Ako často by sa mala sláviť Pánova večera?

Jehovovi svedkovia na svojej stránke jw.org tvrdia, že sa pri slávení Pánovej večere držia Biblie, zatiaľ čo ostatné cirkvi nie: „Pri slávení „Pánovej večere“, ktorá je známa aj ako Posledná večera alebo Pamätná slávnosť, sa dôsledne pridržiavame Biblie. (1. Korinťanom 11:20, Katolícky preklad) V iných náboženstvách je priebeh Pánovej večere ovplyvnený zvykmi a názormi, ktoré nie sú založené na Biblii.“ V nasledujúcom článku sa pozrieme, či sa skutočne svedkovia držia Biblie, „vzoru raných kresťanov“ a či ich názory podporujú aj závery odborníkov.

 


Upozornenie pre čitateľov: článok obsahuje množstvo odkazov na odbornú literatúru, keďže Jehovovi svedkovia bežne prezentujú svoje tvrdenia ako „založené na faktoch“. Všetky knihy, štúdie, biblické slovníky a publikácie použité pri príprave tohto článku boli autorom riadne preštudované. Väčšina citátov sú preklady z angličtiny. V prípade akéhokoľvek záujmu sme ochotní poskytnúť scan publikácie.


V porovnaní s ostatnými kresťanskými denomináciami Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru (grécky kyriakon deipnon), Pamätnú slávnosť či eucharistiu odlišne. (eucharistia – z gréckeho eucharistein, pôvodne slovo znamenalo „uznanie, vďačnosť“ a neskôr „poďakovanie“; porov. 1 Tes 3:9, 5:17; 1 Kor 1:14; 2. Kor 1:11; Kol 1:12, 3:17. Pojem eucharistia v súvislosti s Pánovou večerou spomína ranokresťanský spis Didaché (viz ďalej rozbor knihy Didaché) a Justín Mučeník v polovici 2. stor. (Porov. Petr Pokorný – Ulrich Heckel : Úvod do Nového zákona…, s.177)

Svedkovia na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? zhŕňajú svoje stanovisko na túto udalosť. To môžeme rozdeliť do nasledujúcich bodov:

  1. Keďže sa Pánova večera odohrala počas židovského sviatku Pesach a ten židia oslavoval raz ročne, tak aj kresťania majú sláviť Pánovu večeru raz ročne (14. nisana)
  2. Účelom Pánovej večere je vďačnosť za Ježišovu obeť; nie je sviatosťou ani kresťanským obradom (ako napríklad v iných cirkvách)
  3. Nekvasený chlieb a víno sú symbolmi, nie doslovným Kristovým telom a krvou (ako je tomu napríklad v Katolíckej cirkvi)
  4. Symboly (nekvasený chlieb a víno) konzumujú len účastníci novej zmluvy, a to 144 000 pomazaných kresťanov, ktorí podľa svedkov budú vládnuť ako králi v nebi (porov. Zj 5:9, 10; 14:1, 3); väčšina kresťanov (podľa svedkov sú skutočnými kresťanmi len Jehovovi svedkovia) z nich neprijíma a sú len pozorovatelia (Lk 12:32)

V tomto článku sa budeme bližšie zaoberať otázkou, ako často by sa mala sláviť Pánova večera, preskúmame všetky dostupné biblické aj mimobiblické pramene a predložíme závery odborníkov, ktorí sa touto problematikou hlbšie zaoberajú.

Ako často by sa mala sláviť Pánova večera ?

„Je frustrujúce, že nemáme takmer žiadne dôkazy o tom, ako cirkev vnímala Pánovu večeru v poslednej tretine prvého storočia nášho letopočtu.“ Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 87

„NZ (Nový zákon – poz. autora) o usporiadaní a slávení eucharistickej bohoslužby v prvých spoločenstvách mlčí. Drží sa totiž pravidla, že to, čo je všeobecne prijaté a praktizuje sa, nebýva zvyčajne predmetom obsiahlejšieho komentára.“ DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017,  s. 1084

Výskumu Pánovej večere ako významnej udalosti v živote prvých kresťanov, bola v odborných kruhoch venovaná veľká pozornosť. Odborníci skúmali najstaršie texty, ktoré odkazovali priamo alebo v náznakoch na tento Kristom stanovený zvyk. O prebiehajúcich diskusiách a poznatkoch k tejto téme sa čitateľ na Slovensku alebo v Čechách môže dočítať napríklad v encyklopedicky rozsiahlo spracovanom biblickom slovníku Nový biblický slovník (DOUGLAS, J. D. et al) z pera významných svetových špecialistov a biblistov. K téme eucharistie je k dispozícii aj rozsiahlo spracované heslo Last Supper v celosvetovo známom biblickom slovníku The Anchor Bible Dictionary (porov. ROBERT F. O’TOOLE, heslo Last Supper. The Anchor Bible Dictionary. Yale University Press, 1992). Napriek úvodným citátom v záhlaví tejto časti, o Pánovej večeri vieme vďaka moderným výskumom dosť na to, aby sme vedeli podrobiť názory Jehovových svedkov hlbšej kritike postavenej na serióznych výskumoch. Pozrime sa teraz bližšie na tvrdenia svedkov, aby sme lepšie porozumeli tomu, čo hlásajú a na základe akých kritérií sa k týmto vyhláseniam dopátrali. Na už citovanej oficiálnej stránke jw.org obhajujú nasledovné stanovisko:

„Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby si Pánovu večeru pripomínali, ale nepovedal im konkrétne, ako často to majú robiť. (Lukáš 22:19) Niektorí ľudia si myslia, že by sa mala sláviť každý mesiac, iní ju slávia každý týždeň, každý deň, dokonca niekoľkokrát za deň alebo tak často, ako to považujú za vhodné. No pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme mali zobrať do úvahy nasledujúce skutočnosti.

Ježiš zaviedol Pánovu večeru v deň, keď sa slávil židovský sviatok Pesach, a v ten istý deň aj zomrel. (Matúš 26:1, 2) To nebola len zhoda okolností. Písma prirovnávajú Ježišovu obeť k obeti baránka, ktorá sa prinášala na sviatok Pesach. (1. Korinťanom 5:7, 8) Tento sviatok sa slávil raz ročne. (2. Mojžišova 12:1–6; 3. Mojžišova 23:5) Raní kresťania si takisto pripomínali Ježišovu smrť raz za rok a Jehovovi svedkovia nasledujú tento biblický vzor.“ Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? Dostupné na jw.org

Aby sme si ukázali, prečo toto stanovisko nie je logické a nie je postavené na faktoch, musíme sa pozrieť na všetky zmienky o Pánovej večeri v Novom zákone (ďalej NZ).


Exkurz 1. Pánova večera a odvolávky na odborníkov a najnovší výskum o Pánovej večeri

Na stránke jw.org v článku Prečo Jehovovi svedkovia slávia Pánovu večeru inak ako ostatné náboženstvá? sa autori pri svojom tvrdení, že raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne odvolávajú na encyklopédiu The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge a McClintockovu a Strongovu Cyclopediu, konkrétne na VIII. zväzok, strana 836. (plný názov druhej encyklopédie je McClintock and Strong Biblical Cyclopedia of Biblical, Theological and Esslesiastical Literature)

Prvé menované dielo bolo napísané v rokoch 1908 – 1914 a tvorí ho 13 zväzkov, pričom vychádzalo z tretej edície nemeckej encyklopédie Realencyklopädie für protestantische Theologie und Kirche (1896 – 1909). Druhá menovaná encyklopédia bola publikovaná v roku 1867 a VIII. Zväzok, na ktorý svedkovia odkazujú, vyšiel v roku 1879. Svedkovia sa teda odvolávajú na dva zdroje, z ktorých prvý bol napísaný pred vyše 100 rokmi a ďalší v druhej polovici 19. storočia. Tieto údaje však neuvádzajú na svojom webe, takže to čitateľovi neudrie do očí. Takýto spôsob argumentácie a dokazovania nespĺňa základné kritériá poctivého, nestranného a kritického bádania, ktorého súčasťou má byť snaha o predloženie čo najaktuálnejších informácii v danej problematike. Nemožno argumentovať vyše 100 rokov zastaranými a neaktuálnymi informáciami a tváriť sa, že fakty podporujú naše závery. Nechceme tu tvrdiť, že staršie diela vrátane encyklopedických titulov sú dopredu zastarané a musia sa mýliť vo všetkom. Na druhú stranu biblické vedy a výskum sa za vyše 100 rokov posunul rýchlo dopredu a neuviesť novšie poznatky je prejavom intelektuálne nepoctivosti a nedôslednosti. Ako potvrdzuje tento článok s mnohými odkazmi na aktuálnejšie diela a výskumy, nič nenasvedčuje tomu, že by raní kresťania oslavovali Pánovu večeru raz ročne ako to učia Jehovovi svedkovia. Z toho dôvodu v tomto článku citujeme mnoho aktuálnych biblických encyklopédií popierajúcich stanovisko Jehovových svedkov. Nech čitateľ sám uváži, či sú tvrdenia vedúceho zboru skutočne založené na „faktoch“.

