„Pretiekli hektolitre sĺz a množstvo modlitieb k Bohu s prosbou, čo mám ďalej robiť.“ Skúsenosť Alberta

Skúsenosť Jehovovho svedka, ktorý sa rozhodol po 13 rokoch opustiť svoje náboženstvo. Vo svojom príbehu opisuje hlavné príčiny, pre ktoré už viac nemôže byť členom organizácie, ktorá klame svojich členov a hazarduje s ich dôverou.

 


,,Kde rozmýšľajú všetci rovnako, tam nerozmýšľa nikto.“ Neznámy autor

,,Určite by sme nechceli byť ako farizeji, ktorí neznášali, keď niekto spochybňoval ich názory, a prenasledovali ľudí len preto, že mali iný názor ako oni.Strážna veža, 2019, september, s. 23, ods. 11


Narodil som sa do rodiny Jehovových svedkov. Odmalička bolo moje myslenie, hodnoty a názory formované náboženstvom, ktoré som považoval rovnako ako milióny svedkov po celom svete za absolútnu „pravdu“. Bolo pre mňa samozrejmé, že ostatné náboženstvá sa mýlia, čo sa aj prejavilo na mojom prístupe k ľuďom. Spolužiaci, kamaráti a všetci mimo môjho náboženstva boli pre mňa duchovne nebezpeční. Vedel som, že priateľov si mám hľadať len medzi svedkami, pretože svet navôkol a ľudia, ktorí nie sú svedkami, budú nakoniec zničení. Dodnes si pamätám, ako som svojmu priateľovi z detstva povedal so slzami v očiach, že ho mám veľmi rád, ale spôsobuje mi nesmiernu bolesť, že nie je svedok. Bude totiž zničený v Armagedone. Na strednej škole sme boli v triede traja svedkovia.  Počas prestávok som si čítal  Bibliu, viedol s jedným zo svedkov duchaplné reči a zvestoval ostatným spolužiakom. Pre svoje náboženstvo som žil. Vo vedľajšej triede bol jeden svedok, ktorého som občas počul vulgárne nadávať. Keď som ho na to upozornil, prestal na nejaký čas, potom však opäť začal. Tak som ho nahlásil starším v jeho zbore. Áno, tak veľmi som svoju vieru a náboženstvo bral vážne. Neprešiel deň, kedy by som sa nemodlil k Bohu, nečítal Bibliu a neštudoval niečo z publikácií Jehovových svedkov. Keď si niekedy dnes otvorím svoju Bibliu, ktorú som dostal ku krstu, je mi do smiechu aj do plaču zároveň – je celá popísaná  mnohými komentármi a odvolávkami. V tom čase ako tínedžer som bol presvedčený, že koniec príde skôr ako doštudujem. Vraj ani nebudem musieť pracovať, mojej mame svedkovia počas štúdia hovorili, že nepôjdem ani do školy. Potom som nemal stihnúť ani strednú a nakoniec sme dúfali, že Armagedon príde skôr ako zmaturujem. Podobne ako v minulosti, aj tieto reči sa ukázali ako falošné poplachy za účelom nahnať strach a mobilizovať človeka, aby sa viac nasadil pre organizáciu.

Moja prvá Biblia – celá dopísaná poznámkami a komentármi

Ktorúkoľvek udalosť vo svete som vnímal ako predzvesť Kristovho príchodu, veď k tomu sme aj boli vedení – stále buď bdelý. Veľakrát som si predstavoval Armagedon v mysli. Po večeroch som sa učil biblické texty naspamäť. Vo svojej vrcholnej forme som ich ovládal vyše 200 z hlavy. Aktívne som ich používal pri zvestovaní, ktorým som tiež trávil desiatky hodín mesačne. Strávil som stovky hodín rozhovormi s ľuďmi a rokmi som si vycibril svoje rétorické a komunikačné schopnosti. Vtedy to bol môj život, ktorý som miloval, ktorý má napĺňal a nič som na ňom meniť nechcel. Bolo nemysliteľné, aby som zapochyboval o svojom náboženstve. Raz v službe som jednému mladému svedkovi povedal: „Ja určite neodpadnem, som úplne presvedčený o tom, že Jehovovi svedkovia majú pravdu.“ Takéto vyhlásenia patria do úst -násťročným a tak ich aj treba brať. V tom čase som nevedel nič o histórií Jehovových svedkov, mal som len tie vedomosti, ktoré som načerpal z ich publikácií. Čo bolo napísané v Strážnej veži či odznelo z pódia bolo pre mňa svätým. Svet navôkol bol ovplyvnený názormi svedkov a taký pre mňa bol – Satanov a odsúdený na zánik. Samozrejme, aj ja som sa stretol s kritikou a nepríjemnými pocitmi, no tie som aktívne vytesňoval tvrdiac, že niet lepšej organizácie, ktorá by bola ku pravde bližšie a každý robí chyby.

