Zakladateľ Spoločnosti Strážna veža Ch. T. Russell, pojednával o vylučovaní a vyhýbaní sa previnilcom už v roku 1893. Toto sa však nevzťahovalo na nasledovníkov organizácie, ale hovorilo sa, že kresťania by sa mali vo všeobecnosti vyhýbať tým, ktorí sa ukázali byť nepravdiví voči Bohu:
Začiatky
,,Byť oddelení neznamená byť priateľmi a spoločníkmi, alebo byť v spoločenstve z akýchkoľvek dôvodov. Znamená to, že musíme urobiť jasné odrezanie medzi sebou a všetkými nečistými, nečistými v srdci, čo sa prejavuje ich nevernosťou k pravde, a tým aj Bohu, jej veľkým autorom: a toto oddelenie musí byť tak zreteľné, že to vylúčený určite bude poznať, a že nikto si nebude môcť zmýliť našu poslušnosť a vernosť Pánovi a jeho pravde. V tejto záležitosti nesmie byť žiadna nedbalá alebo polovičatá poslušnosť, lebo máme byť nielen oddelený od ducha Pánových nepriateľov, ale nesmieme sa ani dotknúť nečistého. Ako apoštol inde hovorí, že sa im musíme vyhnúť – nemať s nimi žiadnu účasť ani podiel.” Strážna veža, 1893, 15. október, s.1588
,,Nie sme z tých, ktorí vylučujú kresťanských bratov z dôvodu nejakých rozdielov v názoroch; ale pokiaľ ide o stanovisko zamietnuť samotné základy všetkého kresťanstva, musíme prehovoriť a odolať každej takejto tvári, pretože sa stávajú nepriateľmi Kristovho kríža.” Strážna veža, 1882, december, s. 423
Neskôr sa zaviedol postup, v ktorom zbor ako celok diskutoval o nesprávnom konaní jednotlivca a ak sa dospelo k takmer jednomyseľnému rozhodnutiu vylúčiť ho, nekajúcemu hriešnikovi sa nevyhýbali, ale považovali ho za pohana. To sa dialo najmä v prípade osoby, ktorá odmietla hodnotu Kristovho výkupného:
,,Spravovanie pokarhania nie je len funkciou starších, ale celej Cirkvi… Je teda evidentné, že starší v žiadnom zmysle neboli sudcami členov – vypočutie a rozhodnutie boli ponechané miestnemu zboru alebo Cirkvi… Vskutku, aj keby porušovateľ odmietol počúvnuť (poslúchnuť) rozhodnutie celej Cirkvi, nemal by byť vykonaný žiaden trest, ani sa o to pokúšať. Prečo? Jedine Cirkev by mala odobrať od neho jeho spoločenstvo a všetky prejavy alebo znaky bratstva. Od toho momentu sa musí s previnilcom zaobchádzať ako s ,,pohanom a vyberačom dane” Matt. 18:17″ Studies Series VI – The New Creation, 1904, s.289-290
,,Biblický podklad pre spoločenstvo a vylúčenie zo spoločenstva je oveľa širší a oveľa jednoduchší. Jedná sa o dve časti: (1) Prijatie Krista ako vykupiteľa, a (2) jemu úplné zasvätenie. Ktokoľvek kto je v súlade s týmto Bbblickým vzorom, je oprávnený prejavovať lásku, rešpekt, súcit a starostlivosť o každého takéhoto ďalšieho; z týchto a len z týchto pozostáva cirkev, ktorú Boh rozpoznáva – cirkev, ,,ktorej mená sú zapísané v nebesiach.” Strážna veža, 1905, 1. december, s. 3673
,,Na základe týchto veršov najviac čo by cirkev mohla urobiť je to, že po márnej snahe priviesť brata k pokániu a náprave, by mu mala odobrať zvláštne bratské spoločenstvo do času, keď následne preukáže ochotu konať správne. Potom by mal opäť obdržať plné spoločenstvo… Medzitým môže byť s bratom zaobchádzané iba láskavým a zdvorilým spôsobom, tak ako by bolo vhodné zaobchádzať s akýmkoľvek vyberačom dane alebo pohanom, a odoprieť mu špeciálne práva alebo výsady pre pozdravy alebo možnosť hlasovať, ktoré patria cirkvi ako triede oddelenej od sveta.” Strážna veža, 1919, 1. marec, s.69