Pozrime sa na McClintockovu a Strongovu Cyclopediu. Tá skutočne obsahuje vetu o slávení Pánovej večere, ktorá hovorí o slávení raz ročne (ang. „The festival had been annual.“). Treba si však všimnúť širší kontext toho citátu. Prečo? Pretože autori hesla svoje stanovisko o ročnom slávení nepodložili žiadnymi argumentmi – ani z Písma, ani historicky. Následne po tvrdení o ročnom slávení sami priznávajú, že žiadne pravidlá o čase a opakovaní Pánovej večere neboli striktne určené (ang. „No rule was given as to the time and frequency of the new feast…“) a odvolávajúc sa na 1. Kor 11:25 hovoria o pravidelnom opakovaní tejto hostiny bez bližších detailov. Jehovovi svedkovia prevzali z McClintockovej a Strongovej Cyclopedie vetu, ktorá podporuje ich závery, no ďalší záver odporujúci ich učeniu neuviedli. Čitatelia si môžu heslo Pánova večera prečítať v Cyclopedii na nasledujúcom odkaze: https://www.biblicalcyclopedia.com/L/lords-supper.html)

Pri výskume sme sa pozreli aj na encyklopedické dielo Hlbšie pochopenia Písma, ktoré vydali Jehovovi svedkovia a tiež sa oň zvyknú vo svojej argumentácii opierať. Konkrétne na heslo Pánova večera. Pisatelia tu neuvádzajú žiaden názor učencov ani odborný zdroj, o ktorý by opreli svoje tvrdenia. Rovnaká situácia je aj v ďalšej príručke svedkov Rozhovory z Písma. Žiadne odborné dielo, žiaden citát špecialistov, žiadne zdroje, ktorými potvrdili relevantnosť údajov. Keď sa na druhú stranu pozrieme na spracovanie hesla Pánova večera (ang. Lord’s Supper) v slovníku The New International Dictionary of New Testament Theology (2. zväzok), na ktorý sa odvolávame neskôr v tomto článku, prekvápaní nás nielen rozsah tohto hesla (heslo je na 18 stranách!), ale hlavne množstvo odborných prác uvedených v závere. Prikladáme ich na porovnanie čitateľom, aby sa sami presvedčili, čo v ich očiach pôsobí odbornejšie a dôveryhodnejšie z hľadiska preskúmaných zdrojov k danej téme:

J. von Allmen, Worship: Its Theology and Practice, 1965; G. Aulen, Eucharist and Sacrifice,1958; W. Barclay, The Lord’s Supper, 1967; N. A. Beck, „The Last Supper as an Efficacious Symbolic Act“, JBL 89, 1970, 192-98; J. Behm, haima, haimatekchysia, TDNT 1172-77; del/man, deipneo, TDNT II 34 f.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 If., 273 ff.; 10, 1938,81 If.; M. Black, The Scrolls and Christian Origins, 1961,91 ff., 199 ff.; G. Bornkamm, „The Anathema in the Early Christian Lord’s Supper Liturgy“, Early Christian Experience, 1969, 169-76; and „Lord’s Supper and Church in Paul“, ibid., 123-60; R. E. Brown, „The Eucharist and Baptism in John“, New Testament Essays, 1965,77-95; O. Cullmann, Early Christian Worship, 1953; The Christo logy of the New Testament, 19632 ; O. Cullmann and F. J. Leenhardt, Essays on the Lord’s Supper, 1958; J. D. G. Dunn, „John vi – A Eucharistic Discourse ?“, NTS 17, 1970-71, 328-38; W. Blert, Eucharist and Church Fellowship in the First Four Centuries, 1966; A. Farrer, „The Eucharist in I Corinthians“, in Eucharistic Theology Then and Now, SPCK Theological Collections, 1968, 15-33; R. H. Fuller, „The Double Origin of the Eucharist“, Biblical Research, 7,1963,60 ff.; B. Gartner, John 6 and the Jewish Passover, Coniectanea Neotestamentica 7, 1959; A. Gilmore, „The Date and Significance of the Last Supper“, SJT 14, 1961, 256 ff.; L. Goppelt, poterion, TDNTVI 148-59; and trogo, TDNTVIII 236 ff.; F. Hahn, The Titles of Jesus in Christology: Their History in Early Christianity, 1969; A. J. B. Higgins, The Lord’s Supper in the New Testament, SBT6, 1952; N. Hook, The Eucharist in the New Testament, 1964; J. K. Howard, „Passover and Eucharist in the Fourth Gospel“, SJT20, 1967,329-37; J. C. Hurd, Jr., The Origin of I Corinthians, 1965; A. Jaubert, The Date of the Last Supper, 1965; J. Jeremias, pascha, TDNT V 896-904; polloi, TDNT VI 536-45; and The Eucharistic Words of Jesus, 19662 ; E. Kasemann, „The Pauline Doctrine of the Lord’s Supper“, Essays on New Testament Themes, 1964, 108-35; J. F. Keating, The Agape and the Eucharist in the Early Church, (1901) 1969; E. J. Kilmartin, The Eucharist in the Primitive Church, 1965; W. Kramer, Christ, Lord, Son of God, 1966; K. G. Kuhn, maranatha, TDNT IV 466-72; and „The Lord’s Supper and the Communal Meal at Qumran“, in K. Stendahl, ed., The Scrolls and the New Testament, 1958,65-93; N. Lash, His Presence in the World: A Study of Eucharistic Worship and Theology, 1968; P. E. Leonard, Luke’s Account of the Lord’s Supper against the Background of Meals in the Ancient Semitic World and more particularly Meals in the Gospel of Luke, Dissertation, Manchester, 1976; H. Lietzmann, Mass and the Lord’s Supper: A Study in the History of the Liturgy, with introduction and supplementary essay by R. D. Richardson, to be published in 11 fascicles, 1953-; E. Lohmeyer, The Lord of the Temple: A Study of the Relation between Cult and Temple, 1961; R. P. Martin, Worship in the Early Church, 19752 ; W. Marxsen, The Lord’s Supper as a Christological Problem, 1970; and „The Lord’s Supper: Concepts and Developments“, in H. J. Schultz, ed., Jesus in His Time, 1971; C. F. D. Moule, Worship in the New Testament, 1961; G. Ogg, „The Chronology of the Last Supper“, in Historicity and Chronology in the New Testament, SPCK Theological Collections 6, 1965, 75-96; E. Ruckstuhl, Chronology of the Last Days of Jesus, 1965; E. Schweizer, soma etc., TDNTVII 1024–94; and The Lord’s Supper according to the New Testament, 1967; A. Shaw, „The Breakfast by the Shore and the Mary Magdalene Encounter as Eucharistic Narratives“, JTS New Series 25, 1974, 12-26; A. StOger, „Eucharist“, EBT I 227-41; V. Taylor, Jesus and his Sacrifice, 19656, 114 if., 175 if., 201 if., 236 if.; and „The New Testament Origins of Holy Communion“, in New Testament Essays, 1970, 48-59; J. Wilkinson, The Supper and the Eucharist, 1965; R. Williamson, „The Eucharist and the Epistle to the Hebrews“, NTS 21, 1974-75, 300-12. (b). L. Aa1en, „Der Kampf urn das Evangelium im Abendmahl“, TLZ 91, 1966,81 if.; A. Adam, „Ein vergessener Aspekt des friihchristlichen Herrenmahls“, TLZ 88, 1963, 9 if.; J.-P. Audet, „Esquisse historique du genre Iitteraire de la ‚benediction‘ juive et de ‚I’eucharistie‘ Chretienne“, RB 65, 1958,371-99; F. Bammel, Das heilige Mahl im Glauben der Volker, 1950; F. Bammel and G. Fohrer, „Mahlzeiten“, RGG3 IV 605 if.; M. Barth, Das Abendmahl, Passamahl, Bundesmahl und Messiasmahl, TheolStud 18, 1945; J. Betz, Die Eucharistie in der Zeit der griechischen Vater, I, I, 1955; and LTK III 1159-62; E. Bizer and W. Kreck, Die Abendmahlslehre in den reformatorischen Bekenntnissen, ThEH Neue Folge, 47 1957; G. Bornkamm, „Die eucharistische Rede im Johannesevangelium“, ZNW 47, 1956, 161 if.; M. Brandle, Jesu letztes Mahl im Lichte von Qumran, 1957, 111 if., 121 if.; G. Delling, „Das Abendmahlsgeschehen nach Paulus“, KuD 10, 1964, 61 if.; E. Gaugler, Das Abendmahl im Neuen Testament, Gegenwartsfragen Biblischer Theologie, 2,1943; H. Gollwitzer, Coena Domini, 1937, L. Goppelt, Typos, 19672, 131 if., 173 if.; F. Hahn, „Die alttestamentlichen Motive in der urchristlichen Abendmahlsiiberlieferung“, EvTh 27, 1967, 337-74; O. Hofius, „Bis das er kommt“, NTS 14, 1967-68, 439 if.; B. van Iersel, „Die wunderbare Speisung und das Abendmahl in der synoptischen Tradition“, NovT 7, 1964, 167 if.; ]aubert, „Jesus et Ie calendrier de Qumran“, NTS 7,1960–61,1-30; O. Koch, Gegenwart oder Vergegenwartigung Christi im Abendmahl, 1965; H. Kosmala, „Das tut zu meinem Gedachtnis“, NovT 4, 1960, 81 if.; K. G. Kuhn, „Die Abendmahlsworte“, TLZ 75, 1950, 399 if.; and „Uber den urspriinglichen Sinn des Abendmahls“, EvTh 11/12, 1950–51, 508 if.; F. J. Leenhardt, „L’Eucharistie dans Ie Nouveau Testament“, Lumil}re et Vie 31,1957; H. Lietzmann, An die Korinther, I, II, HNT 9, 19494 ; E. Lohmeyer, „Das Abendmahl in der Urgemeinde“, JBL 56, 1937, 246 if.; and „Vom urchristlichen Abendmahl“, ThR Neue Folge 9, 1937, 168 if., 273 if.; 10, 1938, 81 if.; E. Lohse, Martyrer und Gottesknecht, 19632 ; „Wort und Sakrament im Johannesvangelium“, NTS 7, 1960-61, 110 if.; and Geschichte des Leidens und Sterbens Jesu Christi, 1964; W. Marxsen, „Der Ursprung des Abendmahls“, EvTh 12, 1952-53, 293 if.; and „Abendmahl“, EKL I 4 if.; J. M. Nielen, „Die Eucharistiefeier der altesten Christenheit nach den Aussagen des Neuen Testaments“, BuK 15, 1960, 43 if.; P. Neuenzeit, Das Herrenmahl, Studien zur pau/inischen Eucharistieauffasung, 1960; P. Philippi, Abendmahlsfeier und Wirklichkeit der Gemeinde, 1960; M. Rese, „Zur Problematik von Kurz- und Langtext in Luk. xxii 17 if.“, NTS 22, 1975-76, 15- 31; F. ReitscheI, „Der Sinn des Abendmahls nach Paulus“, EcTh 18, 1958,269 if.; E. Ruckstuhl, „Wesen und Kraft der Eucharistie in der Sicht des Johannesevangeliums“, Opfer der Kirche, 1954, 47-90; H. Schiirmann, Der Paschamahlbericht Lk. 22, (7-14) 15-18, 1953; Der Einzetsungsbericht Lk. 22, 19-20, NTAbh 20, 4,1955; „Die Gestalt der urchristlichen Eucharistiefeier“, Munchener Theologische ZeitschriJt 6, 1955, 107-31; Jesu Abschiedsrede Lk. 22, 21-38, 1957; Die Abendmahlsbericht Lk. 22, 7-38, 1957; and „Die Eucharistie als Reprasentation und Applikation nach Joh. 6, 53-58″, Trierer Theologische Zeitschri/t 68, 1959,30-45, 108-18; R. Schnackenburg, „Die Sakramente im Johannesevangelium“, Sacra Pagina 2, 1959,239-43; E. Schweizer, „Das Herrenmahl, eine Vergenwartigung des Todes Jesu oder ein eschatologisches Freudenmahl ?“, ThZ 2, 1946, 81 If.; „Das johanneische Zeugnis vom Herrenmahl“, EvTh 12, 1952-53, 341 If. (reprinted in Neotestamentica: Deutsche und englische AuJsiitze, 1951-1963, 1963, 371-96); „Das Herrenmahl im Neuen Testament, ein Forschungsbericht“, TLZ 79, 1954,577 If. (Neotestamentica, 1963, 344- 70); and „Abendmahl“, RGG3 110 If.; E. M. Skibbe, „Das Proprium des Abendmahls“, KuD 10, 1964, 78 If.; A. Stager, Brot des Lebens, 1955; and „Die Eucharistiefeier des Neuen Testaments“, EucharistieJeiern der Christenheit, 1960, 10-19; P. Vie1hauer, „Ein Weg zur neutestamentlichen Christologie? Priifung der Thesen Ferdinand Hahns“, AuJsiitze zum Neuen Testament, 1965, 141- 98; G. Walther, Jesus das Passalamm des neuen Bundes, 1950; W. Wilkens, „Das Abendmahlszeugnis im 4. Evangelium“, EvTh 18, 1958,354 If.