Keď som sa pokrstil, predsavzal som si, že sa stanem cestujúcim dozorcom. Nacvičoval som si prejavy, bol som pripravený na každé zhromaždenie a túžil som získať úrad služobného pomocníka. Dnes pociťujem nesmiernu vďačnosť za to, že som sa ním nakoniec nestal. Pravidelne som chodil za staršími konzultovať svoj ,,duchovný pokrok“. Čím viac som spolupracoval so staršími a cestujúcimi dozorcami, tým viac som spoznával ich myslenie. Už vtedy mi niektorí bývalí starší povedali, že pociťujú konečne slobodu a pokoj. Začal som tomu rozumieť. Moje myslenie pod ich vplyvom strácalo na flexibilite, začal som vidieť ľudí, zbor a kresťanstvo cez optiku pokynov a literatúry, pričom Biblia sa stála akousi príručkou či šablónou, ktorú prekrývalo množstvo výkladov, postupov a nariadení z ústredia spoločnosti. Niekoľkokrát som spolupracoval s Bételitmi, ktorí mi sami od seba začali hovoriť o podmienkach v pobočkách – o donášaní, ohováraní a nalinajkovanom živote. Videl som arogantný postoj niektorých vysokopostavených ľudí, ktorý ma len utvrdzoval v tom, že ja taký nesmiem byť. Vtedy som v to skutočne veril. Zaumienil som si, že svoju „kariéru“ u Jehovových svedkov postavím na zdôrazňovaní lásky, ktorá bola pre mňa pilierom kresťanstva.

Medzi vernosťou a rozumom – kríza svedomia

,,Jednotlivec sa domnieva, že ,,prijíma vlastné rozhodnutia“, keď v skutočnosti je sociálne ovplyvnený, aby vypol svoju vlastnú kritickú myseľ a schopnosť rozhodovania. Inými slovami, domnieva sa, že si slobodne zvolil odovzdať svoju slobodnú vôľu Bohu alebo vodcovi alebo ideológii.“ Hassan, Steven.: Uvoľniť putá. Dať ľuďom silu myslieť za seba. Nový prístup pomoci obetiam siekt. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2007,s. 57 – 58

,,Čerpaj zo spoľahlivých zdrojov. Zakladaj svoje vyučovanie na Božom Slove. Ak je to možné, čítaj priamo z neho. V prípade, že chceš uviesť nejaký vedecký fakt, správu z médií, skúsenosť alebo iný podporný dôkaz, over si, či je daný zdroj spoľahlivý a či sú informácie aktuálne.“ Zlepšuj sa v čítaní a vyučovaní, 2018, s.  9

Odmalička som čítal knihy. Od detektívok som prešiel pod vplyvom svojho nového smerovania ku knihám, ktoré mi mali pomôcť lepšie chápať ľudí v zbore, ich potreby a myslenie. Môj obzor sa pomaličky rozširoval, už som sa nebál čítať aj knihy na náboženskú či kresťanskú tému, ktoré neboli od svedkov. Samozrejme, všetko prechádzalo cez ideologický filter a nevpúšťalo ohrozujúce myšlienky. Ak ľudia mali byť objektívne ochotní si prečítať v službe to, čo im dávam, prečo ja nemám v duchu rovnakej objektivity mať prehľad o tom, v čo oni veria? Ako im mám vedieť potom argumentovať, ako ich mám chápať a pomôcť im?

