Náboženská propaganda alebo vedecké fakty? Rozbor JW Broadcastingu z októbra 2018

Článok je reakciou na JW Broadcasting, ktorý bol odvysielaný v októbri 2018. Reagujeme v ňom na úmyselne nepresné, prekrútené a vedecky nepodložené tvrdenia člena vedúceho zboru Geofrrey Jacksona a ostatných členov ústredia Jehovových svedkov v Amerike na tému Božieho mena, ktoré sú v rozpore s dnes dostupnými odbornými faktami. Vzhľadom na to, že toto video je určené pre milióny ľudí po celom svete, považujeme za potrebné naň na stránke JWfakty reagovať a upozorniť každého človeka, svedka aj nesvedka na propagandistický rozmer tohto videa, ktoré nemá ľudí informovať, čo dnes vieme o hebrejskom tetragrame, ale podporiť náboženské závery Organizácie bez ohľadu na ich nekonzistentnosť s faktami.


Ľudí je ľahšie oklamať ako ich presvedčiť, že boli oklamaní.Mark Twain


Hlavnou témou JW Broadcastingu z októbra 2018 bola otázka ,,ako môžeme oslavovať Jehovov meno.“ Toto vysielanie moderoval člen vedúceho zboru Geofrrey Jackson. Našu pozornosť chceme zamerať na prvých 30 minút, kde podáva Organizácia vysvetlenie, prečo vložila meno Jehova do Nového zákona (ďalej NZ). Na úvod je potrebné upozorniť každého čitateľa, že názory a závery, ktoré sú v tomto videu prezentované sa neodlišujú od ničoho, čo by Organizácia neučila už predtým a čo by nebolo obsiahnuté v publikáciách svedkov Jehovových. Prečo sme sa teda rozhodli reagovať na toto vysielanie? Pretože je, žiaľ, nepríjemnou ukážkou pokračujúcej manipulácie zo strany vedúceho zboru a jeho „pomocníkov“ z jednotlivých oddelení, ktorí účelovo a v „priamom prenose“ zavádzajú a dezinformujú vyše 8 000 000 ľudí, ktorí sú dostatočne zamestnaní bežným životom, zvestovaním a inými starosťami, než aby si overovali, či im na obrazovke priamo niekto neklame. V tomto článku sa preto zameriame na niekoľko príkladov, ktoré potvrdzujú intelektuálnu nepoctivosť a ideologickú propagandu vedúceho zboru.

Citácie zo Starého zákona

Napriek dlhodobej kritike zo strany učencov a aktivistov, dodnes sa vedúci zbor snaží presvedčiť ľudí, že v prípade, keď pisatelia NZ citujú zo Starého zákona (ďalej SZ), vo svojich Septuagintách (grécky preklad SZ, ďalej ako LXX), použili v nich tetragram. Opätovne s apelom na najnovšie a aktuálne závery učencov pripomíname, že dodnes sa nenašiel jediný rukopis NZ, ktorý by obsahoval citáciu zo SZ s tetragramom. V čase Ježiša a pred Ježišom máme k dispozícii viacero diel a autorov, ktorí keď citujú LXX, nepoužívajú tetragram, ale grécky kyrios (Pán) alebo theos (Boh). Od objavenia kumránskych zvitkov, čiže od polovice 20. stor. vieme, že prítomnosť tetragramu v texte SZ neznamenala aj jeho automatické čítanie. Jackson kladie divákovi otázku, pri ktorej by sa žiaľ, zastavil rozum nejednému historikovi a biblistovi: Použil Ježiš pri citovaní Žalmu 110:1 tetragram? Jackson vehementne tvrdí, že áno, čo môže tvrdiť len človek neznalý problematiky a náboženský fundamentalista (12 minúta). Namiesto formulácie ako pravdepodobne, asi, možno, s istotou to nevieme, má potrebu ako správny demagóg s istotou tvrdiť niečo, čo záujemca o hlbší výskum nenájde ani v jednej z popredných štúdií o problematike tetragramu.