Čitateľ môže vidieť, že na tému Pánovej večere bolo napísaných mnoho štúdií, odborných diel a hesiel v encyklopédiách, ktoré nemožno pri výskume Pánovej večere a jej slávenia prehliadnuť. Jehovovi svedkovia sa vo svojich publikáciách na tieto zdroje vôbec neodvolávajú, nikde ich nespomínajú a preto sa možno logicky pýtať, ako môžu prezentovať svoje závery ako hodnoverné a postavené na dôkazoch.

 


Pánova večera v evnajeliách

O Pánovej večeri sa zmieňujú hlavne tri evanjeliá – Matúš, Marek  Lukáš. Jánovo evanjelium túto udalosť nespomína. Nižšie uvádzame informácie, ktoré evanjeliá o eucharistii uvádzajú:

Mat 26:26-29

26  A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa, rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“ 27  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci. 28  To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých, aby im boli odpustené hriechy. 29  Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“

Evanjelium Matúša mlčí o tom, ako často by Ježišovi nasledovníci mali oslavovať Pánovu večeru. V pasáži nenájdeme žiadne konkrétne pokyny ohľadom intervalu slávenia. Pre Ježiša je kľúčové objasnenie významu chleba a vína, ktoré sa spájajú so zavedením novej zmluvy medzi ním a apoštolmi.

Marek 14:22-25

22  Keď ďalej jedli, vzal chlieb, pomodlil sa, rozlámal ho a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si. To znamená moje telo.“ 23  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho a všetci sa z neho napili. 24  A povedal im: „To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých. 25  Hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno v Božom Kráľovstve.“

Správa o Pánovej večeri v Markovom evanjeliu je takmer identická so správou u Matúša. Nedozvedáme sa z nej nič o tom, ako často by sa eucharistia mala odohrávať.

Lukáš 22:15-20

14  Keď nastal čas večere, zaujal miesto pri stole spolu s apoštolmi. 15  Povedal im: „Veľmi som si prial jesť s vami túto pesachovú večeru, skôr ako budem trpieť. 16  Hovorím vám, že už ju viac nebudem jesť, kým sa v Božom Kráľovstve nenaplní všetko, čo predstavuje.“ 17  Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a povedal: „Vezmite ho a podávajte si ho medzi sebou. 18  Hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie Kráľovstvo.“ 19  Potom vzal chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a dal im ho so slovami: „To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Robte to na moju pamiatku.“ 20  Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou, ktorá má byť vyliata za vás.“

Správa z Lukáša nás informuje o nových detailoch, ktoré nenájdeme u Matúša ani u Marka. Ježiš na úvod vyjadruje svoju túžbu, ako veľmi chcel (grécky epithymia epepethymesa – doslova s túžbou som túžil) so svojimi apoštolmi sláviť pesach. (porov. Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary…, s. 1026) Oproti Matúšovi a Markovi je pasáž viac opisnejšia. V prípade poháru Ježiš priamo zmieňuje novú zmluvu, ktorá je potvrdená jeho smrťou (krvou) a vyliata za ostatných (vykúpenie). Pre nás je dôležitá informácia, ktorú čítali aj kresťania v 1. stor., keď vzali do rúk Lukášovo evanjelium: „robte to na moju pamiatku.“ Čo znamená robiť niečo na niekoho pamiatku? Ako často sa to má odohrávať? Bližšie sa na toto spojenie pozrieme pri rozbore Pavlových inštrukcií k Pánovej večeri v 1. Korinťanom. Dôležitý aspekt tohto textu zhŕňa česká docentka Ryšková z Univerzity Karlovej, z katedry biblických vied: „Príkazom „konať na pamiatku“ je význam tejto hostiny rozšírený na všetky ďalšie generácie ako znamenie novej zmluvy.“ (porov. Mireia Ryšková : Doba Ježíše Nazaretského. Historicko-teologický úvod do Nového zákona…, s. 252)[1]

[1] Ďalšie detailne rozbory slávenia Pánovej večere v Lukášovom evanjeliu pozri v Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary, vol. 8 (Matthew, Mark, Luke). Michigan : Regency Reference Library. 1984, s. 1026; Joel B. Green : The Gospel of Luke (The New International Commentary on the New Testament), Cambridge : William B. Eermans Publishing Company Grand Rapids, 1997, s. 757-763

Jánovo evanjelium nevenuje priebehu, významu ani symbolom Pánovej večere žiadnu pozornosť. Pánovu večeru nespomína.

Pánova večera v knihe Skutky apoštolov

Kniha Skutky je dôležitým zdrojom informácií o vývoji a historickej situácii v ranom kresťanstve. Hoci vedúci zbor Jehovových svedkov v súvislosti s Pánovou večerou nikde na túto knihu neodkazuje, biblisti a odborníci sú zajedno v tom, že kniha Skutky sa zmieňuje o Pánovej večeri, a to na niekoľkých miestach.