Niekoľko odborných kníh o dejinách svedkov a jedno svedectvo bývalého svedka v angličtine

Niekoľko odborných kníh o dejinách svedkov a jedno svedectvo bývalého svedka v angličtine

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V publikáciach som vždy miloval definície z gréčtiny, hebrejčiny či historické zaujímavosti, ktoré mali potvrdiť stanoviská svedkov. Všetky som si ich poctivo vypisoval na papieriky či do veľkej študijnej Biblie. Keď som tieto citáty z pera odborníkov čítal, kládol som si rôzne otázky: „Ak toto všetko odborníci tvrdia, prečo sa nestanú aj oni svedkami? Ak vedia, že predstava o nesmrteľnej duši sa dostala do kresťanstva z gréckej filozofie, prečo to nevykričia do sveta? Prečo všade nehovoria, že Božie meno je skutočne Jehova?“ Uvažoval som, že ak môže výskumné oddelenie v Brooklyne (dnes Warwick) študovať spisy odborníkov, historikov a biblistov a následne ich použiť v literatúre preberanej na zhromaždeniach po celom svete, prečo by som ja rovnako nemohol citovať priamo z prác týchto odborníkov napríklad na zhromaždení alebo v službe a tak presvedčiť napríklad farára? Rozhodol som sa, že si zoženiem nejaké knihy o histórii Biblie, raného kresťanstva, archeológie a citáty z týchto kníh budem používať na obhajobu učenia svedkov. Už v tom čase to niektorí svedkovia a starší robili. Ešte predtým, ako opíšem svoju cestu knihami, musím zdôrazniť, že v tom čase som bol hlboko presvedčený o pravde Jehovových svedkov a nepochyboval som. Nešiel som študovať knihy preto, aby som spochybnil svoju vieru, ale aby som ju posilnil a budoval vieru druhých. To som však nevedel, čo ma na tejto ceste čaká.


,,Napríklad vo zvestovateľskej službe si musíme vypočuť mnoho mylných názorov. Aj keď sa niekedy nedá úplne vyhnúť kontaktu so svetskými názormi, dajme si pozor, aby sme sa nimi nezaoberali ani si ich neosvojiliOkrem toho by sme sa nemali zbytočne vystavovať vplyvu svetského zmýšľania.“ Strážna veža, 2018, november, s. 21, ods. 16


Prehrýzal som sa cez knihy ťažko, pretože som nerozumel odborným pojmom a s prekvapením som zistil, ako málo viem o Biblii, jej knihách, rukopisoch a hlavne, o ranom kresťanstve. Zatiaľ čo moji spolužiaci a mnohí spolukresťania míňali zarobené peniaze na radosti života či oblečenie, ja som míňal stovky eur na odborné knihy a biblické komentáre. Z chlapca, ktorý si arogantne myslel, že má Bibliu v malíčku som sa dostal do bodu, že s odovzdanosťou som musel priznať svoje slabé vedomosti. Zistil som, že vedieť odcitovať 200 textíkov neznamená im aj rozumieť a aplikovať ich správne. No nevidel som to len na sebe. Ako ubiehal čas, uvedomil som si, že aj na zhromaždeniach ľudia vo svojich komentároch či starší v prednáškach nevedome pod vplyvom literatúry svedkov a oficiálneho učenia vedúceho zboru zjednodušujú mnohé informácie a fakty, zovšeobecňujú či kategorizujú tam, kde je na mieste opatrnosť a pokora. Chápal som, že moji spolukresťania majú svoje povinnosti, prácu a nečítajú 100 strán denne a sú radi, keď vôbec prídu v utorok na zhromaždenie. Moje podozrenie sa o to viac začalo zväčšovať vo vzťahu k zdroju tohto vplyvu – k samotným publikáciám, ktoré sme študovali.

Viem, ako kriticky sa svedkovia pozerajú na „svetskú múdrosť“, preto musím opäť zdôrazniť, že moje štúdium nespočívalo v tom, že som automaticky preberal všetko, čo napísali odborníci. To nerobím ani dnes. No množstvo faktov, logických argumentov a nových súvislosti mi v mnohých oblastiach otvorilo oči a uvedomil som si, že ak by som stretol sám seba v službe a položil si otázky už s týmito vedomosťami, nevedel by som si odpovedať. A to sa týkalo aj takých – pre svedkov samozrejmých tém – ako je učenie o Božom mene, zákaz prijímania krvi, zvestovanie, priebeh Pánovej večere, nebeská a pozemská nádej a mnohé ďalšie. Čoraz ťažšie bolo zlúčiť to, čo obsahovali publikácie Hlbšie pochopenie z Písma či Celé Písmo je inšpirované Bohom s aktuálnymi poznatkami z pera popredných svetových odborníkov. Áno, žiaľ, moja povaha ma nútila ísť ďalej a neostať len pri knihách v slovenčine a češtine, a tak som kupoval knihy zo zahraničia. Tento proces trval ku dnešnému dňu takmer 12 rokov.