Smrť inšpirácie?

V 10. minúte Jackson kladie svojim divákom otázku: „Malo by sa Božie meno nachádzať aj v Kresťanských gréckych Písmách, ktoré sa bežne nazývajú Nový zákon?“ Samozrejme, člen vedúceho zboru už vie, že by sa malo používať, pretože to tak robia svedkovia už od polovice 20. stor. a na tejto praxi sa len ťažko niečo zmení, ak ich nepresvedčili závery učencov dodnes. Jackson správne poznamenáva, že väčšina vedeckej obce je proti tomu, aby sa tetragram používal v NZ. Následne prenecháva slovo členovi redakčného oddelenia a oddelenia teokratickej školy, ktorí začnú potvrdzovať stanovisko Organizácie. Divákovi a čitateľovi však pravdepodobne ušiel jeden veľmi dôležitý a účelovo vynechaný detail: Kde sú vyjadrenia učencov, ktorí sú proti používaniu tetragramu v NZ? Prečo nedostali aj oni právo obhájiť svoje stanovisko? Prečo ich Organizácia spomenie ako absolútnu opozíciu voči svojim názorom a následne prezentuje 8 000 000 ľuďom výlučne len svoj pohľad? Je to práve a len z jedného dôvodu: Ak by umožnila prehovoriť učencov, celé učenie o tetragrame v NZ a jeho používaní prvými kresťanmi by za pár minút padlo a októbrový Broadcasting by skončil za pár minút. Pri príprave tohto článku som opätovne prešiel archív posledných vedeckých štúdií z najznámejších a svetovo akceptovaných vedeckých periodík. Neobjavili sa žiadne nové fakty ani rukopisy, ktoré by podporili závery svedkov. Čo je viac šokujúce, sú tvrdenia osôb, ktoré si Jackson k sebe do štúdia zavolal. Franz Schredl z redakčného oddelenia a Mark Noumair z oddelenia teokratických škôl o nahradení tetragramu gréckym kyrios povedali niekoľko tvrdení, ktoré vrhajú veľmi negatívne svetlo na to, akí „odborníci“ sú v redakčnom oddelení:

Odpisovači týchto pôvodných rukopisov pomerne skoro Božie meno jednoducho nahradili, respektíve si zvykli nahrádzať ho. Vieme, že to nie je správny preklad, pretože meno je jedna vec a titul druhá vec. A okrem toho, titul nie je synonymom mena Jehova.“ (Franz Schredl, 14. minúta)

Jehova nie je len akýsi Pán, čo sa môže vzťahovať na hocikoho, ale je to náš Boh Jehova.“ (Franz Schredl, 18. minúta)

Keďže nielen Hebrejské Písma, ale aj Grécke Písma boli inšpirované a Božie meno Jehova bolo v Hebrejských Písmach použité asi 7 000-krát, náhle zmiznutie Božieho mena z Gréckych Písiem nie je v súlade s pôvodným textom.“ (Mark Noumair,14. minúta)

Franz Schredl

Ktorákoľvek dnes dostupná odborná príručka vysvetľuje, že grécke kyrios (Pán) nebolo v staroveku vnímané ako titul, ale ako označenie najvyššej bytosti. Vysvetlenie typu „titul nie je synonymom“, čo navodzuje predstavu dnešného titulu ako PhDr. či Mgr. namiesto mena nemá nič spoločné s praxou v staroveku. Máme nespočetné množstvo dôkazov, že označenia ako Pán, Najvyšší či dokonca Boh sa používali presne v tom istom význame ako tetragram a to ešte dávno pred narodením Ježiša a vznikom kresťanstva. Noumair narážkou na božskú inšpiráciu „celého Písma“ si asi neuvedomuje, čo vlastne povedal, keď poznamenal, že „náhle zmiznutie Božieho mena z Gréckych Písiem nie je v súlade s pôvodným textom.“ Podobne ani Jackson si neuvedomuje, že jeho prirovnanie so zlodejom, ktorý vykradol „tetragramy“ z NZ a nahradil ich falzifikátmi (gréckym kyrios) má fatálny dopad na otázku celej inšpirácie Biblie:

Odpadlíci kresťania odstránili Božie meno z biblických rukopisov a nahradili ho slovom Kyrios, čo v gréčtine znamená „Pán“. Na toto tvrdenie existujú dôkazy. Títo odpadlíci sú ako zlodeji umeleckých diel v našom prirovnaní. Keď odstránili Božie meno z Kresťanských gréckych Písiem, akoby ukradli niečo mimoriadne cenné.“ (21 minúta)

Na toto tvrdenie existujú dôkazy.“ Je zaujímavé, že žiadne dôkazy nie sú nikde prezentované ani nie je potrebné ich hľadať, pretože kresťania neurobili nič, čo by nebolo zvykom dávno pred nimi. Kresťanstvo vzišlo z judaizmu, v ktorom prax nahrádzať tetragram inými božími menami existovala ešte pred Ježišom. Tento zvyk bol rozšírený ako v Palestíne, tak aj v gréckych židovských kolóniách. Aj keď sa tetragram neopovážili židia odstrániť zo svojich spisov (nie však všetci), nahrádzali ho pri čítaní inými „slovami“. O tejto situácii je dostupných mnoho publikácií a štúdií, no je nadmieru podozrivé, že vedúci zbor ich nikdy neuvádza ani na ne neodkazuje.

Ak zmizlo božie osobné meno z NZ, každý kresťan sa môže len legitímne pýtať: Ako je niečo také vôbec možné? Všemohúci Boh nezachránil svoje vlastné meno pre budúce generácie? Ako mohol dopustiť, že bolo v jeho Slove niečo zmenené, pridané resp. odstránené? Čo všetko potom mohlo byť ešte pridané, zmenené či odstránené? O akom pôvodnom texte tu Noumair hovorí? Pozorný čitateľ asi vie, na čo tu práve narážame. Noumair pristupuje k NZ ako len k ďalšej strane SZ, teda Biblie a nerozlišuje, že ide o dve rozdielne zbierky spisov, nie o jednu knihu, ktorá nám spadla z neba. Žiaľ, ide len o ďalší príklad fundamentalistického čítania, ktoré je typické pre americké fundamentalistické kresťanské hnutia, ktoré neberú do úvahy kontext a napísanie jednotlivých kníh Biblie. Podľa Noumaira a vedenia svedkov to, že je tetragram v SZ automaticky musí znamenať, že musí byť aj NZ. To však z toho vôbec nevyplýva, pretože všetky fakty, ktoré máme dnes dostupné svedčia o postupnom vývoji v chápaní Boha a jeho mena, pričom toto chápanie sa líšilo v čase aj v priestore. Teda nemožno hovoriť o jednotnom chápaní a používaní Božieho mena. Ak by bol Všemohúci Boh proti tomu, vzniká otázka, prečo jeho vlastný syn nebojoval proti tejto praxi vynechávať meno svojho Otca počas väčšiny svojho života na zemi podobným spôsobom ako to dnes robia svedkovia? Realita je taká, že ani Ježiš, ani prví kresťania na čele s Pavlom sa nepostavili voči tejto praxi, hoci bola už niekoľko storočí v kurze.

Čo potvrdzujú objavené zlomky LXX?