Skutky 2:41-47

41 Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší. 42 Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. 43 Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení. 44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. 45 Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. 47 Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, ktorí mali byť spasení. (Ekumenický preklad)

Na porovnanie uvádzame aj znenie veršov v slovenskom Ekumenickom preklade:

41  Tí, ktorí s radosťou prijali jeho slová, sa dali pokrstiť. V ten deň sa k nim pridalo asi 3 000 ľudí. 42  A ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov, trávili spolu čas, spoločne jedli a modlili sa. 43  Všetkých sa zmocnila bázeň, lebo apoštoli robili mnoho zázrakov a znamení. 44  Všetci, čo uverili, boli spolu a mali všetko spoločné. 45  Predávali svoje pozemky a majetok a peniaze rozdeľovali medzi všetkých podľa toho, koľko kto potreboval. 46  Deň čo deň sa spoločne zhromažďovali v chráme, navštevovali sa, spoločne jedli a delili sa o jedlo s veľkou radosťou a úprimným srdcom. 47  Chválili Boha a získavali si priazeň celého ľudu. A Jehova k nim každý deň pripájal ďalších, ktorí nastupovali na cestu záchrany.“ (Revidovaný preklad nového sveta)

Pri rozbore týchto veršov uvádzame dve verzie prekladu – Ekumenický prekladRevidovaný preklad nového sveta. Robíme to z toho dôvodu, že preklad Jehovových svedkov v jednom prípade zahmlieva pôvodný grécky text, a to tak, že si svedkovia nemusia uvedomiť, o čom vlastne text hovorí. Pozrime sa, ako prekladá Ekumenický preklad a preklad svedkov verš 42:

„42 Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ (EP)

„ 42 A ďalej sa schádzali, aby pozorne počúvali učenie apoštolov, trávili spolu čas, spoločne jedli a modlili sa.“ (RPNS)

Zatiaľ čo sa Ekumenický preklad drží presne gréckeho originálu (κλάσει τοῦ ἄρτου – lámať chlieb), Jehovovi svedkovia prekladajú spojenie ako „spoločne jedli“. Prečo ten rozdiel? A prečo na ňom záleží? Po preštudovaní mnohých biblických komentárov a slovníkov veľmi rýchlo zistíme, prečo spojenie lámanie chleba preložili svedkovia odlišne. Dajme slovo odborníkom:

„Je veľmi pravdepodobné, že lámanie chleba je tu narážkou na Pánovu večeru a zahŕňa ju (Lukáš 22:19, porov. 24:30).“ (Craig S. Keener, profesor biblických štúdií z Duke University, autor vyše 25 kníh o ranom kresťanstve; porov. Craig S. Keener : Acts. An Exegetical Commentary (vol. 1). Michigan : Baker Academic, 2012, s. 1003)[1]

[1] Profesor Craig S. Keener pri rozbore spojenia lámanie chleba v knihe Skutky na strane 1003 v poznámke 106 uvádza mená mnohých ďalších biblistov, ktorí považujú zmienku o lámaní chleba prvými kresťanmi za idióm vzťahujúci sa na Pánovu večeru.

Ako vieme, že nejde v tomto prípade len o bežné stolovanie? Lámanie chleba bolo každodennou súčasťou židovského stravovania. Židia však svoje stolovanie nenazývali spojením lámanie chleba. V novozákonných spisoch si v určitom kontexte ponecháva svoj pôvodný význam vzťahujúci sa na bežné stolovanie (napr. Skutky 27:35), ale tiež nadobúda špecificky kresťanské konotácie odkazujúce na Pánovu večeru. Tento pojem bol typicky kresťanský, ako to potvrdzuje Nový zákon a neskoršia ranokresťanská literatúra. Profesor a biblický učenec z University of Durham, Charles Kingsley Barrett, píše:

„Keďže „lámanie chleba“ nebolo bežným židovským označením pre jedlo, jeho použitie v tomto zmysle (autor odkazuje v kontexte na eucharistiu – poz. autora) muselo byť kresťanským výtvorom. Treba dodať, že samotný Lukáš nepochybne myslel na eucharistiu, keď sa zmieňoval o chlebe a víne a že to bolo bežné v čase, keď o tom písal (hoci to bolo stále v kombinácii so skutočným jedlom).“ Charles Kingsley Barrett: Acts 1-14 (International Critical Commentary). Scotland : T&T Clark Ltd., 1994, s. 165

Na inom mieste uvádza:

„V Lukášových časoch toto jedlo splynulo s jedlom odvodeným z tradície Pánovej večere; (pozri Lk. 22.14-20). Nevieme s určitosťou povedať, kedy obe (tipy jedál: bežné stolovanie a Pánova večera – poz. autora) splynuli v jedno.“ Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. 34

Podobne sa vyjadruje aj český biblista Petr Mareček:

„Evanjelista Lukáš však toto každodenné stolovanie predstavil vo svetle raného kresťanského slávenia eucharistie. V L 24,35 je potom toto stolovanie označené ako „lámanie chleba“ tj. je preň použitý výraz, ktorý sa stal terminus technicus pre slávenie eucharistie (porov. Sk 2,42.46; 20,7) – Pánovej večere (1K 11,20).“ Petr Mareček : Evangelium podle Lukáše (Český ekumenický komentář k Novému zákonu). Praha : Centrum biblických studií, 2018, s. 650

Profesor a odborník na Nový zákon z Asbury University, Ben Witherington III., upozorňuje, že kniha Skutky spolu s evanjeliom Lukáša je adresovaná rovnakej osobe – Teofilovi. Ten sa s formuláciami lámanie chleba stretol už v Lukášovom evanjeliu na niekoľkých miestach (Lukáš 24:23; 41-42). V podobnom duchu nachádzame zmienky o lámaní chlebu v Skutkoch (Skut 2:42, 46; 20:7, 11). Witherington III. dodáva:

„Celkovo možno teda dobre potvrdiť, že „lámanie chleba“ bolo Lukášovou skratkou pre špeciálny kresťanský pokrm, ktorý sa začal nazývať Pánovou večerou potom, čo Pavol napísal 1. List Korinťanom.“ Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 30

Profesor Frederick Fyvie Bruce, britský biblista a jeden z najvplyvnejších a najvýznamnejších biblistov 20. storočia, vo svojom komentári ku knihe Skutky upozorňuje, že spojenie lámanie chleba v tomto kontexte označuje „viac ako bežné spoločné stolovanie“. Toto „viac ako bežné“ lámanie chleba podobne ako väčšina jeho kolegov spája s Pánovou večerou. (porov. Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988, s. 73)

Rovnakú formuláciu nachádzame aj u profesora Luka Timothy Johnsona:

„Lámanie chleba“ – bezpochyby sa to týka viac ako bežného jedla.“ Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992, s. 58

Profesor Mikeal C. Parsons, člen svetovej organizácie Society of Biblical Literature združujúcej vedcov a odborníkov na Bibliu, píše, že lámanie chleba u Lukáša je skratkou pre Pánovu večeru a odkazuje na jeden z aspektov spoločného uctievania ranej cirkvi.“ Mikeal C. Parsons : Acts (Commentaries on the New Testament). Michigan : BakerAcademic, 2008, s. 49

Profesor Joachim Jeremias, nemecký odborník na Nový zákon z University of Göttingen:

„Označenie „lámať chlieb“ bolo pre eucharistiu vhodné a zodpovedalo bežnému idiómu, pretože nešlo o jedlo, ale skôr o rituál…“ Joachim Jeremias : The Eucharistic Words of Jesus. London : SCM Press Ltd, 1966, s. 120-121

Odborníci sú zajedno v tom, že Skutky 2:42 a 46 hovoria o slávení Pánovej večere. Nie je možné, aby si redakčné oddelenie vedúceho zboru pri príprave Revidovaného prekladu nového sveta či vlastného komentáru ku knihe Skutky (‚Dôkladne svedč‘ o Božom Kráľovstve, 2009) nevšimlo, že dôkazy, odborníci a akademická obec nepodporujú ich závery. Biblisti sa vyjadrili aj k otázke, ako často prví kresťania oslavovali Pánovu večeru. Pozorní si mohli všimnúť, že Skutky 2:42 – 47 obsahujú zmienku o tom, ako často kresťana lámali chlieb Pánovej večere: neustále (v. 42) a deň čo deň (v. 47) spolu s ostatnými činnosťami. Nič v pasáži nenasvedčuje tomu, že sa to dialo „raz ročne“. Profesor Witherington spolu s ďalšími poukazujú na fakt, že sa to odohrávalo „deň čo deň“. (porov. Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 31)

Profesor František Kunetka z Univerzity Palackého v Olomouci o časovom údaji deň čo deň napísal, že „sa vzťahuje ako na zhromaždenie v chráme, tak aj na stretávanie v domoch.“ (porov. František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 66)

Na inom mieste prof. Kunetka uvádza:

„Vzorná domáca cirkev sa vyznačuje denným lámaním chleba a zvestovaním. Výraz denne by tak mohol vyjadrovať určitú pravidelnosť stretávania jeruzalemských kresťanov.“ (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 67; rovnako aj Roland Kenneth Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper)


Exkurz 2. – Kniha Eucharistie v křesťanské antice

Profesor František Kunetka napísal v češtine knihu Eucharistie v křesťanské antice, kde sa na vyše 200 stranách venuje otázke Pánovej večere (eucharistie) v ranom kresťanstve.  Kniha podáva veľmi rozsiahly, detailný a komplexný obraz toho, čo vieme na základe nám dnes dostupných faktoch o slávení Pánovej večere na základe analýzy gréckych rukopisov NZ a ranokresťanských textov. Hĺbka a odbornosť spracovania sa nedajú porovnať s tým, čo uvádzajú Jehovovi svedkovia v Hlbšom pochopení Písma či v Rozhovoroch z Písma. Na stranách 63 – 74 Kunetka vysvetľuje, prečo Lukášovo spojenie lámanie chleba má v kontexte jeho kníh (evanjelium Lukáša a kniha Skutky) eucharistický význam.