V čase postupného prebúdzania som začal navštevovať univerzitu. Mal som podporu rodičov, ktorí vedeli, že potrebujem remeslo a škola, ktorú som predtým študoval mi ho nedala. Z môjho okolia som nemal veľkú podporu. Kto začne chodiť na univerzitu spomedzi Jehovových svedkov riskuje, že príde o výsady v zbore a budú ho podozrievať, že sa usiluje o svetskú slávu a bohatstvo. Dnes viem, že sú to číre nezmysly, existujú oveľa závažnejšie dôvody, prečo vedúci zbor varuje starších a svedkov, aby nezískali „vyššie vzdelanie“. Tým dôvodom je strach. Na univerzite som mal prístup priamo k odbornej literatúre a k odborným databázam v zahraničí, ktoré mi umožnili študovať akékoľvek témy „priamo zo zdroja“. Takto som hltal knihy odborníkov zo zahraničia a dostal sa k výskumu dejín Jehovových svedkov. Ak som mal podozrenie, že vedúci zbor úmyselne fakty prekrúca, zamlčuje či zjednodušuje, aby potvrdil svoje učenie a „pravdu“, tak pri výskume dejín organizácie som sa začal hanbiť, že som Jehovov svedok. Môžete namietnuť: „Čo také závažné sa v minulosti stalo? Svedkovia predsa boli všade prenasledovaní a vždy sa zachovali lepšie ako ostatné náboženstvá.“ Toto je postoj, ktorý som mal aj ja a majú ho svedkovia po celom svete preto, lebo ich to tak naučil kto? Vedúci zbor v publikáciach. Máloktorý svedok vie, čo organizácia v minulosti učila, aký postoj mala voči tým, ktorí s ňou nesúhlasili, koľkým ľuďom zničila život a hlavne – ako často svojim verným členom klamala. Nie, nebudem tu robiť rozsiahly zoznam, dnes je k dispozícii obrovské množstvo informácií, ktoré sa dajú objektívne posúdiť a človek nemusí mať univerzitu, aby pochopil, že niekto z neho robí úmyselne barana. Existuje množstvo svedectiev vysokopostavených ľudí, ktorí organizáciu z jasných príčin opustili, lebo si niečo s vedením „zažili“ či sa dozvedeli o jeho minulosti. Opäť som si uvedomil, že čokoľvek z tohto mi môže povedať človek v službe a ja ho nemôžem odbiť slovami – to sú klamstvá odpadlíkov. Väčšinu týchto svedectiev som prečítal. Akékoľvek dobro, za ktorým sa skrývajú nánosy klamstiev, propagandy a zhubnej manipulácie nie je dobrom, ale karikatúrou dobra, reklamou na lásku, ktorá ma presvedčiť tých vo vnútri, aby sa neopovážili odísť preč a tých zvonka oklamať pozlátkom.


,,Byť skeptikom neznamená byť človekom, ktorý pochybuje, ale tým, kto skúma alebo báda, oproti človeku, ktorý tvrdí a myslí si, že už to našiel.“ Miguel de Unamuno