Ukážka zlomkov LXX, vľavo Geoffrey Jackson

S istou dávkou pátosu Jackson opisuje, ako práve v čase príprav prekladu Biblie za éry Nathana Knorra sa objavili nové rukopisy LXX, ktoré zmenili nazeranie učencov na tetragram. Áno, skutočne sa zmenil pohľad učencov na tetragram. Väčšina z nich bola ovplyvnená rozsiahlym dielom učenca Wolfa Wilhelma Grafa Baudissina a jeho štvorzväzkovým dielom Kyrios als Gottesname in Judentum und seine Stelle in der Religionsgeschichte (1920). V ňom Baudussin kategoricky tvrdil, že kyrios bol najstaršou a jedinou formou božieho mena v LXX. Objavy nových rukopisov túto jeho teóriu spochybnili. V roku 1944 publikoval W. G. Wadell jeden z fragmentov papyrusov Papyrus Foud 266 (Rahlfs 848). Vo svojej štúdii prišiel k záveru, ktorý pravdepodobne prevzali vo svojom čase svedkovia – tetragram sa musel vyskytovať v LXX a Baudissin sa mýlil! (por. WADDELL, W. G : The Tetragrammaton in the LXX. In : The Journal of Theological Studies, roč. XVL, 1944, č. 179 – 180, s. 158 – 161). Na základe týchto nových objavov dnes vedúci zbor ústami Geofrrey Jacskona vyhlásil: „Na základe toho mnohí učenci pripúšťajú, že Ježiš a jeho učeníci používali Božie meno, keď citovali z Hebrejských Písiem.“ (20 minúta). Akí učenci? Aké sú ich mená? Aké sú to práce? Prečo nie sú tieto mená a názvy kníh aspoň jedna uvedená v literatúre svedkov? Nie, realita je taká, že názory učencov ani náhodou nepodporujú závery svedkov, ba naopak, priamo im odporujú (por. tiež interview s prof. Františkom Ábelom) Novo nájdené zlomky LXX nepotvrdili pôvodnosť tetragramu v LXX. Učenci, ktorí sa problematikou tetragramu zaoberali na základe výskumu týchto zlomkov – konkrétne ich štylistiky a syntaxe – prišli k nasledujúcim záverom:

,,Náhrada hebrejským tetragramom v niektorých gréckych prekladoch nie je pôvodná.“ RÖSEL, Martin : The Reading and Translation of the Divine Name in the Masoretic Tradition and the Greek Pentateuch. In : Journal for the Study of the Old Testament, roč. 34, 2007, č. 4, s. 411.

,,Podľa môjho názoru existujú dôležité vnútorne dôkazy v LXX, ktoré podporujú stanovisko, že kyrios je pôvodnou podobou prvých prekladateľov.“ RÖSEL, Martin : The Reading and Translation of the Divine Name in the Masoretic Tradition and the Greek Pentateuch. In : Journal for the Study of the Old Testament, roč. 34, 2007, č. 4, s. 419

,,Naše rané texty neposkytujú presvedčivý dôkaz o pôvodnosti tetragramu v LXX…“ PIETERSMA, Albert : Kyrios or Tetragram: A Renewe Quest for the Original LXX. In : PIETERSMA, Albert – COX, Claude (ed.) : De Septuaginta. Studies in Honour of John William Wevers on his sixty-fifth birthday. Mississauga : Benben Publications, 1984, s. 99

Ako sme sa snažili ukázať, naše najranejšie texty (narážka na všetky zlomky LXX, na ktoré sa odvolávajú svedkovia – poznámka autora) neposkytujú presvedčivé dôkazy o pôvodnosti tetragramu v LXX…“ PIETERSMA, Albert : Kyrios or Tetragram: A Renewe Quest for the Original LXX. In : PIETERSMA, Albert – COX, Claude (ed.) : De Septuaginta. Studies in Honour of John William Wevers on his sixty-fifth birthday. Mississauga : Benben Publications, 1984, s. 99

Wilkinson, popredný odborník na tetragram a autor poslednej monografie o tetragame v dejinách západnej civilizácie, sa v roku 2015 odvoláva na tvrdenia Alberta Pietersma, ktorý:

,,objasnil, že archaizujúca a hebraizujúca povaha všetkých týchto gréckych rukopisov, ktoré obsahujú hebrejský tetragram, ich vylučuje ako dôkaz pôvodnej Septuaginty.“ WILKINSON, Robert, J : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015, s. 58

Tu chceme znovu každého čitateľa upozorniť, že v skutočnosti nejde striktne o to, či mohol byť pôvodne tetragram v LXX alebo nie. Ide primárne o upozornenie, že dôkazy tu sú celé desaťročia a vedúci zbor ich účelovo a systematicky prekrúca. V hre je opätovne dôvera vo vedúci zbor, ktorý nepredkladá svojim členom dostupné odborné informácie, ale len to, čo zdanlivo podporuje jeho závery. Môže sa skutočne stať, že jedného dňa sa nájde 10 gréckych rukopisov LXX z rôznych častí Palestíny, ktoré budú obsahovať tetragram. Svedkovia budú medzi prvými, ktorí na ne budú odkazovať. Možno sa ukáže, že mali celý čas aj pravdu. No do tej doby každý odborník musí vychádzať len z toho, čo je dnes prístupné. Vedúci zbor dnes vie, ako to je, hoci fakty hovoria v jeho neprospech. Preto ich nespomína. Nasledujúci príklad hovorí asi za všetko.

Kumránske zvitky a klamanie v priamom prenose.

Z odvolávky na zlomky LXX prechádza Jackson na tému kumránskych zvitkov, na ktoré sa Organizácia rada odvoláva: „A čo sa všade v týchto zvitkoch nachádza? Presne tak, tetragram – Božie meno!“ (19 minúta). Kumránske rukopisy sú najstaršie hebrejské rukopisy, ktoré obsahujú aj niektoré z kníh SZ a taktiež na niektorých miestach aj tetragram. V čom je potom problém? V tom, že kumránske zvitky potvrdzujú presný opak toho, čo tvrdí Organizácia – dosvedčujú nahrádzanie tetragramu inými pomenovaniami a prax nevyslovovania božieho mena pri čítaní SZ. Uvádzame niekoľko citátov:

„Dôkaz, že tetragram bol v pred kresťanských časoch nahradený aramejským elohim môžeme vidieť na nálezoch v Kumráne.HOWARD, George: The Tetragram and the New Testament. In: Journal of Biblical Literature, roč. 96, 1997, č. 1, s. 69.

,,Rané židovské rukopisy od Mŕtveho mora odhaľujú rozmanitosť postupov pri uvádzaní božieho mena, čo naznačuje rozličné stupne zábran a rešpektu pri jeho čítaní (vyslovovanie nahlas) a písaní.“ WILKINSON, Robert, J : The Tetragrammaton in Jewish Pre-Christian Biblical Text in Greek and Hebrew. In : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015, s. 74

,,Z kumránskych materiálov je jasné, že el a adon sa používali ako náhrady za tetragram.“ WILKINSON, Robert, J : The Tetragrammaton in Jewish Pre-Christian Biblical Text in Greek and Hebrew. In : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015, s. 62

,,Tetragram sa tu (v kumránskych zvitkoch – poznámka autora) nevyskytuje ani tam, kde si ho biblické citácie vyžadujú.“ WILKINSON, Robert, J : The Tetragrammaton in Jewish Pre-Christian Biblical Text in Greek and Hebrew. In : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015, s. 79

V hebrejských rukopisoch z Kumránu a v našich ranných gréckych rukopisoch sú jasné dôkazy, že božie meno bolo predmetom zmien.“ PIETERSMA, Albert : Kyrios or Tetragram: A Renewe Quest for the Original LXX. In : PIETERSMA, Albert – COX, Claude (ed.) : De Septuaginta. Studies in Honour of John William Wevers on his sixty-fifth birthday. Mississauga : Benben Publications, 1984, s. 99

