Séria článkov Existoval vedúci zbor v 1. stor.? sa zaoberá argumentmi, ktoré používajú Jehovovi svedkovia pri obhajovaní existencie svojho vedúceho zboru v Amerike. Ten si údajne Boh vybral ako jediný duchovný komunikačný kanál, prostredníctvom ktorého poskytuje svedkom “pokrm v pravý čas”. V článkoch si dávame za cieľ vyvrátiť mylné a na faktoch nepodložené tvrdenia, že v 1. stor. existoval vedúci zbor, ktorý duchovne sýtil všetkých raných kresťanov.
Publikácie Jehovových svedkov bežne obsahujú tvrdenia, že Boh Jehova už v 1. stor. používal vybranú skupinu mužov počnúc apoštolmi a neskôr staršími, ktorí sa duchovne starali o prvých kresťanov:
,,Od Letníc roku 33 n. l. mali verní apoštoli Pána Ježiša Krista úlohu vedúceho zboru a „ujímali sa vedenia“, čiže dávali pokyny novozaloženému kresťanskému zboru. (Sk. 6:2–4) Do roku 49 n. l. bol vedúci zbor rozšírený aj o starších, ktorí neboli Ježišovými apoštolmi.” Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 17, ods. 1
,,Posielali listy a nariadenia, ktorými posilňovali zbory a umožňovali učeníkom zostať jednotnými v myslení i konaní. Zbory sa podriaďovali vedúcemu zboru a poslúchali jeho pokyny. Výsledkom bolo, že sa im duchovne darilo a mali Jehovovo požehnanie. (Sk. 8:1, 14, 15; 15:22–31; 16:4, 5; Hebr. 13:17)” Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 17, ods. 1
,,Kresťanský zbor bol založený na Letnice roku 33 n. l. Čo sa môžeme dozvedieť o zbore v prvom storočí? Bol organizovaný a riadený teokraticky, čiže bol pod Božou (po grécky theos) vládou (kratos).” Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 24, ods. 4
,,Aj po vzniku ďalších zborov boli apoštoli a starší v Jeruzaleme hlavnými dozorcami rastúceho medzinárodného kresťanského zboru v prvom storočí. Boli jeho vedúcim zborom.” Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 26, ods. 9
,,V prvom storočí slúžila malá skupina pozostávajúca z ‚apoštolov a starších v Jeruzaleme‘ ako vedúci zbor. (Skutky 15:2) Ten robil dôležité rozhodnutia v mene celého zboru pomazaných kresťanov.” Kto dnes koná Jehovou vôľu? 2016, s. 23
Vyššie uvedené informácie sú pre väčšinu svedkov samozrejmé a nepovažujú za dôležité sa nad nimi hlbšie zamýšľať. V ich mysliach sa vytvorí nasledujúca rovnica: Ak existoval vedúci zbor v staroveku, je len logické, že musí existovať aj dnes. Vedúci zbor sám takýto záver podporuje:
,,Dnes sú všetky zbory Jehovových svedkov organizované podobne. Spolu tvoria zjednotený celosvetový zbor, vybudovaný okolo jadra, ktorým sú kresťania pomazaní duchom. (Zech. 8:23)” Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017, s. 27, ods. 11