Na univerzite som sa začal venovať odborne v rámci štúdia biblistike, ranému kresťanstvu a pôvodným jazykom. Popritom som hltal jednu knihu za druhou z psychológie, histórie a religionistiky so zameraním na sekty a kulty. Ak bola na začiatku štúdia moja mozaika o svedkoch len čiastočná, na záver štúdia som bol už presvedčený, že Jehovovi svedkovia neučia pravdu a vedúci zbor svojich členov úmyselne a systematicky klame. Klame im o Biblii, o ranom kresťanstve, o vlastných dejinách, klame im o prítomnosti a používa sofistikovaný systém kontroly, ktorý ovláda a manipuluje svojich členov po celom svete. Skúseností bývalých členov mi len pomohli porozumieť vlastnej situácií a premôcť to množstvo výčitiek, ktoré som mal. Zhromaždenia sa stali pre mňa mučením, trpel som záchvatmi úzkosti, arytmiami, zvyšoval sa mi tlak a musel som svoj stav konzultovať s odborníkmi. Pretiekli hektolitre sĺz a množstvo modlitieb k Bohu s prosbou, čo mám ďalej robiť. Spolukresťania mi dali pocítiť môj ideový odklon rovnako citeľne. Ohovárania v zbore, v Bratislave, šírenie prekrútených a často skutočne za uši pritiahnutých správ k môjmu psychickému stavu nijako nepomohli. Chcel som ísť do úzadia a občas okoreniť zhromaždenia nejakou zaujímavosťou, ktorá mohla aspoň niektorých členov v zbore potešiť. Z úprimnej snahy sa stala v očiach niektorých členov intelektuálna pýcha a potreba sa predvádzať vedomosťami. Sám seba som klamal tým, že sa takto dá fungovať. Viem o mnohých aj dnes, ktorí hrajú na pódiu divadlo pred zborom či účastníkmi zjazdov, pretože sa snažia prežiť. Človek organizácii obetuje mladosť, čas, prácu, peniaze a nakoniec bez akýchkoľvek nových kontaktov, sociálnych väzieb a hlavne bez rodiny, pre ktorú akoby umrel ťažko dokáže ísť ďalej sám.  Chápem tých ľudí, na druhú stranu však preberajú zodpovednosť a vinu tejto organizácie, podieľajú sa na šírení jej neprávd, hoci v súkromí si myslia a veria v niečo úplné iné a neboja sa priznať, že to pravda nie je. Naivne veria vo vnútornú reformu – obrodu tohto náboženstva, o ktorého povahe však autoritatívne rozhoduje niekoľko mužov v Amerike a nie oni.

Môj krok odísť od Jehovových svedkov nie je rozhodnutím urobeným z mladíckej neuváženosti (to bol skôr môj krst v 15 ako rozhodnutie odísť v 28), ale výsledkom dlhoročného skúmania, ku ktorému posledné udalosti a zmeny v organizácii len čiastočne prispeli. V ktorejkoľvek organizácii sa môže niekto dopustiť sexuálneho deliktu a je len prirodzené, že sa to spoločnosť bude snažiť zakryť. Lenže hlavný problém náboženstva Jehovových svedkov nie je v sexuálnom zneužívaní maloletých. Spočíva v celom ideologickom systéme, ktorý sa za desaťročia v Amerike budoval a rozrástol do nadnárodných rozmerov, systéme, ktorý popiera vlastnú minulosť, prekrúca prítomnosť a hlavne, klame o budúcnosti. Ako ukazujú dejiny, tento systém bol a je schopný uchýliť sa k rôznym nekalým praktikám, využiť akékoľvek právne možnosti poskytnuté demokraciou, ktorú považuje za satanskú, no to mu súčasne však nebráni naplno využiť jej možnosti v potláčaní akéhokoľvek odporu a kritiky. Možno prepáčiť chyby a občasnú lož, nie však celý systém vybudovaný na klamstvách, propagande a falošných predpovediach. Odchod od svedkov neznamená, že automaticky strácate vieru, neexistuje žiadna nádej a vám ostáva len prijať to, čo učia ostatné kresťanské náboženstvá. Samotní svedkovia uznávajú fakt, že tu stáročia nebola žiadna organizácia a Boh si „svojich poznal.“ Tvrdenie, že Boh tu musí mať organizáciu je tvrdenie, s ktorým nesúhlasil už zakladateľ Bádateľov Biblie Ch. T. Russell. Ten kritizoval takéto názory, pretože ich učili práve ostatné cirkvi, voči ktorým sa vymedzoval. Dnes to bežne učia svedkovia, aby legitimizovali aktuálnu podobu organizácie, ktorá ešte niekoľko desaťročí dozadu nefungovala ako centralizovaná firma so špičkovým marketingom, ale ako skromné spoločenstvo úprimne hľadajúcich ľudí. Russell veril, že vo všetkých kresťanských denomináciách sú ľudia, ktorých Boh schvaľuje. Svedkovia sa vždy pýšili, že vedeli ľuďom zodpovedať všetky ich otázky. Vedieť zodpovedať otázku je však niečo iné ako ju zodpovedať aj správne, resp. priznať, že je mnoho toho, čomu nerozumieme a možno je toho dokonca oveľa viac, čomu nerozumieme, ako tomu, čomu rozumieme. Všetci sa mýlime, otázka je ako veľmi…