Russell a Rutherford boli zhovievaví k náukovým nezhodám a tvrdili, že jednotné myslenie v oblasti náuk spôsobilo pôvodne veľké odpadnutie – satanská taktika ako spôsob ovládania ľudí:
,,Podobne ako cirkev v Ríme, vyvíjajú vplyv [“dnešní náboženskí vodcovia”], aby obmedzili výskum [členov] na hranice danej sekty. Pod priamou hrozbou vylúčenia vyzývajú svojich služobníkov a študentov, aby neustále nehľadali pravdu, ale aby prijali hlas ich sekty ako neomylný.” Strážna veža, 1887, apríl, s.923
,,Veľký protivník je ľstivý… Niektorých presviedča, že musia zaujať radikálny postoj voči nejakej svetskej práci alebo činnosti, a ihneď pristupuje k vylučovaniu druhých, ktorí nevedia svedomito zaujať rovnaký postoj. Nejako sa domnievajú, že ich radikálny postoj ich oprávňuje vo veľmi zvláštnom zmysle k božskej priazni a požehnaniu. Tento postoj ich vedie k porušovaniu zásad rôznymi spôsobmi: (1) súdením a odsúdením iných, ktorí to nevidia ako oni; (2) tým, že odmietajú spoločenstvo tých, ktorí stále veria vo výkupné, znovuzrodenie a vyššie povolanie” Strážna veža, 1919, 1. február, s. 6385
,,Satanova organizácia sa plaví na výrazne znejúcom názve ,,kresťanstvo”. Vychvaľuje sa členstvom s viac ako 500 000 000 ľudí. Ich členovia sú v zovretí zvykov, nariadení, obradov a ceremónií; neodvažujú sa ich odmietnuť, ani ich kritizovať alebo odhaľovať. Ak by tak spravili, boli by na ich hlavy zvrhnuté posmešky, napomenutia, vylúčenie a prenasledovanie. Tisíce Pánových ľudí sú držaní v týchto denomináciách ako väzni a boja sa vyjadriť nesúhlas k nariadeniam, metódam a zvykom organizácie.” Strážna veža, 1930, 1. október, s.301
Vylúčenie ako “nebiblické a pohanské”
V roku 1947 v časopise Prebuďte sa!, organizácia opísala praktiku vylučovať ako nebiblickú a pohanskú. Poukázalo sa na Hebrejom 10:26-31 ako argument, že iba Boh má právo súdiť jednotlivcov. Bola vyslovená nasledovná kritika na Katolícku cirkev:
,,Tvrdia [katolícka cirkev], že právomoc pre exkomunikáciu je založená na učení Krista a apoštolov z nasledujúcich veršov: Matúš 18:15-19; 1 Korinťanom 5:3-5; 16:22; Galaťanom 1:8,9; 1 Timotejovi 1:20; Títovi 3:10. Ale exkomunikácia hierarchiou ako trest a ..liečivá” náprava (Katolícka Encyklopédia) nemá žiadnu podporu v týchto veršoch. V skutočnosti je to celé úplne cudzie Biblickému učeniu. – Hebrejom 10:26-31. Kde má teda táto praktika pôvod? Encyklopédia Britannica hovorí, že pápežská exkomunikácia nie je bez pohanského vplyvu, ,,a jej variácie nemôžu byť adekvátne vysvetlené pokiaľ nevezmeme do úvahy niekoľko nekresťanských analógii exkomunikácie”… Dokonca aj Druidi mali spôsob exkomunikácie tých, ktorí stratili vieru v ich náboženskú nadradenosť. Teda potom, ako katolicizmus prevzal tieto pohanské praktiky, v roku 325 n.l., započala nová kapitola náboženskej exkomunikácie…zbraň v podobe exkomunikácie sa stala nástrojom, ktorým duchovenstvo dosiahlo kombináciu cirkevnej moci a svetskej tyranie, čo v histórii nemalo obdobu.” Prebuďte sa!, 1947, 8. január, s.27 (odkaz na konkrétnu stranu)