Existencia vedúceho zboru a organizácie je pre svedkov niečo také samozrejmé, že im ani len nenapadne o historickosti týchto faktov pochybovať. Napriek tomu je potrebné uznať, že vyššie uvedené konštatovanie je nielen nelogické (z toho, že niečo bolo v minulosti kauzálne nevyplýva, že to má automaticky existovať aj v budúcnosti), ale aj ahistorické a nepodložené na relevantných dôkazoch. Rád by som upriamil čitateľov na fakt, že Jehovovi svedkovia nikde vo svojej literatúre pri tvrdeniach o existencii vedúceho zboru v 1. stor. neuvádzajú odborné ani slovníkové fakty, ktoré by ich závery podporovali. Prečo? Pretože odborná literatúra a učenci takéto stanoviská jednoznačne spochybňujú! Odborná literatúra venovaná téme raného kresťanstva nepotvrdzuje, že by existoval v 1. stor. nejaký centrály riadiaci orgán, ktorý sa duchovne staral o vznikajúce zbory. Naopak, učenci vyzdvihujú neorganizovaný a spontánny priebeh šírenia kresťanstva bez žiadnej prísnej koordinácie a vedenia. Myšlienka centralizácie a duchovného “dozoru”, ktoré obhajujú svedkovia, sa zrodila neskôr, za éry apoštolských otcov (tejto téme sa budeme venovať v nasledujúcom článku). Prví kresťania netvorili homogénny celok, ktorý by bol zjednotený v otázkach viery. Odborníci preto radšej hovoria o rôznych podobách kresťanstva, ktoré sa súčasne vyvíjali popri sebe na rôznych miestach. Prvé zbory nevznikali ,,ako nejaký spolok alebo politické či náboženské zoskupenie,” ale boli výsledkom postupného a samostatného vývoja. (Ryšková, Doba Ježíše Nazaretského, s. 330)
Tieto informácie sú pre Jehovových svedkov nové a verím, že aj kontroverzné, no žiaľ, tieto pocity sú len výsledkom skreslených, zamlčaných či nepravdivých informácií, ktoré poskytujú publikácie vedúceho zboru. Publikácie ako Celé Písmo je inšpirované Bohom či Hlbšie pochopenie Písma (I, II) nemožno považovať za odborné diela. Neprešli recenzovaním zo strany odborníkov a nespĺňajú štandardy odbornej literatúry. Autori minimálne uvádzajú zdroje, z ktorých vychádzajú a samotná identita autorov je zahalená rúškom tajomstva. Obsah týchto diel je poznačený ideologickou cenzúrou, ktorú človek rozpozná až vtedy, keď si vyberie nejakú tému a porovná ju s odbornými dielami. Viem, že pre bežného Jehovovho svedka, ktorý sa musí starať o rodinu a je rád, že dokáže prísť na zhromaždenie v priebehu pracovného týždňa, prezentujú tieto knihy fakty, ktoré má problém vstrebať, nie to aby ešte overoval, či mu poskytujú pravdivý obraz o danej téme. Žiaľ, to je aj jedno z vysvetlení, prečo sú milióny svedkov tak efektívne zavádzaní a klamaní, pretože kto by skúmal ešte niečo navyše, keď nestíhame ani to, čo dostávame od “verného otroka“.
Pre odhalenie nesprávnej a zavádzajúcej interpretácie v otázke existencie vedúceho zboru v 1. stor., nemusíme siahať len k odbornej literatúre. Pozornejší čitateľ Nového zákona si vie sám overiť, že obraz podávaný vedúcim zborom nie je v súlade s ostatnými knihami Nového zákona. Pre potrebu napísania tohto článku som si úmyselne opätovne prečítal celý Nový zákon, aby som čitateľom ľahšie ukázal, že svedkovia učia niečo, čo je dokonca v priamom rozpore s obsahom a logikou novozákonných kníh.