Skutky 20:5-7

5 Oni však išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní. 7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci.“ (Ekumenický preklad)

5 Tí išli vopred a čakali na nás v Troade. My sme po Sviatku nekvasených chlebov vyplávali z Filíp a po piatich dňoch sme za nimi prišli do Troady. Pobudli sme tam sedem dní. V prvý deň týždňa, keď sme sa zišli pri spoločnom jedle, sa Pavol rozprával s prítomnými, a pretože mal na druhý deň odísť, svoju reč pretiahol až do polnoci.“  (Revidovaný predklad nového sveta)

Rovnakú prekladateľskú nepresnosť nájdeme aj na ďalšom mieste v knihe Skutky 20:5-7. Lámanie chleba predkladatelia Jehovových svedkov opäť preložili ako spoločné jedlo a tým zahmlili jeho skutočný význam. Prečo? Pretože ide o text, pri ktorom sa opäť odborníci na knihu Skutky a evanjelium Lukáša jednoznačne zhodujú v tom, že Pavol ide s kresťanmi v Troade v nedeľu (v prvý deň týždňa!) oslavovať Pánovu večeru. Tento text je pre nás obzvlášť kľúčový, pretože obsahuje zmienku o čase – Pavol sa s kresťanmi stretol „po Sviatku nekvasených chlebov“. Keďže bolo už po sviatku nekvasených chlebov (po pesachu), logicky pri lámaní chlebu nemohlo už ísť o pesach, ale o slávenie Pánovej večere. Profesor Charles Kingsley Barrett:

Nenachádzame žiadne náznaky toho, že by zmienky o jedle v Skutkoch odkazovali na pesach.“ Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. lxiii (úvod)

Dôležitý je aj časový údaj (nedeľa), pretože aj mimobiblické pramene potvrdzujú, že sa kresťania v tomto čase stretávali za účelom slávenia Pánovej večere. Opäť profesor Kunetka:

„Správa o lámaní chleba v Troade v Skut 20,7, ktoré sa odohralo prvého dňa v týždni, znamená určite oslavu eucharistie.“ František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 70

Kunetka ďalej zdôrazňuje, že text v gréčtine poukazuje na to, že hlavným účelom stretnutia v nedeľu bolo slávenie Pánovej večere (lámanie chlebu). Nový biblický slovník komentuje túto udalosť, že súčasťou Pavlovho stretnutia s kresťanmi z Troady „bola eucharistia“. (DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017, s. 294)

Už citovaný profesor F. F. Bruce:

„Zmienka o stretnutí za účelom lámania chleba na „prvý deň v týždni“ je náš najranejší text, na základe ktorého môžeme s primeranou istotou tvrdiť, že v tento deň sa kresťania pravidelne stretávali za účelom uctievania. Lámanie chleba bolo pravdepodobne spoločné jedlo, počas ktorého sa slávila eucharistia (porov. 2:42).“ Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988, s. 384

Nemecký biblický učenec, profesor Ernst Haenchcen, o zmienke v Skutkoch 20:5-7 hovorí, že zmienka o nedeľnom uctievaní „nevylučuje denné slávenielámania chleba“ (=Pánovej večere).“ Ernst Haenchen : The Acts of the Apostles. A Commentary. Philadelphia : The Westminister Press, 1971, s. 584

Profesor Barrett vo svojom komentári ku knihe Skutky upozorňuje, „kde“ sa Pánova večera oslavovala: „Jedenie sa odohrávalo v súkromných domoch.“ (porov. Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. 306)

Že šlo skutočne o slávenie Pánovej večere potvrdzujú aj ďalší významní odborníci na NZ bádatelia ako Luke Timothy Johnson či James D. G. Dunn (porov. Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992, s. 356; James D. G. Dunn : The Acts of the Apostles. Michigan : William B. Eermans Publishing company, 1996, s. 268)


Exkurz 3. – Ako nazývali raní kresťania stretnutie pri príležitosti Pánovej večere?

Spojenia ako Pánova večera, večera Pána, Pamätná udalosť či eucharistia sú pojmy, ktoré sa vyskytujú v NZ. Žiaden z nich však všeobecne neoznačuje pamätnú udalosť, ktorú zaviedol Ježiš. Ako upozorňujú odborníci, v NZ nenájdeme jednotné pomenovanie pre Pánovu večeru. V prípade Lukášových správ v evanjeliu a knihe Skutky sa biblisti zhodujú v tom, že Lukáš jednoznačne používa pre pomenovanie Pánovej večere spojenie lámanie chleba. S pomenovaním eucharistia ako označením sa stretávame na konci 1. stor. v ranokresťanskom spise Didaché a v polovici 2. stor. u Justína Mučeníka. V prípade označenia teda musíme prijať, že nie je podstatné to, ako sa táto udalosť nazýva, ale aký má význam. Ku všetkým spojeniam lámania chleba v Lukášovi a v knihe Skutky pozri Charles Kingsley Barrett: Acts. A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002, s. lxii-lxiii (úvod) a (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 63-74


1.Kor 11:17-34

„Dávam vám tieto pokyny, ale nemôžem vás pochváliť, lebo to, že sa schádzate, je vám skôr na škodu ako na úžitok. 18 Začnem týmto: Počúvam o tom, že keď sa stretávate v zbore, sú medzi vami rozkoly. A do istej miery tomu verím. 19 Veď medzi vami určite budú aj sekty, aby sa ukázalo, kto z vás má Božiu priazeň. 20 Keď sa spolu schádzate, nie je to v skutočnosti preto, aby ste jedli Pánovu večeru. 21 Lebo skôr ako ju začnete jesť, dáte si vlastnú večeru a potom je jeden hladný a druhý opitý. 22 Nemáte domy, kde môžete jesť a piť? Alebo pohŕdate Božím zborom a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám na to povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim. 23 Veď som vám odovzdal to, čo som prijal od Pána: Pán Ježiš v tú noc, keď mal byť zradený, vzal chlieb, 24 a keď poďakoval Bohu, rozlámal ho a povedal: „To znamená moje telo, ktoré je dané za vás. Robte to na moju pamiatku.“ 25 Podobne urobil po večeri aj s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou. Zakaždým, keď ho budete piť, robte to na moju pamiatku.“ 26 Lebo zakaždým, keď jete tento chlieb a pijete z tohto pohára, zvestujete Pánovu smrť, kým on nepríde.

27 Preto ktokoľvek by jedol chlieb alebo pil z Pánovho pohára, keď toho nie je hodný, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. 28 Nech sa človek najprv preskúma, aby sa uistil, či je hoden jesť z chleba a piť z pohára. 29 Lebo kto je a pije, a pritom si neuvedomuje význam tohto tela, privádza na seba odsúdenie. 30 Preto je medzi vami toľko slabých a chorých a mnohí z vás sú mŕtvi. 31 Keby sme sa preskúmali, neboli by sme súdení. 32 Ale keď sme súdení, Jehova nás napráva, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak, moji bratia, keď sa zídete na toto jedlo, čakajte jeden na druhého. 34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby vaše zhromaždenie nebolo dôvodom na odsúdenie. Ostatné záležitosti dám do poriadku, keď prídem.“ (Revidovaný preklad nového sveta)

Pavlova zmienka v 1. Liste Korinťanom patrí medzi najstaršie zmienky o Pánovej večeri v NZ. Zvýraznená pasáž nás zaujíma najviac, keďže sa týka priebehu a pravidelnosti slávenia. Pavol vo svojom liste reaguje na nedôstojné správanie jedincov v korintskom zbore. Nebudeme sa tu venovať príčinám Pavlovho karhania, ale tomu, čo sa o Pánovej večeri dozvedáme. Postoj Jehovových svedkov voči tomuto textu je jednoznačný a dosť zvláštny pre každého, kto sa čo i len trochu zamýšľa nad tým, čo tento text naznačuje. V knihe Hlbšie pochopenie Písma svedkovia tvrdia, že spojenie kedykoľvek znamená raz ročne:

„Pavel uvedl, že ve spojitosti s pohárem Ježíš řekl: „Stále to čiňte, kdykoli jej budete pít, na mou památku,“ a dodal: „Kdykoli totiž jíte tento chléb a pijete tento pohár, ohlašujete Pánovu smrt, dokud on nepřijde.“ (1Ko 11:25, 26) „Kdykoli“ se může vztahovat na něco, co se koná jednou ročně, zejména tehdy, koná-li se to mnoho let. (Heb 9:25, 26) Dnem, kdy Kristus obětoval své doslovné tělo na mučednickém kůlu a vylil svou krev, aby byly odpuštěny hříchy, byl 14. nisan. To byl tedy den ‚Pánovy smrti‘, a tudíž to je i datum, kdy má být od té doby slavnostně připomínána jeho smrt.“ Hlubší pochopení Písma, 2. svazek, 2008, s. 195