,,Spoločenstvo v Kumráne zakazovalo používať pri všetkých prísahách tetragramaton alebo ktorékoľvek iné božie meno. Taktiež zakázalo používanie tetragramu za účelom zaklínania, mágie, recitácie z Písiem a recitácie požehnaní.“ WILKINSON, Robert, J : The Tetragrammaton in Jewish Pre-Christian Biblical Text in Greek and Hebrew. In : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015, s. 79

Ani jeden z týchto citátov nenájdeme v publikáciách svedkov Jehovových, hoci niektoré z nich boli už publikované desaťročia dozadu. Záverom svedkov odporuje ešte aj nimi citovaný George Howard, ktorý vo svojej štúdii v súlade už v jeho časoch dostupnými faktami uvádza, že v Kumráne – v nálezisku zvitkov od Mŕtveho mora – bola tendencia tetragram nahrádzať a nevyslovovať. Znovu sa môžeme pýtať – prečo do dnešného dňa vedúci zbor tvrdí, že prax nahrádzať tetragram a nevyslovovať ho vznikla až po Ježišovej smrti? Tvrdenie, že o tom nevedia, je jednoznačná lož, pretože o tomto fakte sa už vie od čias objavenie kumránskych zvitkov. Ostáva len jediná odpoveď – vedia to, ale svojim členom to nepovedia, pretože náuka, jej trvanlivosť, konzistentnosť a vplyv na ľudí sú prednejšie, ako pravda, ktorá sa skrýva v pozadí.

Tabuľka – Vytrhávanie z kontextu a regulácia informácií

Bádatelia Biblie, dnes známi ako Jehovovi svedkovia sa minimálne od čias Josepha Rutherforda „preslávili“ nepresnosťou a vytrhávaním odborných informácií z kontextu vo svojich publikáciách. Z týchto dôvodov nejeden odborník kritizoval zneužitie jeho citátov pre ideologické závery Organizácie svedkov Jehovových. Viacerí kritici a odborníci podali podrobné rozbory niektorých publikácii ako Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením? (1991); Biblia – Božie slovo, alebo ľudské? (2006) či veľmi kontroverzná brožúra Máme veriť v trojicu? (1990), ktorá je doslova „zlepená“ z povytŕhaných citátov. V ďalších článkoch sa tejto téme budeme venovať detailnejšie. Ako si čitatelia tejto stránky mohli všimnúť, v našich článkoch používame odborné citáty mnohých učencov z viacerých odborných kníh. Netvrdíme, že sa niekedy nepritrafí chybička. Niekedy v citácii omylom vypadne slovo alebo písmeno. Za každé upozornenie sme vďační. Každý, kto má záujem o scan alebo fotokópiu určitého citátu z odbornej publikácie alebo zo starších publikácií svedkov Jehovových, ochotne ich vieme poskytnúť. Vedúci zbor už desaťročia útočí na svojich kritikov, že robia to, čo robí v skutočnosti on sám – vytrhávajú citáty a informácie z kontextu. Bolo by naivné tvrdiť, že to niektorí bývalí svedkovia nerobia. Vedúci zbor v tom však nerobí rozdiely. Organizáciu jednoducho nemožno kritizovať a ktokoľvek, kto to robí, musí mať apriori zlé pohnútky. Aby sme ukázali, že ide vo väčšine prípadov o úmyselné zavádzanie a propagandu zo strany vedúceho zboru, uvádzame zoznam literatúry a citácie s podrobnými bibliografickými údajmi, aby sme ukázali, že nemáme čo skrývať čo sa týka zdrojov informácií. Cieľom nie je upriamovať pozornosť na autorov článkov, ale na fakty, ktoré sú dostupné všetkým, hoci je pravda, že bežne človek nevie, kde ich hľadať. Každé totalitné zriadenie likviduje inteligenciu a vytvára obraz verejného nepriateľ, voči ktorému sa vymedzuje. Nacisti mali židov, ZSSR a dnes Severná Kórea mali Američanov a sekty majú celý svet a bývalých členov. Každé totalitné zriadenie po nástupe začína s regulovaním a kontrolou informácií. Ak ľudia nemajú informácie alebo majú k dispozícii iba jeden zdroj informácií, sú udržiavaní v nevedomosti a ľahko manipulovateľní. Jehovovi svedkovia učia, že majú pravdu. Ak je teda pravda 100% overená a podoprená na dôkazoch, čoho by sa svedkovia mali báť? Ak je niečo také jasné, ako to tvrdí vedúci zbor, niet sa predsa čoho obávať, nie? Iba ten, kto má čo skrývať sa bojí informácií a nedovoľuje druhým skúmať a porovnávať fakty. Bolo by zaujímavé sledovať, či by bola táto stránka nazvaná odpadlíckou, ako to už viacerí svedkovia na Slovensku a Česku urobili, keby sme tu nenapísali ani len čiarku vlastného komentáru a uviedli by sme iba na jednej strane citáty z publikácií svedkov a na druhej citáty z odbornej literatúry.

Poverčivosť, emocionálnosť a diletantstvo

Napriek záveru, že informácie prezentované v tomto videu nemajú faktickú hodnotu a Jehovov svedok nimi môže presvedčiť iba človeka neznalého problému, nie odborníka, pôsobia vysoko emocionálne. Už v prvej minúte Jackson pateticky hovorí o novom preklade Biblie svedkov: „Tento preklad je úžasným darom od Jehovu“. (1 minúta). Jehovov svedok si neuvedomuje, aký nebezpečný dopad majú na jeho myslenie takéto slová. Ak poviem na začiatku rozhovoru, že niečo je darom od Jehovu, potom akýkoľvek argument či informácia, ktoré by útočili na tento preklad, na prekladateľov či vydavateľov, sú útokom na Jehovu, ktorý ho dal ako „dar“. Už nie je dôležité, či sú v preklade prekrútené a nepravdivé informácie či použité neadekvátne prekladateľské postupy – už zaváži len fakt, že je to dar od Jehovu a akýkoľvek nesúhlas je prejavom nevďačnosti, nedostatku pokory a buričstva. Vo videu sú ukázaní svedkovia, ktorí plačú pri oznámení vydania revidovaného Prekladu Nového sveta svätých Písiem. Áno, sú to emócie, na ktoré sa útočí vždy vtedy, keď zlyhávajú fakty. Na druhú stranu sú to vďačnosť, pokora, radosť a ocenenie, ktoré sú už dopredu požadovanou reakciou od svedkov napriek tomu, že im môže byť poskytnutý nepravdivý a prekrútený ,,duchovný pokrm“.

S emocionálnosťou súvisí aj dych vyrážajúce tvrdenie, že zlomky LXX a kumránske zvitky sa našli práve v čase, keď prekladateľský tým Organizácie svedkov Jehovových pripravoval prvý vlastný preklad Nového zákona. O papyruse Foud 266 Geoffrey Jackson povedal, že bol

objavený v ideálnom čase – presne vtedy, keď sa výbor Prekladu nového sveta rozhodoval, či má meno Jehova použiť v Kresťanských gréckych Písmach.“ (18 minúta)

Tieto tvrdenia hraničiace s poverčivosťou sú uzavreté citátom:

Nie je zaujímavé, že tieto objavy sa uskutočnili práve v čase, keď bratia pracovali na Preklade nového sveta? Bola to náhoda alebo to zariadil Jehova?“ (19 minúta)

Áno, Boh, ktorý podľa učenia svedkov Jehovových nemôže zasahovať do dejín, nemôže odstrániť utrpenie, pretože dosiaľ nebola vyriešená sporná otázka božej zvrchovanosti, nemá problém zasiahnuť a zariadiť objav zvitkov, ktoré majú podporiť závery prekladateľského tímu svedkov Jehovových. Človek sa skutočne racionálne potom pýta, prečo Boh nezariadil, aby sa našli aj najstaršie rukopisy Nového zákona s tetragramom. Na jednej strane tu máme teda nielen prekrútené vedecké fakty, ale aj argumentáciu akýmsi zázrakom, že presne tieto rukopisy – z ktorých mnohé vyvracajú presne to, čo dnes učí Organizácia – umožnil Boh objaviť v „príhodnom čase“.