,,Najzradnejší spôsob, ako niečo poškodiť, je úmyselne to brániť chybnými argumentami.” Fridrich Nietzsche : Myšlienky. Bratislava : Európa, 2018, s. 33
Svedectvo knihy Skutky
Prvý argument, ktorý pri tejto téme odznieva najčastejšie, je argumentácia knihou Skutky, konkrétne kapitolou 15. Ide v podstate o jediný text, ktorý organizácia používa vo svojej argumentácii a na ktorom stavia celé svoje učenie. Prečo používa práve tento text? Aby sme sa vyhli akýmkoľvek nepresnostiam, uvedieme tu celý text:
1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho ustanovenia, nemôžete byť spasení.“ 2 A keď medzi nimi a Pavlom a Barnabášom vznikol spor a nemalá hádka, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší spomedzi nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a k starším do Jeruzalema. 3 Ich teda vyslala cirkev a oni prechádzali cez Feníciu a Samáriu. Rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, privítala ich cirkev, apoštoli a starší. Vyrozprávali, čo všetko Boh s nimi urobil. 5 Tu niektorí zo skupiny farizejov, ktorí uverili, vstali a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, aby zachovávali Mojžišov zákon.“ 6 Apoštoli a starší sa teda zišli, aby túto otázku preskúmali. 7 Keď sa strhla veľká hádka, Peter vstal a povedal im: „Muži, bratia! Vy viete, že od samého začiatku si ma Boh spomedzi vás vyvolil, aby z mojich úst počuli pohania slovo evanjelia a uverili. 8 Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo tým, že im daroval Ducha Svätého tak ako nám. 9 A medzi nami a nimi nerobil vôbec nijaký rozdiel, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a kladiete na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my? 11 Ale veríme, že milosťou Pána Ježiša budeme spasení takisto ako oni.“ 12 A keď Barnabáš a Pavol rozprávali, aké znamenia a divy urobil Boh ich prostredníctvom medzi pohanmi, celé zhromaždenie zmĺklo a počúvali. 13 Keď sa odmlčali, ujal sa slova Jakub a povedal: „Muži, bratia, vypočujte ma! 14 Šimon vyrozprával, ako Boh po prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová prorokov, lebo je napísané: 16 Potom sa vrátim a znova vybudujem zrúcaný Dávidov stan a znova vybudujem jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, ktorý koná tieto veci, 18 známe od vekov. 19 Preto usudzujem, že nesmieme robiť ťažkosti tým, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale treba im napísať list, aby sa zdržiavali všetkého, čo bolo poškvrnené modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení po mestách svojich kazateľov, ktorí ho čítajú každú sobotu v synagógach.“
22 Vtedy apoštoli a starší spolu s celou cirkvou rozhodli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, prímením Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich im poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Keďže sme sa dopočuli, že niektorí, čo od nás vyšli, vás znepokojili a zmiatli vaše mysle svojimi slovami, hoci sme ich ničím nepoverili, 25 jednomyseľne sme sa rozhodli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými — Barnabášom a Pavlom, 26 s ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme preto Júdu a Sílasa, ktorí vám oznámia to isté ústne. 28 Lebo Duch Svätý a my sme rozhodli, že na vás nebudeme klásť nijaké iné bremeno okrem tohto, nevyhnutného: 29 zdržiavať sa všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva. Ak sa tohto budete chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ 30 Keď sa teda rozlúčili, prišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, zaradovali sa z tejto útechy. 32 Júda a Sílas mnohými slovami povzbudzovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase sa s bratmi v pokoji rozlúčili, aby sa vrátili k tým, čo ich vyslali. 35 No Pavol a Barnabáš ostali v Antiochii a s mnohými inými učili a zvestovali Pánovo slovo. (Ekumenický preklad, ďalej Ep)
Ešte predtým ako sa pustíme do spoločnej úvahy, chcem čitateľov upozorniť, že pri výklade týchto veršov vedúci zbor Jehovových svedkov či jeho študijné oddelenie ignorujú obrovské množstvo odbornej literatúry, ktorá je na túto tému k dispozícii (pozri nižšie tabuľku). Prečo sa nedostávajú ani teraz k slovu historici a biblisti? Pretože ich závery nie sú konzistentné s predstavami, ktoré vedúci zbor potrebuje udržať v mysliach Jehovových svedkov o ranom kresťanstve a jeho fungovaní.