Rovnaké tvrdenie nájdeme aj v Rozhovoroch z Písma:

„Kedykoľvek“ nemusí znamenať mnohokrát za rok; môže to znamenať raz ročne v priebehu mnohých rokov. Ak si pripomínate dôležitú udalosť, ako napríklad výročie svadby, alebo ak si nejaký národ pripomína dôležitú udalosť svojich dejín, ako často sa to robí? Raz za rok v deň výročia. To by sa tiež zhodovalo so skutočnosťou, že Pánova večera bola zavedená v deň židovského Pesachu, každoročného sviatku, ktorý už nemali sláviť Židia, ktorí sa stali kresťanmi.“ Rozhovory z Písma, s. 245

Pisatelia tu podsúvajú už dopredu vykonštruovaný záver – keďže veríme, že sa Pánova večera slávila raz ročne, aj zmienka u Pavla o slávení kedykoľvek musí znamenať raz ročne. Toto však z textu nevyplýva.  Nielen pôvodná gréčtina, ale aj dnešný význam slova kedykoľvek znamená jednoducho kedykoľvek – raz za deň, raz týždenne, desaťkrát za mesiac, desaťkrát za rok atď. Ak by pre Pavla presnosť opakovania bola významná, určite bude to vo svojich spisoch konkretizoval. Pavol však nepoužíva žiadne konkrétne časové ohraničenie. Pozoruhodný je aj fakt, že pisatelia sa ani na jednom mieste neunúvali analyzovať grécky originál. Slovo kedykoľvek ani náhodou neoznačuje raz ročne. Relatívna príslovka ὁσάκις (hosakis) je prekladaná biblistami ako tak často ako, kedykoľvek, zakaždým, ľubovoľnekrát, tak veľakrát ako. Toľko gréčtina. V neprospech názoru Jehovových svedkov o význame slova zakaždým svedčí aj ich vlastný preklad. Príslovka ὁσάκις (hosakis) sa ešte vyskytuje v knihe Zjavenie 11:6:

οὗτοι ἔχουσιν ἐξουσίαν κλεῖσαι τὸν οὐρανόν ἵνα μὴ βρέχῃ ὑετὸς ἐν ἡμέραις αὐτῶν τῆς προφητείας καὶ ἐξουσίαν ἔχουσιν ἐπὶ τῶν ὑδάτων στρέφειν αὐτὰ εἰς αἷμα καὶ πατάξαι τὴν γῆν πάσῃ πληγῇ ὁσάκις ἐὰν θελήσωσιν. (zvýraznené autorom)

V preklade Jehovových svedkov text znie nasledujúco:

6 Títo majú moc zavrieť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc premeniť vodu na krv a zasiahnuť zem akoukoľvek ranou a kedykoľvek chcú.“

Podľa logiky aplikovanej v prípade príslovky ὁσάκις (hosakis – kedykoľvek) v 1. Kor. 11:25 by sme mali aj v zmienke o anjeloch (viz. kontext 11 kapitoly Zjavenia) očakávať, že budú mať moc zavrieť nebo, premeniť vodu na krv či zasiahnuť zem ranami kedykoľvek chcú, teda raz ročne! Takýto výklad je však príliš absurdný na to, aby bol braný vážne aj u svedkov, čo podporuje aj ich komentár ku knihe Zjavenie, ktorý nič také neobsahuje. Podobne ako v knihe Zjavenie kontext nenasvedčuje tomu, že by hosakis malo znamenať raz ročne, ani v prípade Pavlovho listu Korinťanom tomu nič nenasvedčuje. (porov. tiež Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000, s. 886)

Vedúci zbor v publikáciách o Pánovej večeri pracuje s chybnou analógiou (chybným prirovnaním) – (1) ak sa odohrával pesach raz ročne a (2) Pánova večera sa odohrala počas pesachu, (3) je „sviatkom“ na pamiatku Krista, (4) potom sa aj Pánova večera má sláviť raz ročne. Žiaľ, nielen, že tento argument je logicky chybný, priamo ho dokonca popierajú aj odborníci. Pánovej večeri svedkovia nanucujú slávnostný sviatočný charakter preto, aby to sedelo do logiky bežne dnes oslavovaných sviatkov, ktoré sa slávia raz ročne. Pánova večera však nie je kresťanským variantom pesachu, nepreberá jeho význam ani funkciu. Na toto upozorňujú už niekoľko desaťročí bádatelia a núka sa otázka, prečo to nikde v literatúre Jehovových svedkov nenájdeme.

Profesor Witherington III. vo svojej štúdii porovnáva Pánovu večeru s ostatnými pohanskými sviatkami, ktoré sa konali raz ročne. Čo tvrdí?

„Spomínanie na Ježiša tu teda nie je každoročnou záležitosťou ako pohanské pohrebné jedlá. V skutočnosti zmienka o jedení tohto pokrmu zakaždým, keď sa Korinťania stretnú naznačuje, že sa konala často.“ Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 57

Pánova večera neopakovala schematicky pravidlá židovského sviatku.[1] a nemala byť náhradným sviatkom pre kresťanov za židovský Pesach:

[1] Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 87

„Pánova večera nepochybne nebola len rekonštrukciou paschálneho jedla, v neposlednom rade pre jej perspektívne prvky vzhliadajúce a poukazujúce na Kristov návrat. Z tohto dôvodu Pánova večera sama o sebe nebola bežným paschálnym jedlom, pretože Kristus pozmenil jej význam a interpretáciu tak, aby sa vzťahovala na neho a jeho prichádzajúcu smrť. Zdá sa, že neexistujú žiadne historické dôkazy o tom, že by prví kresťania používali Pánovu večeru ako príležitosť pre (opätovnú – poz. autora) dramatizáciu pesachu alebo Pánovej večere.“ Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 61; porov. tiež Witheringtov komentár v Ben Witherington III : Conflict & Community in Corinth. A Socio-Rhetorical Commentary on 1 and 2 Conrinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Co., 1995

Americký profesor a biblista Joseph A. Fitzmyer:

„Môžeme predpokladať, že sa korintskí kresťania zhromažďovali spolu v dome kresťana dobrej povesti (napríklad v dome Gája, ktorý je spomenutý v Rim 16:23), možno „v prvý deň každého týždňa“ (1 Kor 16:2), priniesli si so sebou jedlo, o ktoré sa delili s druhými, „lámali chlieb“ a „požehnali pohár“ na konci jedla a potom slávili Pánovu večeru s modlitbami, hymnami a čítaním Písma.“ Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008, s. 429

Opäť podobne aj profesor Witherington III.:

„Je zrejmé, že v Korinte bola Pánova večera súčasťou väčšieho jedenia či stretnutia, ako tomu tiež nasvedčujú Skutky 2.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 53-54

Americký emeritný profesor NZ v Canade, Gordon D. Fee:

„Pánova večera nie je iba pamiatkou Poslednej večere ani Kristovej smrti ako takej. Je neustálou a opakovanou pripomienkou – skúsenosťou – účinnosti tejto smrti pre nás… Spása skrze Kristovu smrť vytvára novú komunitu ľudí, ktorí nesú jeho meno.“ Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988, s. 558

Profesori Gordon D. Fee a Joseph A. Fitzmeyer odmietajú argumenty, že by v prípade Ježišovej Pánovej večere šlo o sviatok na spôsob bežných ročných pripomienok v antickom svete (helenistické pohrebné oslavy či židovské sviatky). Ako správne zdôrazňujú, nejde tu o vytvorenie kultu okolo Ježišovej osoby, ale o význam, ktorý sa spája s jeho poslaním zakončeným smrťou a vzkriesením.

