovnako platí aj druhá strana mince a to fakt, že v niečom je preklad svedkov veľmi manipulatívny a z hľadiska historicko-literárnych úvodov k biblickým knihám či jazykovým komentárom v poznámkach zavádzajúci.Tejto témy sa dotýka aj Chryssides s odkazom na odborníkov kritizujúcich preklad svedkov z ideologickej predpojatosti a skresľovania pôvodného textu. Aj keď to niektorých čitateľov prekvapí, existujú Jehovovi svedkovia, ktorí pôsobia na univerzitách a akademicky obhajujú učenie svedkov vrátane ich prekladu. Jedným z nich Gerard Gertoux z Lyonskej univerzity obhajujúci chronológiu, datovanie či učenie o Božom mene Spoločnosťou Strážna veža. Aj keď Gertouxove práce pôsobia vysoko erudovane a podkladá ich množstvom sekundárnej odbornej literatúry, jeho tvrdenia a „dôkazy“ sú už dopredu skreslované jeho vierou v absolútnu správnosť učenia Jehovových svedkov. Z toho dôvodu je jeho akademická práca predmetom kritiky biblistov vyčítajúcich mu ideologickú predpojatosť a selektívne a účelové narábanie s faktami. Tam, kde bádatelia pracujú s viacerými hypotézami a uzvnávajú, že neexistuje jednoznačné riešenie, tam Gertoux ako verný Jehovov svedok kategoricky obhajuje záver, ktorý zastáva organizácia.

Ďalším učencom obhajujúcim učenie Spoločnosti Strážna veža pôsobiacim na University of Oslo, je Rolf Johan Furuli. Furuliho špecializáciou sú semitské jazyky. V roku 1999 napísal filologickú (jazykovú) obhajobu prekladu Biblie Jehovových svedkov pod názvom The Role of Theology and Bias in Bible Translation with a special look at the New World Translation of Jehovah’s Witnesses. Jeho bibliografia obsahuje viacero štúdií a monografií svedčiacich, že Furuli bol človek s prehľadom a širšími znalosťami. O svedkoch napísal viacero kníh, kde ich obhajoval, povedzme expresívne – do „krajnosti“. Zlom prišiel v jeho poslednej knihe z roku 2020. V knihe My Beloved Religion — and the Governing Body (Moje milované náboženstvo – a vedúci zbor). Na väčšine strán Furuli opäť potvrdzuje jednoznačnú správnosť učenia Jehovových svedkov, no dovolí si na základe historických faktov a svedectva Biblie spochybniť tézu, že v staroveku existoval vedúci zbor ako ústredný koordinatívny orgán raných kresťanov na spôsob dnešného vedúceho zboru Jehovových svedkov (články na túto tému nájdete na JWfakty tu https://jwfakty.sk/category/nauky/veduci-zbor/). Furuli prekvapivo predkladá nepriestrelné argumenty, čo vyvoláva otázku, prečo nebol taký dôsledný aj pri iných témach, ktoré zas v knihe vehementne obhajuje. Jeho „trúfalosť“ oponovať vedúcemu zboru, ktorý musí mať pravdu už z definície, však bola potrestaná jeho okamžitou exkomunikáciou. Jehovovi svedkovia tak prišli o jedného zo svojich popredných obhajcov v akademickom svete, pretože si ho sami vylúčili (ťažko pri tomto necítiť pachuť irónie).

Vráťme sa však ku štúdii Georga Chryssida. Po autorite Biblie prichádza na rad postavenie vedúceho zboru Jehovových svedkov. Aj keď je Biblia na prvom mieste, každý svedok musí záväzne prijímať ten výklad, ktorý najprv legitimizuje vedúci zbor. Biblia bez ich „správneho“ výkladu samá o sebe nemá taký vplyv.

„Bádanie, ktoré prebieha nezávisle na Spoločnosti má vlastné problémy, keďže iba Vedúci zbor môže rozhodnúť, čo je doktrinálne akceptovateľné a čo nie. Vedecké texty vyžadujú rozmanitosť, diskusiu a slobodu myslenia, zatiaľ čo členstvo v Spoločnosti Strážna veža znamená prijatie doktrín, ktoré sú starostlivo definované Vedúcim zborom a sú jednomyseľne prijaté,“ píše Chryssides (s. 185).

Tento znak náboženstva Jehovových svedkov eviduje aj odborná verejnosť a ako potvrdzuje Chryssidov citát, ide o kontroverzný aspekt tohto hnutia. Sloboda či individuálny prístup v čítaní Biblie je výrazne okresaný a limitovaný dogmatickými postojmi jej čelných predstaviteľov. Ak niekto o sebe tvrdí, že je ľudským zástupcom Boha a Krista na Zemi, je veľmi ťažké s ním polemizovať na akúkoľvek tému:

,,Samozrejme, Jehova dnes nehovorí s každým z nás osobne; používa na to svoje Slovo a svojich ľudských zástupcov na zemi. Preto najčastejšie dávame podriadenosť jeho autorite najavo tým, že rešpektujeme ľudí, ktorým dal zodpovedné postavenie alebo ktorým dovoľuje ďalej v takomto postavení zotrvávať.  Keby sme sa proti týmto ľuďom búrili — napríklad by sme odmietali prijať ich biblickú radu alebo usmernenie —, zraňovali by sme nášho Boha.” Zachovajte sa v Božej láske, 2017, s.  39, ods. 8

Štúdia Georga Chryssida bola poctivým spracovaním problematiky autority v náboženstve Jehovových svedkov. Vybrali sme z nej len niektoré informácie, na ktorých sme ďalej tému rozvíjali. V závere autor uviedol množstvo odbornej literatúry, ktorú odporúčame každému, kto by mal ďalší záujem o ďalšie objektívnejšie informácie o Jehovových svedkoch.

Záverečná poznámka: Článok je voľne spracovaný na základe štúdie CHRYSSIDES, George, D.: Sources of Authority Among Jehovah’s Witnesses: The Watch Tower Society And The Bible. In: Alternative Spiriutality and Religion Review, 2012, roč. 3, č.2, s. 172-189.