Dnes sa ako akademik venujem odbornej literatúre a súčasťou mojej akademickej činnosti je aj Starý a Nový zákon. Môj odborný záujem ma doviedol nakoniec ku konštatovaniu, že už nie z pozície podriadeného radového člena tohto náboženstva, ale ako odborník jasne vidím, v akých veľkých lžiach žijú milióny Jehovových svedkov po celom svete. Toto vedomie mi spôsobuje nesmiernu bolesť, pretože som bol jedným z nich – zmýšľal som ako oni, konal ako oni a rovnako som popieral čokoľvek, čo odporovalo učeniu organizácie, snažil sa hádzať špinu na odpadlíkov a kritikov. Je to prirodzený obranný mechanizmus, ktorý sa aktivuje za účelom ochrany aktuálneho myslenia. V dnešnej dobe je k dispozícii toľko materiálov o Jehovových svedkov, že v najbližšej dobe bude organizácia len ťažko vzdorovať kritike a nespokojnosti, ktorá sa aktívne šíri v jej radoch. Človeka nemožno izolovať pred všetkými informáciami. Čím viac bude vedúci zbor varovať členov pred bývalými členmi, hádzať na nich špinu, tým viac len ukáže svoju slabosť a nesmierny strach, ktorý sa skrýva v pozadí. Lebo ten, kto má pravdu, nemá čo skrývať, nemusí nikomu nič zakazovať, ale s pokojnou mysľou nechá veciam slobodný priebeh. A to je presný opak toho, čo robí vedenie Jehovových svedkov dnes.

A l b e r t    L u č a n s k ý

10 thoughts on “„Pretiekli hektolitre sĺz a množstvo modlitieb k Bohu s prosbou, čo mám ďalej robiť.“ Skúsenosť Alberta

  1. Je mi ta ľúto lebo si sa nechal oklamať Satanom a jeho lžami
    Na nič nové si neprišiel
    Existuju totiž len dve cesty
    Jehovova a satanova
    A ešte niečo :
    Organizácia nie je bez chýb ale je to najlepsia nedokonalá organizácia na zemi
    Ukáž mi inú organizáciu na ktorej je zjavné že má božie požehnanie. Ja som presvedčený že sú to nevine js
    Nikto iný ti vecný život neponúkne

    • Tomáš, v tvojom komentári nebola ani štipka tvojich myšlienok, len rokmi naučené frázy, ktoré nielen že nie sú tvoje, ale sú aj chybné. Práve takto ťa to naučili, aby si nerozmýšľal a videl len dve cesty, organizáciu, o ktorej svedkovia takmer nič nevedia a Satana, o ktorom ,,až príliš veľa vedia“ a radi sa ním oháňajú – zjednodušuje to totiž prístup k realite. Neviem, či si môj príbeh dočítal do konca, evidentne nie, pretože ja nekritizujem nedokonalosť, ja kritizujem manipuláciu a klamanie v dôležitých faktoch, čo nemožno obísť tvrdením ,,sme nedokonalí“. Je rozdiel robiť chyby a rozdiel účelovo klamať.

    • Tommy, prochází Satan i sbory a promlouvá skrze moudré rady starších (pod modlitbou)? Mě totiž starší sboru přímo řekl, že v Jehovově organizaci nemůžeš mít pravdu i lásku současně a proto si musíš zvolit jen jedno. To mě vedlo k přemýšlení, které vyústilo ke stejným závěrům jako Alberta. Podobně si pamatuji jak mi od malička doporučovali „kariéru“ betelity nebo zvláštního průkopníka, protože Jehova nikdy nepropouští a navíc zvláštním průkopníkům hradí výdaje, aby se mohli 100% věnovat službě Jehovovi. Rovněž si vzpomínám na přednášky kritizující katolickou církev za kdeco včetně tutlání sexuálního zneužívání dětí a že Jehovův lid je čistý a tohle mezi sebou nemá. Jenže při studiu SV jsem se najednou přímo na shromáždění začal dovídat jak jsou celosvětově ve velkém PROPOUŠTĚNI betelité a zvláštní průkopníci, aby mohli sloužit JEŠTĚ VÍCE. Pouze totalitní režimy mohou mít pracovní sílu na více než 100%. A slyšel jsem zkušenosti těch propouštěných jak najednou zjišťují, že se jim ty roky vlastně nepočítaly do důchodového pojištění a snížilo jim to průměr tak, že musí živořit. A Společnost – ta Tvá slavně nedokonalá – jim nedala žádnou rentu. Postarat se vždy musí místní sbor, řadoví pěšáci z vlastní iniciativy. TOHLE mě znechucovalo, žádný Satan. A pak ještě jsem se najednou v SV dočetl, že sexuální zneužívání dětí je mor i mezi svědky Jehovovými a že v zemích bez zákonné povinnosti to ani nehlásí policii (a ani v zemích s povinností to většinou nehlásili, aby nebyla pošpiněna reputace tiskařské firmy v Americe – no prostě převrácené priority místo aby chránili okolí a pomáhali obětem). Prostě v přímém přenosu mi na shromáždění plivali na dort a tvrdili, že je to poleva. A jestli si na tom dortu pochutnáváš ty, klidně ti dám i ten svůj. Rád se dívám jak si lidé svou vlastní ignorací nasazují klapky na oči a vše kolem je jen Satan. Já byl také takový a po prozření jsem toho začal litovat. Doufám, že i Tvůj čas přijde. Dnes to ještě nechápeš. Máš klapky na očích a proto obhajuješ neobhajitelné…