„Nie je (to) „iba na jeho pamiatku“, ale konzumuje sa ako „pamiatka“ na vykúpenie, ktoré nastala skrze jeho smrť a vzkriesenie.“ Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988, s. 552 – 553; tiež Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008, s. 440

Ďalší rozbor Pánovej večere v 1. Korinťanom pozri v Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000, s. 871-891; Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 47-63; František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 11-34

 

Svedectvo Didaché

Napriek obrovskému významu tohto ranokresťanského spisu, ktorý niektoré kruhy prvých kresťanov dokonca považovali za inšpirovaný, zmienku o ňom v súvislosti s Pánovou večerou by sme v literatúre svedkov hľadali márne. Prečo? Pretože Didaché obsahuje presný čas, kedy sa Pánova večera odorávala v zboroch, čo je však rozpore s tým, čo deklarujú Jehovovi svedkovia. Spis datujú odborníci do konca 1.stor., resp. začiatku 2. stor., čo je zhruba čas dopísania posledných kníh Nového zákona. Kniha Didaché bola neznáma až do 19. stor. Dovtedy sme boli odkázaní len na správy cirkevných otcov, ktorí sa o nej zmieňovali. V roku 1873 knihu objavil kňaz ortodoxnej cirkvi v knižnici kláštora Svätého hrobu v Konštantínopole. Spis sa stal cenným zdrojom informácií o ranom kresťanstve a fungovaní kresťanských zborov, preto je tiež zarážajúce, že ho Jehovovi svedkovia nezmieňujú, hoci tvrdia, že sa odvolávajú na vzor raných kresťanov. (O Didaché pozri Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 90; Barth, Ehrman: The Apostolic Fathers (vol. 1), London : Harvard University Press, 2003, s. 405-415; František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 129-131)

Čo píše spis Didaché o Pánovej večeri? Profesor Kunetka:

„Texty 9. a 10. kapitoly Didaché sú veľmi cenným svedectvom o podobe slávenia eucharistie v sýrsko-palestínskej oblasti na konci 1. storočia o Kristovi.“ František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 143

Didaché obsahuje modlitbu pred jednotlivými úkonmi, upozorňuje, že iba pokrstení kresťania sa majú Pánovej večere zúčastniť (čo potvrdzuje, že v žiadnom prípade nemohlo ísť o bežné stolovanie kresťanov). Pánova večera je tu v 14. kap. nazvaná gréckym eucharistias (vďakyvzdanie) a synonymne obsahuje spojenie lámanie chleba, známe už zo Skutkov (porov. Didaché, IX – X, 7). V 14. kap. sa dozvedáme, kedy sa večera slávila:

„V neděli – den Páně – se shromážděte, lámejte chléb, vzdávejte díky a vyznávejte své hříchy, aby vaše oběť byla čistá. 2. Nechť k vám nechodí nikdo, kdo má potíž se svým bližním, dokud se neusmíří, aby vaše oběť nebyla znesvěcena.“ (Didaché XIV, 1-2, český preklad)

Podľa autora spisu sa teda kresťania zhromažďovali k Pánovej večeri v nedeľu, čo je v súlade so zmienkou v knihe Skutky, kde Pavol s kresťanmi z Troády tiež slávil lámanie chlebov v nedeľu. (porov. Skut 20:5-7) Prečo v nedeľu? Bádatelia sa domnievajú, že to mohlo byť z toho dôvodu, aby sa Pánova večera odlíšila od dňa slávenia židovského sabatu (sobota). Presne to však nevieme.[1] Prof. Kunetka poznamenáva, že spôsob, akým je text napísaný „svedčí o pravidelnosti zhromaždení,“ kde sa Pánova večera oslavovala. (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 131)

V ďalších spisoch apoštolských otcov sa nenachádzajú žiadne priame zmienky, ktoré by boli dôležité pre interval slávenia Pánovej večere. Ignatios sa v Liste Smyrnským v 8:1 zmieňuje iba o tom, aby sa Pánova večera slávila pod dozorom episkopa alebo niekoho, koho on poveril. Žiadna zmienka o čase ani intervale.

[1] porov. Josef Novák: Druhá patristická čítanka. Praha : Česká katolícka charita, 1985, poznámka ku 14. kapitole

Exkurz 4. – Didaché v publikáciach Jehovových svedkov

V indexe publikácií Jehovových svedkov nájdeme dve zmienky o Didaché. Strážna veža z roku 1992, 1. február, na stranách 19-20 spomína tento spis v súvislosti s trojicou. Pisatelia článku sa odvolávajú na Didaché ako na dôkazový materiál, že prví kresťania nepoznali trojicu a nepovažovali Ježiša za Boha. Pisatelia tiež uznávajú datovanie knihy odborníkmi (pred rok 100 n. l.) Je evidentné, že Spoločnosť Strážna veža je ochotná akceptovať zistenia biblistov, pokiaľ to podporuje jej závery a náboženské východiská. V opačnom prípade odborníkov a ich závery spochybňuje. Príkladom je druhá zmienka o Didaché v článku Boli apoštolskí otcovia naozaj apoštolskí? (Strážna veža, 2009, 1. september, s. 28-29). Tu už autor článku útočí na obsah spisu. Konkrétne mu vadí otočené poradie podávania symbolov počas Pánovej večere:

„Napríklad na rozdiel od toho, čo zaviedol Ježiš počas Pánovej večere, známej aj ako Posledná večera, autor Didaché odporúčal, aby sa víno podávalo pred chlebom. (Matúš 26:26, 27)“

Zamyslíme sa teraz nad touto argumentáciou a jej implikáciami. Pisateľ článku spomína spis Didaché v súvislosti s Pánovou večerou, z čoho možno predpokladať, že ho čítal. Ak skutočne mal možnosť text čítať a neprevzal informáciu sekundárne z odbornej literatúry, je pravdepodobné a logické, že musel čítať aj tie miesta textu, ktoré obsahujú správu o čase slávenia Pánovej večere. Didaché totiž popri zmienke o víne a chlebe hovorí, kedy sa kresťania stretávali za účelom Pánovej večer – raz týždenne, a to v nedeľu! Ťažko povedať, prečo Spoločnosť Strážna veža nespomenula tento časový údaj. Môžeme sa iba domnievať, že to bolo z toho dôvodu, že takýto argument by protirečil jej učeniu o jednoročnom slávení.

Pôsobí vtipne autorova snaha vyčítať spisu obrátené poradie chleba a vína oproti správam v NZ, akoby to bol práve Ježiš, kto razil cestu prísneho dodržiavania „rituálov“ do bodky. Skutočne záleží na poradí? Nie náhodou na význame celej udalosti? Ak tak veľmi záleží na poradí, prečo Lukášovo evanjelium uvádza použitie kalicha až dvakrát – najprv pred chlebom a potom po chlebe? (Luk 22:17, 22) To máme aj my dvakrát používať víno? A prečo Jánovo evanjelium nespomína ustanovenie Pánovej večere ani len slovom? Spoločnosť Strážna veža bazíruje na detailoch, ktoré sú umelo vytvorenými problémami.

Svedectvo Justína Mučeníka

Dôležité svedectvo o podobe slávenia Pánovej večere z 2. storočia, nám zanechal cirkevný otec, kresťanský apologéta Justín Martýr (Mučeník, okolo 100 – 165 n. l.). Pre skúmanie formy a priebehu eucharistie je pre nás kľúčová prvá kniha jeho Apológie napísaná v rokoch 150 – 155, „teda nie príliš vzdialená od doby, kedy boli napísané neskoré spisy Nového zákona.“ (František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 163, rozbor pozri s. 163-169) Spis je venovaný cisárovi Antoniovi Piovi (138 – 161). Justín sa podrobne a ucelene venuje Pánovej večeri v Apológii I, 65-67. Vzhľadom na rozsiahlosť pasáže tu uvádzame len časti, ktoré sú pre náš výskum kľúčové:

Tento pokrm sa u nás nazýva eucharistia a nikto na ňom nesmie mať účasť okrem toho, kto verí, že je naše učenie pravdivé, je očistený kúpeľom na odpustenie hriechov a žije podľa Ježišových prikázaní…“ (Apológia, I, 65)

Justín následne vymenuje význam a funkciu chleba a krvi, odvolajúc sa na apoštolskú tradíciu. Potom zmieňuje čas, kedy sa kresťania spolu stretávajú za účelom spoločného jedenia eucharistie:

My si to od tej doby stále pripomíname, a my, ktorí sme zámožnejší, prispievame chudobným a sme stále pospolu. Vo všetkom, čo prinášame, chválime tvorcu celého stvorenia skrze Syna Ježiša Krista a skrze Ducha svätého. A v nedeľu sa deje na jednom mieste zhromaždenie všetkých, ktorí bývajú v mestách alebo na vidieku, čítajú si pamäte apoštolov alebo spisy prorokov, pokiaľ to čas dovolí…“ (Apológia I, 67)

Podobne ako v spise Didaché, aj Justín v Apológii hovorí o stretávaní sa pri príležitosti slávenia Pánovej večere v nedeľu. Je historickou skutočnosťou, že naše najstaršie ranokresťanské pramene potvrdzujú jednoduchú pravdu, ktorú nenájdeme nikde v literatúre Jehovových svedkov – že raní kresťania si pripomínali Pánovu večeru raz týždenne a v nedeľu.

Apokryfy

O slávení Pánovej večere sa hojne zmieňujú aj apokryfy. Tieto mimobiblické spisy sú pre nás dôležité preto, že sú svedectvom toho, ako sa kresťanstvo v prvých storočiach svojej existencie vyvíjalo a aké rozličné predstavy „kolovali“ medzi kresťanmi. Niektoré z nich ako – Skutky JánaSkutky Tomáša – spomínajú slávenie Pánovej večere. Žiadna z týchto správ však neobsahuje zmienku o konkrétnom čase ani intervale. Pre tieto pasáže je charakteristická spontánnosť, situačnosť Pánovej večere.  (Viac o význame eucharistie v apokryfných knihách pozri František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004, s. 157-161)

Na záver – čo vieme o Pánovej večeri?

