Organizácia vylučuje (exkomunikuje) zo svojich členov tých, ktorých považuje za nekajúcnych hriešnikov; a to za praktiky ako sú napríklad fajčenie, smilstvo alebo nesúhlas s náukami Organizácie. Vylúčenej osobe sa musia vyhýbať všetci rodinní príslušníci aj priatelia spomedzi pokrstených svedkov, zvyčajne po zbytok svojho života. To si vyžaduje prejsť cez obrovskú psychickú a duševnú bolesť. Hoci Biblia obsahuje verše ktoré hovoria o obmedzení styku s previnilcami, spôsob ako organizácia tieto verše aplikuje hrubo porušuje základné kresťanské princípy.
Strážna veža, 2015, 15. apríl, s.29
Každý rok je vylúčených viac ako 80,000 Jehovových svedkov, čo je každý stý svedok.(1) Z nich sa približne 2/3 nikdy nevrátia späť.(2) Vylúčenie so sebou prináša vážne psychické následky, a to najmä z nasledujúcich dôvodov:
- tým ktorý naďalej veria v náuky Organizácie je hovorené, že zatiaľ čo sú vylúčení, sú v stave ktorý si zasluhuje odsúdenie na večné zničenie.(3)
- tí, ktorí nemajú v úmysle vrátiť sa do Organizácie si uvedomujú, že budú odrezaní od svojej rodiny a priateľov (ktorí sú pokrstení) po zbytok svojho života.
Strážna Veža vysvetľuje:
,,teda “vylúčenie” je to, čím Jehovovi svedkovia vhodne pomenúvajú vyhnanie a následné vyhýbanie sa takémuto nekajúcnemu previnilcovi.” Strážna Veža, 1981, 15. september, s.22, odsek 12
,,… iba krátky pozdrav “Ahoj” môže byť prvý krok ktorý vyústi do konverzácie a dokonca priateľstva. Chceli by sme spraviť takýto prvý krok s vylúčenou osobou ?” Strážna Veža, 1981, 15. september, s.25, odsek 23
Až do roku 1952 organizácia neaplikovala túto praktiku tak ako je tomu dnes. Hoci Biblia obsahuje verše ktoré hovoria o obmedzení styku s previnilcami, uplatnenie týchto veršov Jehovovými svedkami sa zásadne odlišuje od jasných biblických usmernení:
- 2. Jána 10 hovorí o nezdravení sa Antikristovi. (viď verš 7.) Ale organizácia používa tento jediný verš aby podporila svoje tvrdenie, že svedkovia sa nemôžu zdraviť s každou osobu, o ktorej právny výbor rozhodne, že bude vylúčená.
- V zázname z 1. Korinťanom 5. kapitole Pavol hovorí o obmedzení styku s kresťanmi, ktorý konajú spomenuté skutky, ale nie o bezpodmienečnej izolácii od vylúčeného.(4)
- Organizácia vylučuje za veci, o ktorých sa v Biblii vôbec nehovorí, ako napríklad fajčenie, hazard, prijatie krvnej transfúzie, nesúhlas s náukami organizácie alebo kontakt s inými vylúčenými osobami.
- Vyhýbanie sa vylúčenej osobe platí aj pre jej najbližších členov rodiny.
- Trest má doživotné trvanie s jedinou výnimkou – organizácia musí člena formálne prijať naspäť do zboru. Nepovažuje sa za podstatné, či osoba už skončila s konaním zlého skutku alebo nie. Jediné kritérium pre to, aby sa ostatní členovia mohli baviť s danou osobou je jej formálny status daný organizáciou: vylúčený/nevylúčení.
Táto téma je usporiadaný do nasledovných častí:
Poznámky pod čiarov:
(1) „V posledných rokoch býva vylúčené zo spoločenstva približne 1 percento zvestovateľov.“ Strážna Veža, 1992, 1. júl, s. 19, odsek 18
(2) Štatistiky zo Strážnej Veže, 1974, 1. august, s. 466 a Strážnej Veže, 1960, 1. december, s.728 naznačujú, že zhruba ⅓ je znovuprijatá.
(3) „Vylúčenie znamená vyhnanie člena z Božieho domu; a ak niekto zostane v stave vylúčenia do jeho smrti, znamená to jeho večné zničenie ako človeka, ktorého Boh odmietol. Nezúčastňovanie sa zhromaždení vedie presne k tomuto smeru.“ Strážna Veža, 1965, 15. december, s. 752, odsek 15
(4) Organizácia akceptuje určité výnimky ako manželský partner a neplnoleté dieťa žijúce v spoločnej domácnosti.
Zoznam použitej literatúry:
- Strážna Veža, 2015, 15. apríl
- Strážna Veža, 1992, 1. júl
- Strážna Veža, 1981, 15. september
- Strážna Veža, 1974, 1. august
- Strážna Veža, 1965, 15. december
- Strážna Veža, 1960, 1. december