Zmena o 180°
Je pozoruhodné, že v rokoch, keby bol vydaný tento článok, prezident spoločnosti N. Knorr zaviedol protichodné usporiadanie, ktoré je nasledované dodnes. V Strážnej veži z 15. mája 1944, bola zodpovednosť súdiť jednotlivcov prenesená z celého zboru len na zástupcov zboru. A to napriek vedomiu, že usmernenie z Matúša 18:15-18 hovorí o tom, že celý zbor má rozhodnúť o previnení jednotlivca:
,,Záležitosť na vyrovnanie by nemala byť predložená na posúdenie pred celý zbor… Mala by byť v tichosti predložená zástupcom zboru alebo spoločnosti” Strážna veža, 1944, 15. máj s.152, ods. 26
V knihe Rady pre teokratickú organizáciu Jehovových Svedkov (Counsel on Theocratic Organization For Jehovah’s Witnesses,) bol načrtnutý proces, ako majú duchovne kvalifikovaní zástupcovia postupovať pri vylúčení jednotlivca:
,,Ak osoba spojená so spoločnosťou pretrváva v priestupkoch a nekoná podľa Písma ako sa patrí na kresťana, potom zástupcovia zboru, ktorí sú služobníci v spoločnosti, zrelí a duchovne kvalifikovaní, môžu rozhodnúť, aké stanovisko by malo byť zaujaté. (Mat. 18:15-18) Biblické nabádanie je nemať nič spoločné s previnilcami, ktorí sa snažia spôsobiť rozdiely. (Rim. 16:17; Tit. 3:10,11) Zrelí zodpovední bratia tak poradia zboru a vylúčia previnilca. (1 Kor. 5: 11-13) Neskôr, ak vylúčený previnilec preukazuje úprimné pokánie, zodpovední bratia ho môžu prijať späť do ich stredu a informovať tak zbor.” Counsel on Theocratic Organization For Jehovah’s Witnesses, 1949, s.57
Zlomový bod prišiel v roku 1952, kedy organizácia zmenila jasnú Ježišovu radu ,,jednotlivec -> zbor” na ,,jednotlivec -> starší”. Strážna veža neuviedla žiadne vysvetlenie pre túto náhlu protichodnú zmenu:
,,Je tu ešte jeden pomerne relevantný verš, v Matúšovi 18: 15-17… Tento verš nemá nič spoločné s vylúčením na úrovni zboru. Keď sa tu píše ísť za zborom, znamená to ísť za staršími alebo zrelými bratmi v zbore a prediskutovať vlastné súkromné ťažkosti. Tieto verše súvisia iba s osobným vylúčením.” Strážna veža, 1952, 1. marec, s.147, ods. 7
Všimnime si vyjadrenie ,,ísť za zborom, znamená to ísť za staršími”. Takýto spôsob interpretácie biblických veršov, kedy sa veršom prikladá ľubovolný význam bez uvedenia argumentu, je veľmi charakteristický pre organizáciu Jehovových svedkov. Nejde o žiadne vysvetlenie, ale o ,,oznámenie”. Článok v roku 1952 nepredložil žiadne relevantné historické dôkazy, prečo by pojem zbor (grecky eccleasia), ktorý bežne v Novom zákone reprezentuje členov konkrétnej kresťanskej obce, resp. neskôr kresťanstvo ako také, mal zrazu v jednom verši metonymicky odkazovať na starších. Je vskutku namieste otázka, do akej miery je organizácia verná slovám z 1. Korinťanom 4:6 – ,,Nechoďte nad to, čo je napísané.”