V ďalšej časti videa Jackson vysvetľuje 5 bodov na základe ktorých sa prekladateľský výbor rozhodol vložiť tetragram do NZ. Objasnenie týchto piatich bodov nie je niečim, čo by Organizácia nerobila už v minulosti. V skutočnosti týchto 5 bodov odhaľuje, že vloženie tetragramu do NZ je závislé od interpretácie a teda od chápania Nového zákona Jehovovými svedkami, čo je už kapitola na samostatný článok. Už v článku Používali prví kresťania meno Jehova? objasňujeme, že tento prístup svedkovia nedodržiavajú dôsledne a manipulujú aj menom Jehova pri citáciách zo SZ. Rovnako sa to týka aj tzv. J prekladov, na ktoré sa Preklad nového sveta odvoláva (28 minúta). Ani tu sa nie je potrebné opakovať. V článku Používali prví kresťania meno Jehova? v časti Jehova v preklade Nového sveta, „J“ preklady a citácie zo Starého zákona vysvetľujeme, prečo argumentácia inými prekladmi nie je relevantná a medzi odborníkmi nemá žiadnu váhu.

Záver

Existujú doslova desiatky dôkazov v neprospech tvrdení Spoločnosti Strážna veža, ktoré sú už desaťročia dostupné. Ako ukázal vyššie uvedený rozbor vrátane predchádzajúcich článkov na tému Božie meno, vedúci zbor spolu s oddelením povereným výskumom ignorujú tieto fakty a predkladajú Jehovovým svedkom značne skreslené a hlavne nepravdivé informácie o Božom mene. Aj keď je to šokujúce, jedna z ústredných a pre svedkov samozrejmých náuk – učenie, že božie meno Jehova používal Ježiš, prví kresťania a preto aj svedkovia dnes – je postavené na klamstvách a vyfabrikovaných konceptoch. Každý čitateľ si musí sám položiť otázku: Ak sa ukazuje, že v takej ,,samozrejmej“ náuke som klamaný, v čom ďalšom ešte môžem byť?

Použitá literatúra

  • HOWARD, George: The Tetragram and the New Testament. In: Journal of Biblical Literature, roč. 96, 1997, č. 1.
  • PIETERSMA, Albert : Kyrios or Tetragram: A Renewe Quest for the Original LXX. In : PIETERSMA, Albert – COX, Claude (ed.) : De Septuaginta. Studies in Honour of John William Wevers on his sixty-fifth birthday. Mississauga : Benben Publications, 1984.
  • RÖSEL, Martin : The Reading and Translation of the Divine Name in the Masoretic Tradition and the Greek Pentateuch. In : Journal for the Study of the Old Testament, roč. 34, 2007, č. 4.
  • WADDELL, W. G : The Tetragrammaton in the LXX. In : The Journal of Theological Studies, roč. XVL, 1944, č. 179 – 180.
  • WILKINSON, Robert, J : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015.
  • WILKINSON, Robert, J : The Tetragrammaton in Jewish Pre-Christian Biblical Text in Greek and Hebrew. In : Tetragrammaton: Western Christians and the Hebrew Name of God. From the Beginning to the Seventeenth Century. Leiden : Boston : Brill, 2015
Všetky obrázky sú použité za účelom kritiky a sú prevzaté z nasledujúcich zdrojov: https://tv.jw.org/#en/mediaitems/StudioMonthly2014/pub-jwb_201411_1_VIDEO ; https://tv.jw.org/#en/mediaitems/StudioMonthly2018/pub-jwb_201810_1_VIDEO