Najčastejšie argumenty Jehovových svedkov – 1. časť

Článok predkladá najčastejšie argumenty, ktoré používajú Jehovovi svedkovia na obhajobu svojej viery a náboženstva

Žiadne náboženstvo nie je tak blízko k pravde ako Jehovovi svedkovia

Tento argument predpokladá znalosť všetkých ostatných náboženstiev, ktorú nemá žiaden človek vrátane Jehovových svedkov. Svedkovia zvyknú používať znázornenie s bankovkou: overte si najprv ako má vyzerať pravdivá bankovka a potom nemusíte ostatné skúmať. Toto prirovnanie samozrejme nie je riešením, pretože znaky pravého náboženstva sú znovu len svedkovskou interpretáciou a výberom niektorých biblických textov, ktoré svedkovia na seba aplikujú a tým sa legitimizujú. Iné znaky, ktorými sa napríklad tiež raní kresťania vyznačovali (zázraky, hovorenie jazykmi, uzdravovanie, prorokovanie) už svedkovia nepovažujú za relevantné znaky pravých kresťanov. Preto ich prenechali obdobiu 1. stor. ako znaky “len” prvých kresťanov.

Väčšina svedkov má skúsenosť s jedným, prípadne s niekoľkými náboženstvami. S ostatnými náboženstvami sa stretla hlavne v literatúre Jehovových svedkov, ktorá podáva skresľujúci a neúplný obraz o týchto skupinách. Pri akomkoľvek rozbore ostatných náboženstiev je vždy dopredu rozhodnuté, kto vyjde ako víťaz. Čitatelia by boli preto prekvapení, čo učia ostatné kresťanské denominácie a v čom všetkom sa so svedkami zhodnú. Jehovovi svedkovia často zdôrazňujú pokoru, no vo vzťahu k ostatným náboženstvám a vlastnej omylnosti je pokora na pohľadanie. Svedkovia nie sú vedení k tomu, aby skúmali nestranne ostatné náboženstvá. Oni už pravdu majú. Ich skúmanie ostatných názorov prechádza cez filter teokratickej ideológie, ktorá zachytáva všetko, čo by mohlo spôsobiť spochybnenie ich názoru. Prirodzene sa preto zameriavajú len na negatíva ostatných, pričom v prípade ich vlastného náboženstva niečo podobné nepripúšťajú. “Nič lepšie som nenašiel” je občasný argument, ktorý odznie, niekedy aj z úst mladých svedkov. A kde všade si hľadal? Koľko literatúry si nestranne o ostatných náboženstvách nestranne čítal?

Keď hovoríme o blízkosti k pravde, ktoré sú to tie pravdy, v ktorých sú svedkovia ako jediní najbližšie? Väčšina svedkov uvedie používanie Božieho mena, zvestovanie, vyhýbanie sa krvi, viera vo vzkriesenie, blízkosť konca, raj a Božie kráľovstvo. Ide o hlavné náuky svedkov, ktoré však pri dôslednom výskume nie sú ani náhodou také jasné a dokázateľné, ako ich svedkovia prezentujú. Príkladom, ktorý sme na stránke JWfakty.sk rozoberali, je Božie meno. Pri tejto náuke sú svedkovia v odborných kruhoch známi ako klamári so sektárskymi sklonmi prekrúcať takmer každú prácu, ktorá niečo o tetragrame napísala. O tom však v otázke nižšie. Jehovovi svedkovia si sami v sebe vyhlásili niektoré náuky za tie hlavné, ktoré ich osobne a vnútorne uisťujú o tom, že toto musí byť to jedine a pravé náboženstvo. Zväčša sú v pozadí sebecké sklony – túžba po lepšom živote v raji, túžba po stretnutí s milovanou osobou, odstránenie závažného ochorenia a pod. Toto všetko im sľubuje ich náboženstvo, čo vytvára ich fixáciu a závislosť naň.

Žiadne iné náboženstvo nepoužíva meno Jehova

Nikde v Novom zákone nie je definované, že rozpoznávacím znakom pravých kresťanov je používanie mena Jehova. Ježišovi učeníci sa identifikovali s menom Ježiša Krista, ktoré sa štatisticky v Novom zákone niekoľkonásobne vyrovná všetkým zmienkam o Bohu.

,,12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“” Sk 4, 12

Oni ani ostatní pozorovatelia ich nespájali s menom Jehova. Boli známi hlavne ako kresťania (Sk 11, 26), nazaretská sekta (Sk 24, 5) či Cesta (Sk 9, 2). Učenie o Božom mene predstavuje pre mnohých svedkov nespochybniteľnú náuku, ktorá ich napriek všetkým možným chýbam a pokleskom predsa len odlišuje od ostatných náboženstiev. Odlišovať sa však za každú cenu ešte nie je dôkazom náboženskej pravosti.