Odborná literatúra “len” k problematike 15. kapitoly knihy Skutky:
Zoznam je prevzatý z BRUCE, F, F: The Book of Acts. Revised Edition, 1988, s. 282 (Od publikovania tejto monografie bolo publikovaných desiatky ďalších diel, ktoré rovnako nepodporujú závery svedkov)
Vráťme sa teda k obsahu 15. kapitoly. Táto epizóda z dejín raného kresťanstva – jediná svojho druhu zapísaná v Novom zákone – má byť dôkazom existencie riadiaceho orgánu v Jeruzaleme, ku ktorému šli Pavol a Barnabáš riešiť spor o obriezku. Prvá otázka, ktorú si musíme zodpovedať je, prečo sa Pavol a Barnabáš vydávajú do Jeruzalema po rozhodnutie v tejto záležitosti. Vedenie svedkov by pohotovo odpovedalo, že predsa “pre prítomnosť vedúceho zboru”. Tomuto tvrdeniu však nenasvedčujú žiadne Pavlove listy ani ďalšie spisy Nového zákona, ktoré by sa už len z úcty a rešpektu o takomto orgáne v Jeruzaleme zmienili (o tom viac nižšie). Áno, v tom čase sa mohli nachádzať apoštoli v Jeruzaleme a bolo len vhodné, aby sa k tejto téme vyjadrili. Autorita apoštolov mala svoj význam v ranom kresťanstve, to nikto nechce spochybňovať. Od autority jedincov k predstave kolektívneho riadiaceho orgánu je ešte veľmi dlhá cesta. Ďalším dôležitým argumentom je fakt, že podnecovatelia roztržky o obriezku prišli z Judska, teda z oblasti, ktorá spadala pod vplyv Jeruzalema (niektoré západne novozákonné rukopisy uvádzajú, že šlo o veriacich z radov farizejov – porov. BRUCE, F, F: The Book of Acts, s. 285). Pavol a Barnabáš by tak šli priamo “k zdroju” týchto rozporov, čo sa nakoniec aj ukáže, keď sa “niektorí zo skupiny farizejov, ktorí uverili, vstali a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, aby zachovávali Mojžišov zákon.“ (v. 15). Slabý význam tohto stretnutia dosvedčujú aj nasledujúce infomrácie. Koncil v Jeruzaleme mal vydať dekrét, v ktorom sa mali kresťania zdržiavať “všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, zadusených zvierat a smilstva.” (v. 29). No v 1. Korinťanom Pavol hovorí o konzumácii jedla obetovaného modlám ako o niečom, čo je otázkou svedomia, nie rozhodnutia nejakej autority (1. Kor 10:23-31). Ako upozorňujú odborníci, je skutočne záhadné, prečo ani v jednom z Pavlových listov (Corpus paulinum) nenájdeme zmienku či upozornenie na taký dôležitý list s pokynmi priamo od apoštolov. Zmienka o význame tohto dekrétu sa nevyskytuje ani “v inej literatúre raného kresťanstva,” (VOUGA, Francois : Dějiny raného křesťanství, s. 147), čo len ešte viac potvrdzuje názor, že dôležitosť, akú tejto epizóde prisudzuje vedenie svedkov, je umelo vytvorená.
,,Takzvaný apoštolský koncil bol vlastne informatívnou schôdzou medzi Pavlom a jeho kolegami, ktorí pobývali v Jeruzaleme, a jeho význam zostal obmedzený na ďalší vývoj pavlovskej misie medzi pohanmi.” VOUGA, Francois : Dějiny raného křesťanství, s. 142
Kniha Skutky sa na mnohých miestach zmieňuje o peripetiách prvých kresťanov, o zakladaní zborov a o Pavlových cestách. Nikde sa však nespomína Pavlovo podávanie správ o jeho výsledkoch apoštolom či nejakému vedúcemu zboru. Ďalším krásnym príkladom, že to tak “nebolo”, je 11. kapitola knihy Skutky. Peter sa vracia do Jeruzalema potom, čo “Božie slovo prijali aj pohania” (v. 1). Peter sa stretne v Jeruzaleme s apoštolmi a bratmi a vysvetlí im to, čo sám zažil. Správa neobsahuje žiadnu zmienku o existencii akéhosi poradného tribunálu či orgánu. Peter len polemizuje so zástancami obriezky, avšak na “vytvorenie” vedúceho zboru tu potrebujeme veľkú dávku fantázie. V 13. kapitole nachádzame zaujímavú pasáž:
,,1 V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý v detstve vyrastal spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. 2 Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Saula na dielo, na ktoré som ich povolal.“ 3 Potom sa postili a modlili sa, a keď vložili na nich ruky, prepustili ich.” Sk 13, 1-3 (EP)
Svedkovia dnes nečakajú na to, že duch svätý si sám vyberie, kto bude misionárom. Na to sú tu “príslušné autority”. V 1. stor. však o ničom podobnom nerozhodoval nejaký vedúci zbor, ale priamo ,,duch svätý”. Pavol sa nešiel nikomu predstaviť, či je na to vhodný. Vybral si ho priamo Boh. Tu sa plynulo dostávame k otázke Pavla a jeho svedectva.