Na záver by sme uviedli ešte niekoľko vyjadrení odborníkov, ktoré určite nenájdete v publikáciách Spoločnosti Strážna veža, ale mali by ste o nich vedieť:

Táto hostina, oslobodená od židovského obradu, sa istotne konala častejšie než ročne, možno týždenne. (Sk 20,7.11) Ale o tom vieme veľmi málo, podobne, ako nemôžeme v mnohých textoch rozhodnúť, či ide o obyčajné lámanie chleba, alebo o vlastnú eucharistiu (Sk 27 35 a už Lk 24,30.35).“ Xavier, Léon-Dufour: Slovník biblickej teológie, Trnava : Dobrá kniha, 2015, s. 172

The New International Dictionary of the New Testament Theology v druhom zväzku venuje heslu Pánova večera rozsiahlu pozornosť. Prekvapivo, až na troch miestach odborníci popierajú priamo tvrdenia Jehovových svedkov:

„Pánova večera, od začiatku oslavovaná denne alebo týždenne nemala žiadny odkaz na Pesach slávený raz ročne…“ Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 527-528

„Neexistuje ani najmenší dôkaz, že by sa Pánova večera slávila ako Pesach raz ročne.“ Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 531

„Neexistuje dôkaz, aby sme interpretovali Pánovu večeru ako Pesach.“  Heslo Lord’s Supper v Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976, s. 531

Takmer identické stanoviská nájdeme aj v Novom Ungerovom biblickom slovníku:

Pesach bol každoročný sviatok, ale v prípade nového sviatku (Pánovej večere) nebolo stanovené žiadne pravidlo pokiaľ ide o čas alebo frekvenciu slávenia, hoci príkaz „kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“ (1 Kor. 11:25) naznačuje častejšie slávenie. Zdá sa, že oslava Pánovej večere bola prvými učeníkmi vykonávaná denne v súkromných domoch (Skutky 2:46)“ R. K. Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper.

Podobne aj pri hesle Posledná večera v The Baker Illustrated Bible Dictionary autori píšu:

„V ranej cirkvi sa toto pamätné jedlo stálo neoddeliteľnou súčasťou spoločenstva a uctievania prvých kresťanov.“ Heslo Last Supper v Tremper Longman III (ed.) : The Baker Illustrated Bible Dictionary. Michigan : BakerBooks, 2013.

Vedúci zbor Jehovových svedkov zatajuje svojim členom, čo dnes vieme o slávení Pánovej večere a aké stanoviská zastáva odborná verejnosť. Ak by sme však vyhodili všetky citáty odborníkov z tohto článku, stále sa môžeme opierať o zdravý rozum. Pokiaľ nikde v NZ autori vyslovene nenariaďujú svojim čitateľom, resp. poslucháčom, aby slávili Pánovu večeru raz ročne – tak, ako to robí dnes vedúci zbor – akým právom to vyžadujú Jehovovi svedkovia?

„Niekedy je mlčanie významné, inokedy nie. Je ťažké povedať, čo robiť s mlčaním väčšiny Nového zákona ohľadom Pánovej večere. Možno je to len zhoda času a okolností. Nebola potreba riešiť túto záležitosť.“ Ben Witherington III: Making A Meal o fit. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007, s. 95

Ak by bol detail o ročnom pripomínaní Pánovej večeri taký dôležitý, prečo máme tak zúfalo málo zmienok o presnom priebehu tejto udalosti? Žiaľ, Jehovovi svedkovia sú známi tým, že sa radi silou mocou chcú odlišovať od ostatných cirkví, aby potvrdili svoju exkluzivitu. Táto tendencia je zreteľná už od nástupu druhého prezidenta Spoločnosti Strážna veža, Josepha F. Rutherforda. Svoju úlohu zohráva aj zámer poskytnúť na všetko jednoznačnú a absolútnu odpoveď, čo vedie svedkov k formulácií tvrdení, ktoré sú nepodložené, resp. sú podložené slabo a nedostatočne.

Prečítaj tiež: 144 000 – symbolické číslo?! (Rozbor Zjavenia 7:1 – 8)

Na záver by sme vás chceli poprosiť o podporu projektu JWfakty. Ak sa vám naše články páčia a pomáhajú vám, môžete našu tvorbu oceniť a podporiť darom. O spôsoboch podpory sa dočítate v časti Podporiť (odkaz tu).

 


Zoznam použitej odbornej literatúry:

Anthony C. Thiselton : The First Epistle to the Corinthians (The New International Greek Testament Commentary. Michigan – Cambridge : William B. Eerdmans Publushing Company, 2000

Barth, Ehrman: The Apostolic Fathers (vol. 1), London : Harvard University Press, 2003

Ben Witherington III : Conflict & Community in Corinth. A Socio-Rhetorical Commentary on 1 and 2 Conrinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Co., 1995

Ben Witherington III: Making A Meal of it. Rethinking The Theology of The Lords Supper. Waco : Baylor University Press, 2007

Colin Brown (ed.) : The New International Dictionary of New Testament Theology (vol. 2). Michigan : Regency Referance Library, 1976

Craig S. Keener : An Exegetical Commentary (vol. 1). Michigan : Baker Academic, 2012

DOUGLAS, J. D. (ed.): Nový biblický slovník (druhé vydanie). Praha : Návrat domů, 2017

Ernst Haenchen : The Acts of the Apostles. A Commentary. Philadelphia : The Westminister Press, 1971

František Kunetka: Eucharistie v křesťanské antice. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci – Cyrilometodějská teologická fakulta, 2004

Frederick Fyvie Bruce: The Book of the Acts (The New International Commentary on the New Testament, Revised Edition), Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company Grand Rapids, 1988

Gordon D. Fee : The First Epistle to The Corinthians (The New International Commentary on the New Testament). Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1988

Heslo Last Supper v Tremper Longman III (ed.) : The Baker Illustrated Bible Dictionary. Michigan : BakerBooks, 2013

Heslo Lord’s Supper v Paul J. Achtemeier (ed.) : The Harper Collins Bible Dictionary (Revised Edition). New York : HarperCollins Publishers Inc., 1996, s. 622-624

Charles Kingsley Barrett: Acts 1-14 (International Critical Commentary). Scotland : T&T Clark Ltd., 1994

Charles Kingsley Barrett: A Shorter Commentary. London – New York : T&T Clark. A Continum imprint. 2002

James D. G. Dunn : The Acts of the Apostles. Michigan : William B. Eermans Publishing company, 1996

Joachim Jeremias : The Eucharistic Words of Jesus. London : SCM Press Ltd, 1966

Joel B. Green : The Gospel of Luke (The New International Commentary on the New Testament), Cambridge : William B. Eermans Publishing Company Grand Rapids, 1997

Joseph A. Fitzmyer : First Corinthians. A New Translation With Introduction and Commentary (The Anchor Yale Bible). London : Yale University Press, 2008

Kapitola Večeře Páně v Petr Pokorný – Ulrich Heckel : Úvod do Nového zákona. Přehled literatury a teologie. Praha : Vyšehrad, 2013, s. 176-184

Luke Timothy Johnson : The Acts of the Apostles (Sacra Pagina Series, volume 5). Minnesota : The Liturgical Press, 1992

Mikeal C. Parsons : Acts (Commentaries on the New Testament). Michigan : BakerAcademic, 2008

Mireia Ryšková : Doba Ježíše Nazaretského. Historicko-teologický úvod do Nového zákona. Praha : Karolinum, 2010

Robert F. O’Toole, heslo Last Supper. In: The Anchor Bible Dictionary. Yale University Press, 1992, s. 234-241

Roland Kenneth Harrison (ed.) : The New Unger’s Bible Dictionary (New Edition). Moody Publishers, 2009, heslo Lord’s Supper

Walter L. Liefeld : Luke. In Frank E. Gaebelein : The Expositor’s Bible Commentary, vol. 8 (Matthew, Mark, Luke). Michigan : Regency Reference Library. 1984

Xavier, Léon-Dufour: Slovník biblickej teológie, Trnava : Dobrá kniha, 2015

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp

5 Comments

  1. Vyjadrujem ocenenie autorom. Nech je ako je , clanok ma utvrdil v tom, ako velmi je potrebne overovat si comu verime

    • Ďakujeme za spätnú väzbu, ako ste napísali, je potrebné overovať, čomu veríme, vždy a stále a byť pripravení prehodnotiť svoje názory, aj keď nám to nemusí vyhovovať. Prajem všetko dobré 🙂

  2. Velmi posobive a detailne. Kazdopadne ma to utvrdilo v tom, co som uz vedel o spojitosti medzi lamanim chlebov a Panovou vecerou. Je smutnym faktom, ako vo veducom zbore prekladaju lamanie chleba v prislusnych pasazach v Skutkoch. Nemozem si pomoct, ale ide o jednoznacny zamer zastriet skutocnu pravdu, ako sa slavila Panova vecera a ako casto.

  3. Děkuji za podrobný rozbor s mnoha užitečnými odkazy. Potvrzuje se mi, že způsob slavení Pánovy večeře u SJ je nebiblický a nepřirozený, jako to nakonec mnozí návštěvníci cítí.

  4. Wow, opět úžasný, přesný, profesionální výzkum jak má být…moc děkujeme, zrovna toto téma v rodině řešíme a věřím, že pomůže mnohým dalším se zorientovat v tomto tématu…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

The reCAPTCHA verification period has expired. Please reload the page.

Post comment