    • Tommy, kde v kresťanských Písmach čítaš, že podmienkou záchrany je členstvo v určitej organizácii? Keď ani slovo „organizácia“ sa v Písmach nikde nenachádza? Kde máš záruku, že nedokonalá organizácia zložená z nedokonalých a hriešnych ľudí, bude vždy verná, bude mať vždy Božie schválenie? Pozri sa na históriu vyvoleného národa – Izraela, ich kráľov a kňazov, ako viedli ľud. A čuduj sa svete, nakoniec ich sám Boh zavrhol. Kristus nezaložil organizáciu, založil kresťanstvo, a to sa nedá identifikovať podľa organizácie, ale podľa jednotlivých kresťanov a ich skutkov a spôsobu života.

    • Albert ti to napisal velmi vystizne. Ale skusim sa spytat ja teba. Vies comu veri napriklad letnicne hnutie? Poznas aspon troska ich teologiu? Poznas cinnost niektorych nedenominacnych zborov na Slovensku? Prikladov by som ti mohol uviest mnoho. Nie som sice letniciarom ani clenom ziadneho konkretneho zboru, ale rad uctievam Boha a Krista aj v malej skupinke, aj vo vacsom zbore aj medzi mesianskymi zidmi v Jeruzaleme. Krestania totiz patria Kristovi, nie Tonnymu Morrisovi alebo Stephenu Lethovi. Aj moje prebudzanie bolo zdlhave a bolestive. Vdaka Panu, ze som sa z toho prebudil a este mi aj splnil, to o com som ho pri odchode prosil. Popros Tommy Pana, aby ti dal poznat, ak tvoje presvedcenie nie je pravdive. Strasne ma boli dookola opakovana loz o najlepsej nedokonalej organizacii. Preco je v tejto najlepsej organizacii polka ludi na liekoch? A tym myslim xanax, cipralex, neurol a dalsie. Naozaj si myslis, ze toto Pan Jezis planoval pre svojich nasledovnikov? navyse s pridavkom, ze cim viac sa Jehovov svedok nasadi, tym skor bude mat depresie a psychosomaticke problemy. Sam mnohych vo svojom okoli poznas. Je napisane, kde ke Bozi Duch tam je sloboda. Neskusaj vsak radsej slobodu v zbore, ze by si sa priznal, ze si cital tento clanok. To sa neda bez nasledkov. Posielam krestanske pozdravy.

  2. Ahoj Alberte,
    taky jsem byla jedna ze svědků Jehovových. Odešla jsem, protože jsem nepochopila jejich „nové světlo“ o významu slov „tato generace.“ A hlavně jsem nepochopila, proč se ve Strážné věži neomluvili za svůj předchozí blud. Naopak napsali: „Proto jsme snad, možná někdy říkali … “ A z celého článku vyznělo, že nikdy netvrdili nic o tom, že by generace zaživší rok 1914 se měla dožít Armagedonu. Nevěděla jsem, co dělat. Lidem ve službě dům od domu, jsem to tvrdila. A co teď? To mám po vzoru vůdců NSSJ jít znovu za těmi lidmi a říkat jim, že jsem nic takového nikdy netvrdila, že to jen špatně pochopili? Boží člověk přece nemůže lhát. Tak jsem odešla a odstěhovala se do jiného kraje.