Pavol nevie nič o vedúcom zbore
Keby som sa osobne stretol s členmi vedúceho zboru, rád by som ich požiadal, aby mi z Pavlových listov ukázali, kde Pavol dosvedčuje existenciu vedúceho zboru. Verte mi, nedočkal by som sa. Prešiel som všetky jeho listy a nikde nenájdete ani len jednu zmienku o tom, že by sa apoštol národov zodpovedal vedúcemu zboru alebo upevňoval dôveru v neho v novozaložených zboroch. Nikde nespomína dekrét, ktorý mal vydať koncil v Jeruzaleme, nikde neposiela žiadne pozdravy od vedúceho zboru, ako to môžeme vidieť dnes.V liste Galaťanom Pavol uisťuje svojich čitateľov, že nebol ustanovený za apoštola žiadnym človekom, ale priamo Kristom a nezodpovedá sa žiadnemu človeku:
1 Pavol, apoštol, povolaný a poverený nie ľuďmi, ani človekom, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych,…11 Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka. 12 Ja som ho totiž neprevzal, ani som sa mu nenaučil od človeka, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista…15 Keď sa však tomu, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal, zapáčilo 16 zjaviť vo mne svojho Syna, aby som o ňom zvestoval evanjelium medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou. 17 Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom, čo boli nimi skôr ako ja, ale som odišiel do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. 18 Potom po troch rokoch som odišiel do Jeruzalema, aby som spoznal Kéfasa, a zostal som u neho pätnásť dní. 19 Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. 20 Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem. 21 Potom som šiel do krajov Sýrie a Cilície. 22 Ale Kristove cirkvi v Judsku ma osobne nepoznali. (Gal 1:1, 11-22)
Pavol tu nerobí nič iné, ako len oslabuje rolu Jeruzalema a nemá potrebu u svojich čitateľov vytvárať úctu a lojalitu voči apoštolským autoritám. Dnes by bolo niečo také u svedkov nepredstaviteľné. Keď sa pozrieme, ako často obsahujú publikácie, listy a rôzne programy svedkov zmienky či narážky na vedúci zbor, ako často sú Jehovovi svedkovia vedení k vernosti a poslušnosti voči vedúcemu zboru, nemáme dnes žiadne pochybnosti o tom, že tu existuje skutočne nejaké vedenie nazývané vedúci zbor. Uplatníme však túto istú logiku na minulosť a nastane mrazivé hrobové ticho. Nikto nebuduje u novopokrstených kresťanov dôveru vo vedenie v Jeruzaleme, nikde nenachádzame kolektívne pozdravy od apoštolov či “vedúceho zboru”, nikde nenájdeme argumenty, ktoré majú legitizimovať autoritu nejakého riadiaceho orgánu.
Tá istá logika, ktorá dosvedčuje existenciu vedúceho zboru dnes v 21. stor., vyvracia jeho existenciu v 1. stor.
A nehovoríme tu len o Pavlových listoch. Petrove listy, Jánove, Jakubov či Júdov list – tie všetky sa ani len slovkom nezmieňujú o nejakom vedení v Jeruzaleme. Kde bol vedúci zbor, keď bol Jeruzalem zničený? Prečo sa pisateľ Jánovho Zjavenia nezmieňuje o žiadnom novom centrálnom zbore, ktorý vznikol po zničení Jeruzalemu? Prečo nám biblická správa neposkytuje dostatok dôkazov v takej dôležitej záležitosti, ako ju prezentuje dnes vedúci zbor?
