List od bývalého Jehovovho svedka

Každý rok od Jehovových svedkov odchádzajú stovky až tisíce ľudí. Niektorí sú vylúčení, iní odídu sami. Dôvody nie sú nikdy oficiálne známe a pokiaľ Jehovov svedok neporuší príkaz o nekontaktovaní vylúčených, nemá šancu dozvedieť sa, čo sa skutočne stalo. Je tak odkázaný na klebety a na vlastné domnienky.

Aby sa spoločenstvo ľahšie vyrovnalo s odchodom a vyhlo sa pochybovačných a negatívnym myšlienkam, aktivuje sa obranný mechanizmus indoktrinovaného presvedčenia, ktoré musí poprieť fakt, že by človek mohol z vážnych dôvodov odísť, že by problém mohol byť skutočne v organizácii, v ľuďoch, ktorí ju vedú či v systéme ako takom.Ten, kto odišiel musí byť v mysli démonizovaný, odsúdený, jeho pohnútky musia byť zlé, jeho pýcha spôsobila jeho pád a tak ako mnohí iní – odišiel od Jehovu do sveta a vracia sa ako pes ku svojmu vývratku.

Takto sme zmýšľali mnohí z nás, ktorí už viac nenosíme na duši vypálené písmena JW ako zlaté tela, ktoré podobne ako v Izraeli, prináša svojim uctievačom po čase utrpenie a “intelektuálnu smrť”. Milióny svedkov však veria, že vyššie uvedený popis je správny, že si tak plnia povinnosť voči Bohu, ba dokonca že je to prejav duchovnosti. Samozrejme, vyžaduje si to aj vysokú dávku narcizmu, ktorý svedkom nechýba, keď ide o ich náboženstvo a vieru. Veď podobne ako konšpirátor, ktorý je presvedčený, že odhalil niečo, na čo dodnes neprišlo 99% planéty, tak aj ego Jehovovho svedka je živené exkluzivitou jeho organizácie, ktorá vynaloží nemalo prostriedkov a času na to, aby túto ilúziu udržala pri živote. A súčasťou tohto utopického teokratického projektu je aj eliminácia čohokoľvek, čo by mu mohlo nastaviť zrkadlo, čo by mohlo vrhnúť trochu tieňa do tohto orwellovského “duchovného raja”, kde jednota má tak ostré hrany, že každý rok sa o nej porežú tisíce tých, ktorí si mylne mysleli, v hierarchii hodnôt je láska viac ako jednota a úprimnosť viac ako pravidla. Kto odchádza, môže byť len zlý – zlý ako svet, do ktorého sa vracia a z ktorého vzišiel. Áno, svet musí byť zlý a ľudia v ňom musia byť horší ako svedkovia, veď ako ináč by si systém udržal nadvládu nad miliónmi po celom svete. Komunisti mali západ a kapitalizmus ako archetypalného nepriateľa, Amerika boľševika, konzervatívci liberálov a organizácia má celý svet a odpadlíkov. Tvorba nepriateľa je predsa kľúčová – veď na kom inom by sme legitimizovali svoju výnimočnosť a perfektnosť. Nasledujúci list je jedným z tisícov tých, ktorí odišli – nepriateľov, ktorí v očiach organizácie musia byť len zlý.