Pritvrdzovanie
Politika vylučovania sa náhle otočila o 180 stupňov a postupne boli publikované články s oveľa tvrdšou rétorikou:
,,Nuž, dôvodom pre vylučovanie je, že niektorí ľudia sa dostanú do tohto Božieho zboru, ktorí ale nemilujú Krista (s.132)…Taký jednotlivec nemá žiadne miesto v čistej organizácii alebo v Božom zbore. Mal by sa vrátiť späť do skazenej skupiny, z ktorej prišiel a zomrieť s tou skazenou skupinou spolu so Satanovou organizáciou.(s.134) Tí, ktorí sú oboznámení so situáciou v zbore, by mu nikdy nemali povedať ahoj alebo dovidenia. Nie je medzi nami vítaný, vyhýbame sa mu. (s.141)” Strážna veža, 1952, 1. marec, s.132-134,141
Na chvíľu sa vžime do pozície rodiča, ktorý číta tento článok v roku 1952, jeho dieťa je vylúčené a on si číta: ,,Nie je medzi nami vítaný, vyhýbame sa mu. Mal by sa vrátiť späť do skazenej skupiny, z ktorej prišiel a zomrieť…”
Táto zmena bola neskôr odôvodnená ako výsledok zhoršujúcej sa ,,morálnej skazy” po druhej svetovej vojne:
,,V priebehu rokov po druhej svetovej vojne začala morálna skazenosť na svete dosahovať strašných rozmerov. Existovala možnosť, že Božia čistá organizácia by mohla byť kontaminovaná takým skazeným vplyvom. Ale Jehova sa zaujímal o svoj ľud, rovnako ako v minulosti, a preto prostredníctvom svojho komunikačného kanála láskyplne odovzdal informácie, aby sme mohli odolávať nečistote, ktorá by mohla poškvrniť alebo znesvätiť jeho ľud. (Mat. 24:45-47) Najmä od roku 1946 sa osobná morálna čistota stala záležitosťou oveľa väčšej starostlivosti Pánovho ľudu… (2 Kor. 7:1) Počnúc rokom 1952 začalo byť biblické usporiadanie pre vylúčených previnilcov viac formálnejšie. Tí, ktorí spáchali hrubé hriechy, ako napríklad cudzoložstvo a smilstvo, boli vylúčení zo zboru, ak nečinili pokánie. (1 Kor. 5:11-13) Božia organizácia by netolerovala ľudí, ktorí sa odmietli udržiavať nepoškvrnení, čistí a rýdzi v očiach Jehovu.” Strážna veža, 1976, 15. február, s.122, ods. 13
Je pozoruhodné, že na jednej strane o sebe vedúci zbor Jehovových svedkov hovorí, že nie je neomylný ani inšpirovaný, no na druhej strane sám seba nazýva Jehovov ,,komunikačný kanál”. Tento článok sa teda snaží Jehovovým svedkom vsugerovať, že to bol v skutočnosti Jehova, kto ,,prostredníctvom svojho komunikačného kanála láskyplne odovzdal informácie“, že vylúčený ,,by sa mal vrátiť späť do skazenej skupiny z ktorej prišiel a zomrieť“. Bol to teda tiež Jehova, kto prostredníctvom svojho ,,komunikačného kanála” odovzdal informácie, že praktika vylučovať je nebiblická a pohanská? (viď. “scan konkrétnej strany”) Organizácia zjavne robí z Boha Jehovu boha protichodných názorov.
V Strážnej veži z 1. októbra 1955 bolo uvedené, že aj udržiavanie kontaktu s vylúčeným môže byť dôvod na vylúčenie:
,,Ak člen zboru odmietne toto konanie a ignoruje zákaz združovania sa s vylúčeným, taký člen sa búri voči Jehovovmu zboru a vzbura je ako hriech čarodejníctva a tvrdohlavosť je ako modlárstvo a terafim…. Ak po dostatočnom upozornení člen zboru pokračuje v združovaní sa s vylúčeným namiesto zosúladenia sa s Jehovovou organizáciou, mal by byť takisto vylúčený.” Strážna veža, 1955, 1. október, s. 607
Manuál pre starších hovorí, že združovanie sa s nie-príbuzným vylúčeným je priestupok zasluhujúci vylúčenie. Toto odôvodnili tvrdením, že takéto konanie spadá pod kategóriu ,,voľné správanie”:
,,Hoci to nie je úplný zoznam, voľné správanie môže zahŕňať nasledovné, pokiaľ má previnilec drzý, opovržlivý postoj, ktorý je zrejmý z robenia týchto vecí: úmyselné, pokračujúce, nie nevyhnutné združovanie sa s nie-príbuzným vylúčeným napriek opakovanému napomenutiu.” Paste Božie stádo, 2011, s.60
Členovia zboru dostávajú pokyn, aby sa navzájom pozorovali a upozornili starších na akékoľvek podozrenie, ktoré si všimnú. Sú nabádaní, že v určitých prípadoch musia nahlásiť svojich spoluveriacich aj keby to znamenalo porušenie zákona, keďže ,,Najvyššia autorita” to vyžaduje:
,,Tento príkaz od Najvyššej autority vo vesmíre dal zodpovednosť každému Izraelitovi, aby oznámil sudcom akékoľvek závažné priestupky, ktoré spozorovali, aby sa mohla taká záležitosť vyriešiť. Hoci kresťania nie sú prísne pod mojžišovským zákonom, jeho zásady sa stále uplatňujú v kresťanskom zbore. Teda môžu sa vyskytnúť prípady, keď je kresťan povinný priniesť záležitosť pred starších. Pravda, v mnohých krajinách nie je legálne sprístupniť neoprávneným osobám to, čo sa nachádza v súkromných záznamoch. Ale ak kresťan po zvážení na modlitbách cíti, že čelí situácii, kedy Boží zákon vyžaduje, aby nahlásil čo sa dozvedel napriek požiadavkám nižších autorít, potom je to zodpovednosť, ktorú prijme pred Jehovom. Sú situácie, kedy Kresťan musí poslúchať Boha ako vládcu viac než ľudí. Skutky 5:29″ Strážna veža, 1987, 1. september, s.13
Zmeny v náuke “tam a späť”
Od zavedenia praktiky vylučovať došlo k niekoľkým zmenám v náuke a dôvody pre vylúčenie sa následne menili tam a späť. Keď nastane v zbore situácia, ktorá nie je jasne definovaná v publikáciách organizácie a starší a pobočka si nevedia s takouto situáciou rady, je to adresované vedúcemu zboru. Ako vedúci zbor dospeje k novému dôvodu pre vylúčenie? Je to svätý duch, ktorý ich vedie pri skúmaní písma, aby prišli k jednohlasnému rozhodnutiu o tom, aký je Boží pohľad na vec? Nie. V skutočnosti hlasovanie nemusí byť jednotné. Nová politika a pravidlá môžu byť pre celú organizáciu nasadené len s ⅔ väčšinou pri hlasovaní.(1) Z tohto dôvodu bolo možné zmeniť dôvody na vylúčenie ohľadom transplantácii orgánov alebo orálnom sexe tam a späť len v priebehu 10 rokov, čo malo a stále má obrovský dopad na životy členov. Napríklad fajčenie nebolo považované za dôvod na vylúčenie až do roku 1973. Transplantácia orgánu bola dôvodom na vylúčenie v priebehu desaťročí, ale už to viac nie je vnímané ako zlé. Orálny a análny sex medzi manželskými partnermi bol klasifikovaný ako:
- por·neiʹa a teda dôvod na vylúčenie – Strážna veža, 1974, 15. november, s. 703-704
- už viac nie je dôvod na vylúčenie – Strážna veža, 1978, 15. február, s. 30-31
- opäť dôvod na vylúčenie – Strážna veža, 1983, 15. marec, s.31
Nech každý zváži sám, či sa takéto svojvoľné a protichodné zmeny v náukách dajú obhájiť dokola opakovanými slovami ,,svetlo svieti stále viac”.