,,Nový zákon nepozná duchovnú aristokraciu a šľachtu. Všetci veriaci sú ,,svätí” aj keď mnohí nespĺňajú duchovné očakávania. Ani nepozná zvláštnu kňazskú triedu, ktorá by sa odlišovala od ostatných ľudí a bola by prostredníkom medzi Bohom a laikmi. Pozná len jedného veľkňaza, Ježiša Krista a zreteľne hlása všeobecné kňažstvo a všeobecné kraľovanie všetkých veriacich.” SCHAFFER, Philip: The Christian Church from the 1st to the 19th Century, s. 43
Tieto argumenty nepoužívajú len odborníci a kritici Jehovových svedkov, ale svojho času ich dokonca použil aj vysoko postavený člen organizácie a bývalý prezident Frederick William Franz. Ten v roku 1975 počas slávnostnej graduácie školy Gileád predniesol povestný prejav (ako jediný nebol publikovaný v literatúre Spoločnosti), v ktorom vyvrátil existenciu vedúceho zboru, teda skupiny mužov, ktorá mala v 1. stor. koordinovať a organizovať kresťanov. Franzova argumentácia sa vtedy týkala sporu medzi aktuálnym fungovaním Spoločnosti Strážna veža na čele s prezidentom a vznikajúcim vedúcim zborom (Viac o tejto situácii sa čitateľ dozvie v knihách Hledání křesťanské svobody od Raymonda Franza, s. 48-49 a Krize svědomí, s. 70-76). Raymond Franz spomína, ako osadenstvo s údivom počúvalo slová budúceho prezidenta Spoločnosti Strážna veža.
V nasledujúcom článku sa zameriame na ďalšie argumenty, ktoré používajú Jehovovi svedkovia pri obhajobe existencie svojho vedúceho zboru. Povzbudzujeme každého, aby si vyššie uvedené argumenty sám overil, našiel si aspoň nejakú odbornú literatúru na túto tému a sám sa presvedčil, aká je pravda.
Záver
- Neexistujú žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali jednotné riadenie a organizovanie kresťanov v 1. stor.
- Nový zákon neposkytuje informácie o tom, že by existoval centrálny riadiaci orgán kresťanov v 1. stor., na ktorý by sa kresťania obracali.
- Apoštol Pavol a ďalší pisatelia listov Nového zákona nikde nespomínajú vedúci zbor, nepovzbudzujú svojich čitateľov k poslušnosti voči nemu.
- Stretnutie apoštolov a starších v Jeruzaleme bolo v kontexte Nového zákona a raného kresťanstva výnimočným stretnutím nemajúcim svoje pokračovanie a riešilo konkrétny problém, ktorý vznikol v Jeruzaleme. Nový zákon nikde nepotvrdzuje, že by sa ďalej takéto zasadnutia realizovali a že by apoštoli mali právomoc nad organizovaním a vieroukou raných kresťanov.
Použitá literatúra:
- Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu, 2017
- Kto dnes koná Jehovou vôľu? 2016
- BRUCE, F, F: The Book of Acts. Revised Edition, 1988
- FRANZ, Raymond: Hledání křesťanské svobody. Alfa, 2007
- FRANZ, Raymond: Krize svědomí, Návrat domů, 1998
- Fridrich Nietzsche : Myšlienky. Bratislava : Európa, 2018
- RYŠKOVÁ, Mireia. Doba Ježíše Nazaretského: historicko-teologický úvod do Nového zákona .Praha : Karolinum, 2010
- SCHAFFER, Philip: The Christian Church from the 1st to the 19th Century. United States of America : Delmarva Publications, 2013
- VOUGA, Francois : Dějiny raného křesťanství. Praha : Vyšehrad, 1997