Odborná literatúra nepodporuje závery svedkov ohľadom výslovnosti Božieho mena a jeho používania ranými kresťanmi. Štúdijné oddelenie v ústredí v Amerike si toho musí byť vedomé, pretože prichádza do kontaktu s názormi odborníkov, ale rozhodlo sa ich názory prekrúcať a upravovať v prospech dopredu vykonštruovaných záverov. Napriek sebaistému prezentovaniu a bohatej argumentácie, ktorú vedúci zbor vytvoril okolo tejto náuky, ide o pseudovedeckú bublinu, ktorá spľasne už pri bližšom skúmaní historických faktov a starovekých rukopisov. Závery svedkov v otázkach Božieho mena nie sú podporené faktami ani prameňmi, ale konšpiráciami, špekulovaním a fundamentalizmom, ktoré ich postoj charakterizujú. Jehovovi svedkovia ani bývalí členovia nemusia chodiť na tento web, aby sa niečo takéto dozvedeli. Stačí sa trochu oboznámiť s odbornou literatúrou či kontaktovať špecialistov.

Nikto nezvestuje v takom rozsahu po celom svete ako Jehovovi svedkovia

Jehovovi svedkovia sú známi svojou zvestovateľskou činnosťou. V Novom zákone sa však nikde nepíše, že kresťania budú známi zvestovaním, ale že sa “bude” zvestovať evanjelium. Posolstvo evanjelií sa dnes skutočne zvestuje po celej zemi viac ako nikdy predtým v dejinách a dialo by sa tak rovnako aj bez svedkov. Svedkovia týmto argumentom v skutočnosti tvrdia, že nikto nezvestuje “ich pravdu” v takom rozsahu po celom svete. A v tom majú jednoznačne pravdu. Rovnako ani pravdu Mormónov nezvestuje nikto v takom rozsahu ako Mormóni. Čísla, ako niekedy priznávajú svedkovia, nie sú meradlom správnosti. V opačnom prípade by svedkov štatistikami v iných oblastiach prevalcovali ostatné kresťanské hnutia, ktoré majú napríklad oveľa väčší nárast členov.

Pre Jehovových svedkov sa stala zvestovateľská činnosť ako taká viac, než podstata a obsah toho, čo zvestujú. Hoci kladú dôraz na “robenie učeníkov”, uniká im podstata zvestovania a šírenia evanjelia v 1. stor. tak, ako je zaznamenané v Novom zákone. Svedkovia sa tak riadia pokynmi z literatúry z ústredia, že už ani nerozpoznávajú rozdiel v tom, čo robia dnes a činnosťou, ktorú vykonávali prví Kristovi učeníci. V budúcnosti sa k tejto téme vrátime ešte podrobnejšie, tu len stručne spomenieme, že na pozadí historických faktov o prvých kresťanoch Jehovovi svedkovia ani náhodou nezvestujú spôsobom ani obsahom to, čo zvestovali prví kresťania. Keď vás niekto dvakrát do týždňa rok čo rok uisťuje o tom, že máte pravdu a konáte podľa vzoru prvých kresťanov, len ťažko vám niekedy napadne, žeby ste konali niečo nesprávne. To však ale vôbec neznamená, že správne konáte. V Novom zákone sa síce spomína zvestovanie, avšak ani náhodou nie je takou ústrednou témou akú z nej spravili svedkovia. Pavol vo svojich listoch, Peter, Jakub a Ján nikde nepodnecujú svojich čitateľov ku väčšiemu tráveniu času kazateľskou činnosťou. Za neustálym tlakom na zvestovateľskú činnosť zo strany vedúceho zboru sa skrýva účinný mechanizmus, ako mobilizovať svojich členov, ktorí neustále z organizácie masívne odchádzajú. Tomu samozrejme napomáha už overená stratégia mobilizácie pomocou Armagedonu a blízkosti konca, ktoré pre človeka znalého dejín Jehovových svedkov vyvolávajú viac pobavenie než vážnosť.

Vedúci zbor nie je dokonalý a môže sa mýliť v drobnostiach, ktoré nie sú dôležité

Každý sa môže mýliť a mýli sa. Je rozdiel pomýliť sa a priznať si chybu a rozdiel, keď sa niekto prizná len ku niektorým vybraným prehreškom, ale mnohé oveľa závažnejšie zamlčí. V prípade viny vedúceho zboru nie je na mieste otázka, či robí chyby, ale otázka dôvery a pozície, ktorú si v náboženstve Jehovových svedkov uzurpuje. Kto nakoniec rozhodne, že tento prehrešok je malý a tento už veľký? A ako si môžu urobiť svedkovia objektívny názor na vedúci zbor, keď nemajú prehľad o tom, čo všetko sa deje v pozadí, čo vedúci zbor učil len niekoľko desaťročí dozadu a ignorujú svedectvá ľudí, ktorí z ústredia odišli? Na pozadí dnes dostupných informácií môžeme konštatovať, že Jehovovi svedkovia majú len veľmi malé a skreslené predstavy o svojom vedení, ktoré je v rámci účinnej a pravidelnej propagandy v mysliach svojich členov idealizované.