Dočasné “zmiernenie”
Možno niektorí dúfali, že táto tvrdá politika vylučovania sa v priebehu rokov zmierni, ale opak sa stal pravdou. V roku 1974 bolo stanovisko z roku 1952 zmiernené, ako vidieť z nasledujúceho článku, no netrvalo to dlho:
,,Zboroví starší, ako aj jednotliví členovia zboru, by sa mali chrániť pred vytváraním prístupu blížiacemu sa tomu, ako niektorí židovskí rabínski spisovatelia podnecovali nazerať na pohanov ako na virtuálnych nepriateľov. Je správne nenávidieť zlo spáchané vylúčeným, ale nie je správne nenávidieť takú osobu, ani nie je správne zaobchádzať s týmito osobami neľudským spôsobom. Môžeme tiež poznamenať, že v 1. Korinťanom 5:11 apoštol varuje pred stretávaním sa s tým, kto ,,je” smilníkom alebo páchateľom nejakého iného druhu vážneho konania. Čo však ten, kto bol vylúčený za to, že je taký človek, ale ktorý potom buď v počiatočnom, alebo neskoršom čase podáva neustále dôkazy o prerušení takého nesprávneho konania? Dá sa povedať, že on alebo ona je stále ,,smilníkom” alebo akýmkoľvek druhom previnilca, ktorý spôsobil, bol alebo bola ako ,,kvas” pre zbor? Napríklad mladý človek, ktorý bol vylúčený za smilstvo, sa môže potom oženiť, založiť rodinu a žiť úctyhodný život. Alebo niekto, kto bol vylúčený pre opilstvo, môže tento zvyk zanechať a ak vôbec pije, robí tak len s mierou. Týmito zmenami môžu tieto osoby znovu získať v komunite rešpekt. Takéto osoby možno ešte neprišli a formálne nepožiadali o znovuprijatie do zboru. Nie je však zjavný rozdiel medzi týmito ľuďmi a ostatnými, ktorí naďalej pokračujú v zlom konaní, za ktoré boli vylúčení? Tí, ktorí zanechávajú nesprávne konanie, môžu stále prejavovať určité ocenenie pre kresťanskú pravdu, možno sa dokonca zastávajú pravého kresťanského zboru, keď niekto proti nemu hovorí zle. Nemala by sa takýmto okolnostiam prideliť náležitá váha a mať vplyv na náš postoj ako zboru voči takýmto jednotlivcom? Iste, ak by sa márnotratný syn z podobenstva vrátil domov v opitom stave, možno tiahnuc sa s jednou so svojich prostitúckych spoločníčok, otcova reakcia by nebola rovnaká. Ale otec mal dôvod veriť, že sa syn vracia so správnou pohnútkou a skôr než by ho podozrieval s najhoršieho, otec dúfal v to najlepšie, a išiel naproti svojmu zatúlanému synovi.” Strážna veža, 1974, 1. august, s. 466-473
Návrat k dogmatizmu
Bohužiaľ, v roku 1981 sa tento rozumnejší postoj opäť vrátil k prísnym pravidlám, s obsiahlym rozborom v Strážnej veži z 15. septembra (pozri články Vylúčenie – ako sa na to pozerať a Ak je vylúčený príbuzný) . Tieto články z roku 1981 sú naďalej vzorom, ktorý sa aplikuje dodnes. Odvolávajú sa na ne publikácie ako Zachovávajte sa v Božej láske (2008).
Poznámky pod čiarou:
(1) „Na setkání o tři týdny později, 30. dubna [1975], nás prezident Knorr překvapil návrhem, aby od té chvíle byly všechny záležitosti rozhodovány dvoutřetinovou většinou hlasů aktivních členů (kterých bylo tehdy sedmnáct)..“ Raymond Franz: Krize Svědomí, Commentary Press Fourth Edition, 2004, s.85
Celú knihu Kríza Svedomia, ktorú napísal Raymond Franz, bývalý člen vedúceho zboru Jehovových svedkov možno stiahnuť v češtine v PDF tu: Krize-svědomí.pdf
Zoznam použitej literatúry:
- Strážna veža, 1987, 1. september
- Strážna veža, 1983, 15. marec
- Strážna veža, 1978, 15. február
- Strážna veža, 1976, 15. február
- Strážna veža, 1974, 15. november
- Strážna veža, 1974, 1. august
- Strážna veža, 1955, 1. október
- Strážna veža, 1952, 1. marec
- Strážna veža, 1944, 15. máj
- Strážna veža, 1930, 1. október
- Strážna veža, 1919, 1. marec
- Strážna veža, 1919, 1. február
- Strážna veža, 1905, 1. december
- Strážna veža, 1893, 15. október
- Strážna veža, 1887, apríl
- Strážna veža, 1882, december
- Studies Series VI – The New Creation, 1904
- Prebuďte sa! 1947, 8. január
- Counsel on Theocratic Organization For Jehovah’s Witnesses, 1949
- Paste Božie Stádo, 2011
- Raymond Franz: Krize Svědomí, Commentary Press Fourth Edition, 2004
Článok vychádza z anglického originálu: https://www.jwfacts.com/watchtower/disfellowship-shunning.php