    • Dominika,

      aktuálne učenie Jehovových svedkov vrátane toho, ako ku svojim záverom prichádzajú a aké metódy pri ňom používajú je nutné prepájať s ich minulosťou a stým, čo učili, ako to učili a hlavne, aké spôsoby argumentácie používali. Keď to človek pozná, vôbec ho neprekvapí, že organizácia Jehovových svedkov sa NEOSPRAVEDLŇUJE, alibisticky vždy hádzala a hádže špinu na vlastných členov („niektorí si mysleli, niektoré očakávali“). Organizácia sa vždy vedela veľmi zručne vyvliecť zo zodpovednosti za svoje činy, minimalizovať svoju vinu a tváriť sa, že vlastne nič vážne sa nestalo. Dialo sa to pri roku 1914, 1922, 1975 a pri výkladoch generácie a bude sa to diať aj naďalej, pretože to je ich metóda.

  3. Ahojte všetci. .Strážna veža február 2017,odsek 12a 13.V ods 12 sa píše že vedúci zbor nedostáva zjavenia od Boha. ..Odsek 13 Svätý duch pomáha vedúcemu zboru…! Jehova dával zjavenia vždy prostredníctvom svätého ducha. Alebo mi niečo po 30 rokoch v organizácií uniklo? Komu to píšu takéto nezmysly? Jeden starší brat mi nedávno povedal, že vo vedúčom zbore sú jezuiti. Nie nie sú! Sú tam ľudia, ktorí páchajú zlo na 8 mln úprimne veriacich ľudí. Pred 30 r nám odporúčali nemať deti, pretože počas Armagedonu deti budú na záťaž. Počítala som dní, nech ešte trošičku porastú. .30 rokov zničeného života. Ale svetlo na konci tunela, v podobe vecného života je tak silne, že sme slepí a hluchi. Koľko krát ešte nám dajú dátum Armagedonu?mňa to už netrápi, som slobodná. .

  4. Ahoj Albert. Musím len skonštatovať, že tak ucelený a konštruktívny pohľad na organizaciu JW som zatiaľ ešte nikde nečítala. Svoje poznatky podopieras precízne prestudovanymi literaturami a porovnávas ich so svojimi skúsenosťami v organizácii JW. Určite by stálo za to priblížiť ľuďom aj ine FAKTY týkajúce sa tohto učenia. Sú to dekády čo som bola clenom JW, no na velke stastie nie pokrstenym clenom. Mam pribehov na minimalne jednu 1500 stranovu knihu. No do pozornosti chcem dat teraz #karty krestana. Viete co to je? Ja som sa to dozvedela po 30 rokoch u JW. Priblizim. Zbory vedú detailné „karty kresťana“ kde sú podrobné informácie o každom členovi zboru a jeho činnosti, riešenia veci so staršími (a to velmi detailné informacie ktore su casto extremne chulostive), atd…
    Je nutné podotknúť že mnohí radoví členovia organizácie nemajú ani potuchy o týchto kartách kresťana. Viem konkrétne o prípade kedy bola takáto karta osobne odovzdaná do rúk inej osoby, bez vedomia kresťana ktorému karta patrila. Boli tam tie najintimnejsie informácie preberane medzi staršími a týmto kresťanom. Osobne udaje boli proti tomuto kresťanovi použité a zneužité.
    Ďalšia vec ktorá má nemilo prekvapila že prirucka starších, ktorou sa dekády riadili a používali ju na riešenie interných problémov medzi kresťanmi bolo zreteľne napisane ako postupovať pri pedofiili. Nahlásiť to polícii ale riešiť interne!! Po prvé, o tejto prirucke som taktiež nikdy nepočula, a už vôbec nie že by tam stalo takéto absurdné pravidlo. Práve preto sa po celom svete rozprudili sudy s obeťami pedofilie medzi JW a organizáciu to stojí sialene peniaze. A kto to vlastne plati? Áno, aj tá vdova čo dala do truhlice jej posledné 2 mince…
    Je smutné že z tejto organizácie sa nedá dôstojne odísť pokrstenemu členovi. Akékoľvek logické argumenty by človek vytiahol, naspäť mu bude hodená do tváre náucena odrhovacka, niečo v tom zmysle odpadlickom, napadnuté zmýšľanie Satanom , slabá viera. Meno kresťana je natoľko pospinene že nestoji ani za pozdrav vo dverách. Jediná možnosť ako odísť bez vylúčenia je povyhrazat sa starším v zbore že na nich zavolate právnikov. Vtedy sa stiahnu lebo vedia že právne by toto neobstáli. A o tom sa zase verejnosť dozvie len tak „By the way“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *