Úvaha nad 1. listom Korinťanom

Článok sa zaoberá obsahom Prvého listu Korinťanom so zameraním na Pavlovu kritiku pomerov v korintskom zbore. Každý Jehovov svedok môže porovnať prax opísanú v tomto liste s tým, ako sa v zboroch Jehovových svedkov pristupuje k negatívnym témam, problémom v organizácii či kauzám. Článok je prvým zo série článkov, ktoré sú spracované aj vo forme podcastu – nahrávky.

 

2 Veď nič nie je také zahalené, aby nebolo odhalené, a nič nie je natoľko skryté, aby nevyšlo najavo.“ Luk 12:2, Ekumenický preklad

Približne pred rokom 55 n. l. prichádza do zboru v Korinte, hlavného mesta rímskej provincie Achaja, druhý list apoštola Pavla (5:9), všeobecne známy ako Prvý list Korinťanom. Tento list je dôležitým dôkazom, ako sa aspoň v niektorých zboroch riešili vnútorné problémy a konflikty.

Predstavme si teraz, že sme kresťania v Korinte. Od Pavla, autority, ktorá priamo pokrstila niektorých Korinťanov, prišiel ďalší list, ktorý je reakciou na udalosti v zbore. Skupina kresťanov sa zhromaždí a čaká, kedy sa bude list verejne čítať. Pre prítomných je zrejme šokujúce, ako sa k nám hneď v úvode apoštol prihovára:

,,10 Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku. 11 Od ľudí z domu Chloé som sa totiž dozvedel o vás, bratia moji, že sú medzi vami sváry.12 Mám na mysli to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov!“ „Ja som Apollov!“ „Ja zas Kéfasov!“ „Ja Kristov!“1. Kor 1:10-12

Pavol verejne karhá kresťanov za vznikanie skupiniek a roztržiek, ktoré rozdeľujú zbor. No neostáva iba pritom. Kritický tón, ktorým začal svoj list, pokračuje až do svojho konca. K téme rozdelení sa ďalej vracia, pričom prirovnáva Korinťanov k dieťaťu, ktoré ešte stále pije mlieko a správa sa telesne:

,,1 A ja, bratia, nemohol som k vám hovoriť ako k duchovným, ale ako k telesným, ako k nedospelým v Kristovi. Dával som vám piť mlieko, nie pevný pokrm; neboli by ste ho totiž zniesli, ba ešte ani teraz nemôžete, 3 pretože ste ešte stále telesní. Či nie ste vari telesní a nekonáte priveľmi ľudsky, keď vládne medzi vami závisť a svár? 4 Veď keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov!“ a druhý zas: „Ja Apollov!“, nie ste azda telesní ľudia? 5 Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, skrze ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. 6 Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. 7 A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast.“ 1. Kor 3:1-7

,,21 Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi, veď všetko je vaše: 22 či Pavol, či Apollo, či Kéfas, či svet, či život, či smrť, veci prítomné, či budúce: všetko je vaše, 23 vy ste však Kristovi a Kristus je Boží.“ 1. Kor 3:21-23

Niektorí členovia zboru sa pravdepodobne začali vyvyšovať nad ostatných preto, že ich pokrstila tá či oná významná osobnosť. Tomu prispôsobili aj svoje správanie voči členom zboru. Pavol ich preto priamo nazýva namyslenými a dokonca s ojedinelou vyhrážkou v Novom zákone sa pýta, či má prísť s palicou:

,,18 Niektorí sa začali povyšovať, akoby som k vám už nemal prísť. 19 Čoskoro však — ak Pán bude chcieť — prídem k vám a spoznám nie reč namyslených, ale ich moc. 20 Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči, ale v moci. 21 Čo chcete? Mám prísť k vám s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?“ 1. Kor 4:18-21

Zbor je teda rozdelení, panujú v ňom skupinky a niektorí jedinci sa vyvyšujú nad ostatných. Možno ak by sme boli Korinťania, povedali by sme si, že už by tej kritiky božieho ľudu aj stačilo. No veľký apoštol sa iba rozbieha. Pavol vytiahol prípad, ktorý určite nenechal chladných kresťanov, ktorí v zbore o tom probléme nepočuli. V piatej kapitole píše:

,,1 Dokonca počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, totiž, že niekto obcuje s manželkou svojho otca. 2 A vy sa ešte vystatujete, nie aby ste sa radšej rmútili a vylúčili spomedzi seba toho, kto sa takéhoto činu dopustil. 3 Ja sám, hoci telesne vzdialený, no duchom prítomný, už som — akoby prítomný — rozhodol, že toho, čo to urobil, 4 treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zídeme vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša vydať satanovi na záhubu tela, aby bol duch v Pánov deň zachránený.1. Kor 5:1-5

Kresťan spáva s manželkou svojho otca, teda so svojou nevlastnou matkou. Ide o incest v božom ľude! Ide o taký vážny hriech, že Pavol nemá problém napísať, že niečo také nevidieť ani medzi ľuďmi mimo zbor. Z Pavlových slov nevyplýva, že by mal informácie o protiopatreniach zo strany zboru, ktorý by sa z vlastnej iniciatívy pokúšal situáciu vyriešiť.  O to obludnejšia sa javí. No Pavol sa so svojou kritikou ani tu nezastaví. Neskončila jedna výčitka a už prichádza ďalšia. Kresťania majú medzi sebou takých, ktorí svoje spory riešia na svetských súdoch:

1 Ak má niekto z vás spor s iným, ako sa opováži súdiť sa pred nespravodlivými, a nie pred svätými? 2 Veď či neviete, že svätí budú súdiť svet? Ak teda vy máte súdiť svet, nie ste schopní rozsúdiť maličkosti? 3 Vari neviete, že budeme súdiť anjelov, o čo viac veci všedného života? 4 Keď teda máte spory vo veciach všedného života, beriete si za sudcov takých, ktorí nemajú v cirkvi vážnosť? 5 Hovorím to na vaše zahanbenie. Azda niet medzi vami ani jedného múdreho, ktorý by vedel rozriešiť spor medzi svojimi bratmi? 6 Ale brat sa súdi s bratom, a k tomu ešte pred neveriacimi! 7 Veď už to je vaša prehra, že vôbec máte medzi sebou súdne spory. Prečo radšej neznášate krivdu? Prečo radšej netrpíte škodu?“ 1. Kor 6:1-7

Pre Pavla je táto prax absurdná a nebojí sa napísať, aby sa dotyční cítili zahanbení. Kresťania, dedičia nebeskej vlády s Kristom, nie sú schopní riešiť medzi sebou konflikty tu na zemi! Apoštol v jedenástej kapitole rozoberá tému oslavovania večere Pána a kritizuje nemiestne a telesné správanie niektorých kresťanov. Tí sa totiž prišli na Pánovu večeru skôr najesť, dokonca opiť, ako si pripomenúť jej duchovný význam:

 „18 Predovšetkým totiž počúvam, že keď sa schádzate v cirkvi, vyskytujú sa medzi vami roztržky, a do istej miery tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20 Keď sa teda takto schádzate, to nie je požívanie Pánovej večere. 21 Veď keď si pri jedení každý predloží svoju večeru, potom jeden má hlad a druhý je opitý. 22 Nemáte vari vlastné domy, kde by ste jedli a pili? Alebo natoľko znevažujete Božiu cirkev a zahanbujete tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim!1. Korinťanom 11:18-22

Opätovne je tu použitá priama kritika, v gréčtine s nábojom sarkazmu a uštipačnosti vzhľadom na závažnosť udalosti. Ak sme však ako prítomní Korinťania v zbore mali doteraz pocit, že už nič horšie prísť nemôže – rozkoly, skupinkovanie, povýšenosť niektorých členov, incest, súdy pred neveriacimi, opitosť a obžerstvo počas Pánovej večere – záver listu predstavuje úplný refrén celej apoštolovej kritiky. Ako kresťania v Korinte máme medzi sebou niektorých, ktorí ani neveria, že Ježiš bol vzkriesený!

,,12 Keď sa teda hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, ako potom niektorí z vás hovoria, že niet zmŕtvychvstania? 13 Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. 14 Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera.“ 1. Kor 15:12-14

,,Ak pre mŕtvych niet vzkriesenia: Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme!“ 1. Kor 15:32

Áno, niektorí v zbore popierali Ježišovo vzkriesenie. Týmto tvrdením bola spochybnená samotná podstata kresťanstva, to však týmto kresťanom neprekážalo, aby boli aj naďalej súčasťou kresťanského zboru.

Všetko, čo sme tu uviedli – a uviedli sme tu zámerne mnoho textov – sú dejiny ranného kresťanstva, božieho ľudu v prvom storočí. Dejiny, ktoré boli plné zlyhaní, škandálov a excesov. To, že ich dnes teraz spoločne čítame, je možné len vďaka tomu, že sa ich nebál niekto napísať a zaznamenať aj pre nasledujúce generácie pre ich poučenie. Vďaka tendencii nevyhýbať sa zlu v božom ľude, ktoré tam bolo prítomné vždy, vieme o inceste, o rozdeleniach, o súdnych sporoch medzi kresťanmi či o spochybnení samotnej podstaty kresťanstva. Úmyselne sme vybrali Prvý list Korinťanom, pretože obsahuje mnoho takýchto informácií a to sme tu neuviedli všetky. Podobné informácie by sme našli aj v iných Pavlových a novozákonných listoch. Pisatelia sa neusilovali niečo skrývať alebo kamuflovať s úmyslom nepoškodiť povesť zboru či nepošpiniť Božie či Kristovo meno. V tomto išli v šľapajach pisateľov Starého zákona, ktorí nemali problém písať o tých najstrašnejších činoch kráľov, náboženských predstaviteľov a ľudu ako celku. Knihy prorokov sú plné uštipačných a kritických slov na adresu „božieho ľudu.“ Prečo takáto verejná kritika? Prečo sa pisatelia nesnažili zakrývať nedostatky, prečo neprezentovali veci alebo udalostí v pozitívnejšom svetle, aby pritiahli okolité národy, respektíve aby ako kresťania pritiahli pohanov? Prečo si prorok Izaiáš nepovedal: „Nie, takto písať o božom ľude nebudem, veď aká to bude pohana na božie meno?“ Prečo si Pavol nepovedal: „Nemôžem toto napísať, veď čo by si pomysleli ľudia zo sveta? Však to zneužijú v neprospech božieho ľudu!“ Starý a Nový zákon sú v  svedectvom, ktoré vyvracia takýto spôsobom myslenia a dokazuje pravý opak.

Jehovovi svedkovia a ich vedúci predstavitelia bežne argumentujú, že nechcú vynášať na svetlo negatívne skúsenosti a správy, ktoré by spolukresťanov nepovzbudili. Zmýšľali však v takomto duchu pisatelia Starého zákona alebo Pavol? Rozhodne nie. Dejiny židovského národa boli dejinami jednej veľkej náboženskej katastrofy a my o tom vieme práve zo strán Biblie, ktoré musel niekto napísať. V porovnaní s touto praxou sú dejiny Jehovových svedkov jedným veľkým klamstvom, ktorým sú živené milióny ľudí po celom svete. Staršie publikácie sú hmatateľným dôkazom mnohých falošných predpovedí, nepravdivých dátumov, absurdných tvrdení a výkladov, nerozumných učení a záverov. Dejiny svedkov podobne ako dejiny iných náboženstiev sú plné škandálov  – rasistické a mizogýnne názory, politické angažovanie, finančné kauzy, alkoholizmus a mravné poklesky vedúcich predstaviteľov, pedofilné škandály a v tomto zozname môžeme pokračovať ešte dlho. A predsa by sme to mohli ukončiť vetou, že je to všetko v poriadku! Áno, bolo by to v poriadku za tých podmienok, ak by existovalo priznanie sa k týmto chybám, ospravedlnenie a uznanie, že každý robí chyby a každý sa mýli. Situácia v náboženstve Jehovových svedkov je žiaľ odlišná a vyžaduje si aj odlišný záver. Organizácia sa verejne neospravedlňuje, o svojich škandáloch v minulosti aj v prítomnosti úmyselne mlčí, ak spomenie niektoré chyby či mylné výklady, tak ich zľahčuje či stavia do odlišného kontextu, v akom boli pôvodne a neumožňuje žiadnu kritiku. Takýto prístup nemá podporu ani v Starom, ani v Novom zákone, je s nimi v priamom rozpore. Dejiny organizácie v publikáciách svedkov, sú ideologickou propagandou podporujúcou aktuálnu vedúcu špičku na čele s vedúcim zborom, kamuflážou kamufláží, vycedené a vyfiltrované dejiny okorenené presladeným idealizmom, ktorý nemá s realitou nič spoločné. Nejde len o závery kritikov, ktorí si vychutnávajú nejakú osobnú pomstu voči organizácii, ale o tvrdenia odborníkov a úprimných ľudí, ktorí sa rozhodli dať šancu objektívnemu kritickému mysleniu a preskúmali staršiu literatúru Spoločnosti a odborné fakty. Negatívna informácia si rovnako zasluhuje pozornosť ako ktorákoľvek iná, ak od nej závisí môj život. Ak ako Jehovov svedok účelovo odmietam počúvať či čítať si o negatívach svojho náboženstva, ako môžem vo všetkej úprimnosti a počestnosti očakávať, že katolík, protestant, moslim, budhista či Mormón budú počúvať moju kritiku ich náboženstva?

Účelom stránky JWfakty.sk je zaplniť kritickú prázdnotu, ktorá chýba pri posudzovaní náboženstva Jehovových svedkov. Túto prázdnotu tvoria tie pasáže z dejín a učenia, ktoré apoštol Pavol nemal problém vo svojom liste uviesť, ale ktoré oficiálna politika Spoločnosti Strážna veža odmieta uznať. Táto negatívna prázdnota vypĺňa to, čo chýba dejinám svedkov a to kritický a objektívny obraz náboženského hnutia, ktoré má svoje klady, ale rovnako aj množstvo negatív a škandálov, ktoré sú rovnako nevyhnutné pri jeho posudzovaní ako Bohom vyvolenej organizácie, do ktorej sa štylizuje.

Ak ti najbližšie ako Jehovovmu svedkovi niekto povie, aby si niečo pre kritický či negatívny obsah o svedkoch nečítal, spomeň si na zbor v Korinte, na Pavla a jeho kritický a konkrétny list. A pamätaj, ak je niečo skutočná pravda, nemáš mať strach pred kritikou, dôsledným skúmaním a overovaním, pretože pravda sa buď potvrdí, alebo sa dokáže, že to pravda od začiatku nebola.


Obrázok prevzatý z https://www.google.sk/imgres?imgurl=https%3A%2F%2Fi0.wp.com%2Fwww.thegoodnewsbiblechurch.org%2Fwp-content%2Fuploads%2F2014%2F09%2Fgoodnewsnew7.jpg%3Ffit%3D924%252C345&imgrefurl=http%3A%2F%2Fwww.thegoodnewsbiblechurch.org%2Fevent%2Fi-corinthians%2F&docid=H6ganhZePtMsuM&tbnid=y_dpd4O5Tx5vJM%3A&vet=10ahUKEwjmg8Wh7P7gAhXSxIUKHa0LCdUQMwhDKAUwBQ..i&w=924&h=345&bih=652&biw=1360&q=letter%20corinthians&ved=0ahUKEwjmg8Wh7P7gAhXSxIUKHa0LCdUQMwhDKAUwBQ&iact=mrc&uact=8 ; https://www.google.com/search?q=silence&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwjxq8Cb6I7hAhURLlAKHRB1B1IQ_AUIDigB&biw=1920&bih=937#imgrc=OV68skq_5X8rLM:

Tento článok bol publikovaný v kategórii: Nezaradené